4XOboE/5/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému P. Q., narodenému XX. Y. XXXX, bytom O. XX, o vymoženie 1.194,98 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23Er/1371/2005, v konaní o dovolaní a odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1CoE/160/2013-39 zo dňa 28. novembra 2013, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, uznesením č. k. 1CoE/160/2013-39 zo dňa 28. novembra 2013 v prvom výroku potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov ako súdu prvej inštancie č. k. 23Er/1371/2005-16 zo dňa 27. apríla 2012 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu vedenú voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Druhým výrokom zamietol žiadosť oprávneného zo dňa 24. augusta 2012 na prerušenie konania.

2. Oprávnený proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, podal dovolanie a vo výroku, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, podal odvolanie.

3. Dovolanie oprávnený odôvodnil tým, že súdy oboch inštancií rozhodli nad rámec zverenej právomoci(§ 237 písm. a/ OSP), opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu. Ďalej namietal, že oprávnenému sa odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) tým, že súdy nezohľadnili jeho námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie. Rovnako namietal, že konanie súdov je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a tiež, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Oprávnený žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolanie oprávnený odôvodnil tak, že súd svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, taktiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, keď nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a zároveň z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie oprávneného bolo podané dňa 14. februára 2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie dovolacieho ako aj odvolacieho konania.

7. Z obsahu predloženého spisu ako aj z úradnej moci dovolacieho súdu je zrejmé, že dovolateľ v čase podania dovolania bol zastúpený advokátom, ktorému však bola vypovedaná plná moc dňom 6. februára 2018. Podmienku zastúpenia je potrebné, aby dovolateľ spĺňal počas celého dovolacieho konania. Dovolací súd výzvou zo dňa 28. mája 2025 vyzval oprávneného na doloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Oprávnený podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. júna 2025 oznámil späťvzatie dovolania.

8. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

9. Keďže oprávnený vzal svoje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1CoE/160/2013-39 zo dňa 28. novembra 2013 späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie zastavil, aplikujúc ustanovenie§ 446 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP.

10. Späťvzatím dovolania oprávnený z procesného hľadiska zavinil to, že konanie muselo byť zastavené, v dôsledku čoho povinnému vznikol voči oprávnenému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (R 72/2018).

11. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už stranou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých tak isto podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1OboE/6/2013; sp. zn. 1OboE/92/2013, sp. zn. 1OboE/113/2014, sp. zn. 1OboE/178/2014, sp. zn. 1OboE/153/2014, sp. zn. 4OboE/45/2013, sp.zn. 4OboE/140/2014) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 OSP, § 10 ods. 1 a 2 OSP, resp. § 34 a § 35 CSP). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

12. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1a 2 CSP.

13. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

14. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.