UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej, v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/125/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24NcC/255/2012-9 zo dňa 11. októbra 2012, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní žalobkyne z a s t a v u j e.
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj "krajský súd") uznesením č. k. 24NcC/255/2012-9 z 11. októbra 2012 rozhodol o spojení konaní o námietkach zaujatosti vedených na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovými značkami uvedenými vo výroku I. predmetného uznesenia, na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 24NcC/255/2012. Súčasne rozhodol o vylúčení sudcu JUDr. Ivana Spurného z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na menovanom okresnom súde pod spisovými značkami vymenovanými vo výroku II.. Vo výroku III., rozhodol krajský súd o nevylúčení sudcov JUDr. Mileny Fegyesovej, JUDr. Kamily Haverlovej, JUDr. Jarmily Kasanovej, JUDr. Petra Lukáča, Mgr. Zlatice Spurnej, JUDr. Vojtecha Ševčíka, Mgr. Igora Valenta, JUDr. Ľuboša Baka, JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Miroslava Toma z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na menovanom okresnom súde pod spisovými značkami vymenovanými vo výroku III. uznesenia. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 04. 2013.
2. Uvedené rozhodnutie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala napadnutéuznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, čo zakladá vadu konania v zmysle § 237 písm. g/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014. Následne podaním zo dňa 29. mája 2014 vzala žalobkyňa podané dovolanie v celom rozsahu späť.
3. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo doručené súdu 21. februára 2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP"), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
4. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
5. Keďže žalobkyňa vzala svoje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24NcC/255/2012-9 z 11. októbra 2012 v celom rozsahu späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie zastavil, aplikujúc tak citované ustanovenie § 446 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP. 6. Späťvzatím dovolania žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že konanie muselo byť zastavené, v dôsledku čoho žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R 72/2018).
7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.