UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/560/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 06. decembra 2016, č. k. 9Co/97/2016-130, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20. októbra 2016, č. k. 17C/560/2012-114, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur v zmysle položky. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Sadzobník súdnych poplatkov“) a súdny poplatok vo výške 3,- eur v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti ukladajúcej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov podala žalobkyňa odvolanie.
3. Na odvolanie žalobkyne rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 06. decembra 2016, č. k. 9Co/97/2016-130 tak, že odvolanie odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) v ust. § 357 taxatívne vymenúva, v ktorých prípadoch je odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému vo forme uznesenia prípustné. Keďže uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v tomto taxatívnom výpočte uvedené nie je, odvolanie žalobkyne smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nieje prípustné. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odvolanie žalobkyne ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj jemu predchádzajúce konanie.
4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dňa 23. marca 2017 dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku). Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
6. Dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania tým, že v konaní došlo k vadám podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.
7. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. S účinnosťou od 1. júla 2016 došlo k zásadnému zúženiu možnosti podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. Pokiaľ právna úprava účinná do 30. júna 2016 v zásade umožňovala podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (ustanovenie § 237 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), právna úprava účinná od 1. júla 2016 (ustanovenie § 419 a nasl. C. s. p.) pripúšťa dovolanie len proti meritórnym rozhodnutiam (rozsudkom vo veci samej) a z nemeritórnych rozhodnutí len proti rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí (uznesenie o zastavení konania, uznesenie o odmietnutí žaloby). Ide o zmenu, ktorej dôvodom je dôsledné uplatňovanie princípu mimoriadnosti uplatňovania tohto opravného prostriedku.
10. V rozhodovanej veci je dovolaním (podaným za účinnosti C. s. p.) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poplatkovej povinnosti za odvolanie proti rozsudku. Nejde teda o meritórne rozhodnutie a ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie o veci vymedzenej žalobou končí. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 419 a § 420 C. s. p. preto vyvodiť nemožno.
11. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené preto dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.