UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Lenky Praženkovej v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/113/2012, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15NcC/83/2012-10 zo dňa 08. 10. 2012, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený uznesením č. k. 15NcC/83/2012-10 zo dňa 08. 10. 2012, rozhodol o spojení konaní o námietkach zaujatosti vedených na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovými značkami uvedenými vo výroku I. predmetného uznesenia, na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 15NcC/83/2012. Súčasne rozhodol o vylúčení sudcov JUDr. Jarmily Kasanovej, Mgr. Mileny Fegyesovej, JUDr. Ivana Spurného a JUDr. Petra Lukáča z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na menovanom okresnom súde pod spisovými značkami vymenovanými vo výrokoch II., III., IV., a V., uznesenia a ich nevylúčení v ostatných veciach. Vo výroku VI., rozhodol krajský súd o nevylúčení sudcov menovaných v predmetnom výroku z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 03. 2013.
2. Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala žalobkyňa dovolanie písomným podaním zo dňa 12. 12. 2013, Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručeným dňa 18. 12. 2013 (č. l. 50 a nasl.spisu), argumentujúc dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O,. s. p.“) tvrdiac, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Navrhla dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.
3. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) skúmajúc predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať, dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.
5. V preskúmavanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený rozhodoval o námietkach zaujatosti vznesených žalobkyňou.
6. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 10a ods. 1, 2 O. s. p., o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
8. V citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť najvyššieho súdu tak, že tento je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s uvedeným je podľa § 236 ods. 1 O. s. p., spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15NcC/83/2012-10 zo dňa 08. 10. 2012, však rozhodnutím vydaným v odvolacom konaní nie je, ale predstavuje rozhodnutie krajského súdu ako súdu nadriadeného, ktorý rozhodoval o námietkach zaujatosti vznesených žalobkyňou proti sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom ako súdu prvej inštancie. Je preto nepochybné, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodovanie o dovolaní žalobkyne nie je funkčne príslušný.
9. Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť. Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 103, § 104 O. s. p.).
10. Keďže na prejednanie dovolania podaného žalobkyňou proti uzneseniu krajského súdu ako súdu nadriadeného nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (a nie je tu ani iný príslušný súd, príp. orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť), ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným ustanovením O. s. p., bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť (§ 243c v spojení s § 104 O. s. p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
11. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože aj keď žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že konanie o jej dovolaní sa muselo zastaviť a žalovanej teda vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni, žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.