UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Mgr. Miriamou Mošonovou, poverenou zamestnankyňou, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 10C/153/2012, v konaní o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. júla 2015, č. k. 13Co/43/2015-35, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
III. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 16. júla 2014, č. k. 10C/153/2012-13 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/153/2012-28 zo dňa 16. decembra 2014, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur za námietku zaujatosti. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dňa 1. októbra 2015 dovolanie, v ktorom navrhla dovolaciemu súdu, aby uznesenie odvolacieho súdu, aj uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil bez náhrady. Žalobkyňa označila rozhodnutie odvolacieho súdu za prekvapivé a priečiace sa zákonu s odkazom na ustanovenie § 237 písm. e/, f/ a g/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“), spolu s návrhom na prerušenie dovolacieho konania.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že návrh na prerušenie dovolacieho konania je potrebné zamietnuť a že dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/740/2015, 2Cdo/785/2015, 8Cdo/389/2015, 11XCdo/88/2016 a 19XCdo/143/2016 a vo vzťahu k súdnemu poplatku za námietku zaujatosti o konania vedené pod sp. zn. 1Cdo/264/2013, 3Cdo/310/2014, 4Cdo/132/2014, 5Cdo/295/2014, 6Cdo/304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, preto už ďalšie dôvody neuvádza.
5. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
6. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.