4XObdo/3/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12C/117/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2015, č. k. 12Co/14/2015- 50, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Dovolanie o d m i e t a.

III. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici označeným rozhodnutím potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 15. januára 2015, č. k. 12C/117/2012-46, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za námietku zaujatosti. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dňa 6. marca 2016 dovolanie spolu s návrhom na prerušenie dovolacieho konania.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie dovolacieho konania je potrebné zamietnuť a že dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a preto prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.

4. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/740/2015, 2Cdo/785/2015, 8Cdo/389/2015, 11XCdo/88/2016, 19XCdo/143/2016. Vo vzťahu k súdnemu poplatku za námietku zaujatosti ide o konania vedené pod sp. zn. 1Cdo/264/2013, 3Cdo/310/2014, 4Cdo/132/2014, 5Cdo/295/2014, 6Cdo/304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, preto už ďalšie dôvody neuvádza.

5. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

6. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.