4XObdo/249/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o,. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/158/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24NcC/261/2012-9 z 11. októbra 2012, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. októbra 2012 sp. zn. 24NcC/261/2012 okrem iného rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom, s výnimkou JUDr. Vojtecha Ševčíka, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/158/2012.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa dňa 21. februára 2014 dovolanie, v ktorom uviedla, že v predmetnom konaní rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej dovolateľka vyjadrila názor, že majetková škoda a nemajetková ujma, ktorej sa žalobkyňa domáha, mala byť spôsobená rozhodovaním sudcu Okresného súdu Žiar and Hronom, ktorý je miestom pôsobenia všetkých sudcov vykonávajúcich funkciu na tomto súde. Preto je na základe ich vzájomného kolegiálneho vzťahu možné vyvodiť dôvodnú pochybnosť o ich nezaujatosti k prejednávanej veci. Dovolateľka ďalej tvrdiac, že krajský súd nevyhodnotil dostatočne dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu žiada, aby dovolací súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včasriadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal najprv, či dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku.

4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.

5. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

6. Skutočnosť, že určité rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, že tento súd rozhodoval ako súd odvolací. V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd mohol rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O. s. p.) a tiež ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.)

7. Rozhodnutie krajského súdu o tom, či sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je rozhodnutím vyneseným mimo inštančného postupu, kedy krajský súd nerozhoduje ako súd odvolací. Proti rozhodnutiu krajského súdu nie sú v tomto prípade zákonom prípustné opravné prostriedky, preto ani neexistuje funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť.

8. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.) rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom z prejednávania a rozhodovania veci. Dovolaním napadnuté uznesenie teda nie je rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 10 ods. 1 O. s. p.)

9. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu. Najvyšší súd skúmajúc, či podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 vyvolalo dovolanie žalobkyne tento účinok, konštatuje, že do uvedeného dňa bolo možné dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu (viď § 236 ods. 1 O. s. p.); na rozhodnutie o dovolaní proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5C/158/2012 nebol najvyšší súd funkčne príslušný.

10. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. V danom prípade teda podaním dovolania žalobkyňou nenastal ňou sledovaný účinok, ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný aj po 1. júli 2016 a umožňoval meritórny dovolací prieskum. Z uvedených dôvodov muselo byť konanie o dovolaní žalobkyne podľa § 161 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p. zastavené.

11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

12. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.