UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/124/2012, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Co/213/2015-118 zo 16. decembra 2015 a o návrhu žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 1Co/213/2015-118 zo 16. decembra 2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 4C/124/2012-34 zo 17. apríla 2013, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. januára 2016.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dovolanie argumentujúc dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s procesnými vadami konania podľa § 237 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súčasne že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený). Žalobkyňa dovolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušil. Súčasne navrhla konanie prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s článkami Ústavy Slovenskej republiky. Navrhla tiež, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p..
5. Najvyšší súd na odôvodnenie svojho záveru v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená tak otázka prerušenia konania, ako aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania. Ako príklad dovolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/740/2015, 2Cdo/770/2015, 2Cdo/785/2015, 8Cdo/389/2015, 11XCdo/88/2016, 11XCdo/89/2016, 19XCdo/142/2016, 19XCdo/143/2016. Vo vzťahu k súdnemu poplatku 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti poukazuje na konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/31/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 5Cdo/295/2014, 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 6Cdo/120/2014 a 8Cdo/132/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania.
7. Dovolací súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 C. s. p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.