UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16C/100/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z č. k. 13Co/259/2016-118 z 19. júla 2016 v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota z č. k. 16C/100/2012-22 z 18. decembra 2014 (II. výrok) a o návrhu žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
III. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici označeným uznesením v II. výroku potvrdil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/100/2012-22 z 18. decembra 2014, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66,- eur za vznesenú námietku zaujatosti. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dovolanie spolu s návrhom na prerušenie dovolacieho konania.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že návrh na prerušenie dovolacieho konania je potrebné zamietnuť a že dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
3. Žalobkyňa aj napriek skutočnosti, že dovolanie podávala za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016, dovolacie dôvody vymedzila s poukazom na ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). V dovolaní namietala, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. 237 písm. e/ O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Dovolací súd preto zvažoval postup, kedy by dovolanie žalobkyne odmietol, pre nesprávne vymedzenie dovolacích dôvodov (§ 447 písm. f/ C. s. p.), uvedený postup sa však javil ako neprimerane formalistický, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že dovolacie dôvody žalobkyne vymedzené podľa Občianskeho súdneho poriadku je možné subsumovať pod dôvody prípustnosti dovolania (a zároveň aj dovolacie dôvody), ktoré upravuje aj Civilný sporový poriadok s výnimkou ust. § 237 písm. e/ O. s. p. (nebol podaný návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný), keď Civilný sporový poriadok obdobný dôvod prípustnosti dovolania v ust. § 420 C. s. p. neuvádza. Najvyšší súd preto posudzoval dovolacie dôvody žalobkyňou vymedzené podľa dôvodov prípustnosti dovolania vymedzených v ust. § 420 písm. e/ C. s. p. a § 420 písm. f/ C. s. p., pričom je možné konštatovať, že dovolacie námietky žalobkyne sú obsahovo totožné s dovolacími námietkami vznesenými žalobkyňou v predchádzajúcich konaniach pred dovolacím súdom, iniciovaných tou istou dovolateľkou. 4. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/740/2015, 2Cdo/785/2015, 8Cdo/389/2015, 11XCdo/88/2016, 19XCdo/143/2016 a vo vzťahu k prípustnosti dovolania proti uzneseniam o poplatkovej povinnosti podaného za účinnosti Civilného sporového poriadku (po 01. júli 2016) išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 16XCdo/405/2016, 16XCdo/515/2016, 16XCdo/527/2016, 3XObdo/8/2017 a 3XObdo/16/2017. Senát dovolacieho súdu rozhodujúci vo veci sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané vo vyššie uvedených konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, preto už ďalšie dôvody v súlade s ustanovením § 452 ods. 1 C. s. p. neuvádza.
5. Najvyšší súd nezistil v posudzovanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 444 ods. 1 C. s. p.), ktoré by opodstatňovali odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti navrhovanej dovolateľkou, preto tomuto návrhu nevyhovel. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou o tom dovolací súd nevydal samostatné rozhodnutie.
6. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.