4XEObd/9/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému Š. D., nar. XX. S. XXXX, bytom U. XX, J.Á., o vymoženie sumy 107,55 eura, trov konania vo výške 96,33 eura a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/215/2007, v konaní o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11CoE/67/2014-52 z 31. marca 2014, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 11CoE/67/2014-52 z 31. marca 2014, svojím prvým výrokom, potvrdil uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/215/2007-20 zo 6. augusta 2012, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil a súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej priznal trovy exekúcie v sume 47,64 eura, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Druhým výrokom uznesenia odvolací súd zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30. júna 2014.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie (č. l. 63 až 90 spisu), argumentujúc tým, že:

a/ konajúce súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. a/ OSP), b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. b/ OSP), c/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. d/ OSP), d/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. e/ OSP), d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. f/ OSP), e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), f/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP).

3. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnený dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa (v ďalšom texte ako „súd prvej inštancie“ v zmysle terminológie v novom procesnom predpise, Civilnom sporovom poriadku, účinnom od 1. júla 2016) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol konanie podľa 109 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 243c OSP prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 OSP a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

4. Povinný ani súdna exekútorka sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas účastník exekučného konania pôvodne zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, t. č. konajúci zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.

6. Primárne najvyšší súd posudzoval návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, ku ktorému sa najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Oboer/174/2013, sp. zn. 3Oboer/58/2013, sp. zn. 3Oboer/148/2013, sp. zn. 6Cdo/323/2012 a sp. zn. 4Cdo/283/2012), na ktoré najvyšší súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska zo strany súdov nižších inštancií išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov, vzhľadom na ktorú skutočnosť dovolací súd návrh na prerušenie dovolacieho konania ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

7. Vo vzťahu k odmietnutiu dovolania oprávneného (výrok II.) najvyšší súd na odôvodnenie svojho záveru v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že dôvodom jeho odmietnutia je absencia zákonom predpísaných náležitostí dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

8. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

9. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

11. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

12. Podľa § 438 ods. 1 CSP, na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 447 písm. d/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nemá náležitosti podľa § 428.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený ako dovolateľ v dovolaní označil ako rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/67/2014 z 31. marca 2014,, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn 10Er/215/2007 z 31. marca 2014, hoci z obsahu spisu je zrejmé, že uznesenie sp. zn. 11CoE/67/2014 z 31. marca 2014 vydal Krajský súd v Nitre a bolo ním potvrdené uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 10Er/25/2007 zo 6. augusta 2012. Zároveň, napriek tomu, že dovolanie bolo podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, v spise sa nenachádza potvrdenka o prijatí podania a ani potvrdenka o overení elektronických podpisov v jednotlivých dokumentoch (dovolanie a plnomocenstvo).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Er/215/2007-154 z 11. mája 2023, vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje dovolanie z 15. júla 2014 doplnil a vadu podania odstránil tým, že označí dovolaním napadnuté uznesenie s uvedením čísla konania, súdu a dátumu vydania rozhodnutia, súčasne dovolanie podpíše; oprávneného súd prvej inštancie zároveň poučil o následkoch nedoplnenia dovolania. Uznesenie bolo doručené oprávnenému, ako vyplýva z dátumu na doručenke založenej ako č. l. 156 spisu, dňa 6. júna 2023, avšak v určenej lehote, ani do rozhodnutia dovolacieho súdu, súdom označené náležitosti, na doplnenie ktorých súd oprávneného vyzval, nedoplnil a vady podania neodstránil.

16. V dôsledku nečinnosti oprávneného ostalo jeho dovolanie zmätočné, označenie rozhodnutia, ktoré svojím dovolaním napáda, nekorešponduje s vo veci vydaným rozhodnutím odvolacieho súdu a dovolanie nie je ani podpísané, ktorý nedostatok bráni tomu, by o dovolaní bolo možné rozhodnúť, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť podanie dovolania oprávnenou osobou. Dovolanie teda nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 428 CSP, pričom tento nedostatok bráni dovolaciemu súdu vykonať dovolací prieskum.

17. V dôsledku vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v zmysle § 447 písm. d/ CSP odmietol ako dovolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 428 CSP.

18. V dovolacom konaní úspešnému povinnému vznikol voči oprávnenému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, dovolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (výrok III.; k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).

19. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd odmietol dovolanie oprávneného ako neprípustné, je neopodstatnený tiež jeho návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom; k tomu porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 31. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/616/2015).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.