UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému C. M., narodenému XX. Y. XXXX, bytom Z. XXX, o vymoženie 774,85 Eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23Er 1610/2006, o dovolaní a odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoE/73/2012-63 zo dňa 25. januára 2013, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
III. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
IV. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešovej (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa zo dňa 25. januára 2013, č. k. 4CoE/73/2012-63 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
2. Oprávnený proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, podal dovolanie a vo výroku, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, podal odvolanie.
3. Dovolanie oprávnený odôvodnil tým, že súdy oboch inštancií rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a) OSP), opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d)OSP), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu. Ďalej namietal, že oprávnenému sa odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) OSP) tým, že súdy nezohľadnili jeho námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie. Rovnako namietal, že konanie súdov je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP) a tiež, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Oprávnený žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.
4. Odvolanie oprávnený odôvodnil tak, že súd svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 1 písm. a) OSP, taktiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, keď nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a zároveň z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tak dovolacie ako aj odvolacie konanie treba zastaviť.
7. Podľa ust. § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
8. So zreteľom na jednoznačný, právne účinný, dispozitívny úkon oprávneného ako dovolateľa zo dňa 2. októbra 2024, ktorým vzal dovolanie v celom rozsahu späť (č. l. 98 spisu), dovolací súd dovolacie konanie podľa § 446 CSP zastavil.
9. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už stranou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých tak isto podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1OboE/6/2013; sp. zn. 1OboE/92/2013, sp. zn. 1OboE/113/2014, sp. zn. 1OboE/178/2014, sp. zn. 1OboE/153/2014, sp. zn. 4OboE/45/2013, sp. zn. 4OboE/140/2014) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 OSP, § 10 ods. 1 a 2 OSP, resp. § 34 a § 35 CSP). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
10. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1a 2 CSP.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá CSP). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP.
12. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.