4XEObd/6/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej R. Y., nar. XX. L. XXXX, bytom XXX XX F., o zastavení exekúcie, vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o povinnosti oprávnenej nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2Er/4886/2008, v konaní o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 6CoE/111/2012-58 z 28. augusta 2012, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

III. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 6CoE/111/2012-58 z 28. augusta 2012, podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej tiež „OSP“) ako vecne správne potvrdil uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/4886/2008-35 z 10. novembra 2011, ktorým vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnej za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradníka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená písomným podaním z 18. decembra 2013 dovolanie (rub č. l. 35 - 40 spisu), ktoré odôvodnila tým, že odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP), keď nerešpektoval jej procesný návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s článkom 267 Zmluvy o fungovaníEurópskej únie. Oprávnená v tejto súvislosti namietla aj nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v neaplikácii ustanovenia § 167 ods. 1 druhej vety OSP (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP), ako aj nesprávne obsadenie súdu (§ 237 písm. g/ OSP) s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 206/08, v ktorom vyslovil, že ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva Spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania nesprávne obsadený.

3. V doplnení dovolania, doručenom súdu prvej inštancie v zákonnej lehote na podanie dovolania (rub č. l. 40 - 53 spisu), oprávnená doplnila dovolacie dôvody argumentujúc tým, že a/ súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ OSP), b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP), c/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ OSP), d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenej možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP), e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), f/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP).

4. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnená (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľka“) dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhla dovolacie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 243c OSP prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Navrhla tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 OSP a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.

5. K dovolaniu oprávnenej sa povinná ani súdny exekútor nevyjadrili.

6. Zo spisu vyplýva, že dovolanie oprávnenej bolo podané 23. decembra 2013. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v zmysle vyššie uvedeného ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená ako účastníčka exekučného konania, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), pôvodne zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, t. č. konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, sa najskôr bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) zaoberal návrhom oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania.

8. K rovnakému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Oboer/174/2013, sp. zn. 3Oboer/58/2013, sp. zn. 3Oboer/148/2013, sp. zn. 6Cdo/323/2012 a sp. zn. 4Cdo/283/2012), na ktoré najvyšší súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv, b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP (za účinnosti OSP podľa § 109 ods. 1 písm. c/), má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie ježiadny dôvod pre prerušenie konania. V predmetnej veci z určujúceho hľadiska zo strany súdov nižších inštancií išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov, vzhľadom na ktorú skutočnosť dovolací súd dospel k záveru, že dôvod na postup podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP (pôvodne § 109 ods. 1 písm. c/ OSP) v spojení s ustanovením § 438 ods. 1 CSP daný nie je, preto návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa označeného ustanovenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

9. Dovolací súd následne skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania oprávnenej posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. mája 2014, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď oprávnená toto dovolanie podala. S prihliadnutím na dátum podania dovolania (23. december 2013) dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania oprávnenej neaplikoval ustanovenia novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015, konkrétne ustanovenie § 237 ods. 2 OSP, podľa ktorého dovolanie podľa § 237 ods. 1 OSP nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Dovolací súd napriek absencii prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, v zmysle ktorého by právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely, mali ostať zachované, považoval tento svoj postup za súladný s ochranou legitímnych očakávaní dovolateľky (ako súčasti práva na spravodlivý proces), že spôsob prejednania jej dovolania sa bude riadiť právnou úpravou platnou v čase začatia dovolacieho konania.

10. V zmysle procesnej úpravy účinnej v čase podania dovolania platilo, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu boli upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 OSP.

11. Prípustnosť dovolania podľa § 239 OSP v preskúmavanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) na zaujatie stanoviska a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

12. Prípustnosť dovolania oprávnenej by tak prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, taxatívne vymenovaných v písm. a/ až g/ §-u 237 OSP (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Na tieto vady, ktoré zodpovedajú absencii niektorej z podmienok konania (procesných podmienok, len za splnenia ktorých môže súd konať vo veci), prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti, to znamená aj vtedy, keď neboli dovolateľom výslovne namietané, čo je záver, ktorý možno vyvodiť z druhej vety § 242 ods. 1 OSP. Výskyt niektorej z týchto vád v konaní pred odvolacím súdom je vždy dôvodom na to, aby súd rozhodujúci o dovolaní, napadnuté rozhodnutie podľa § 243b ods. 1 OSP zrušil, a to prípadne spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 3 OSP), ak sa preukáže, že aj jeho rozhodnutie (resp. konanie, ktoré mu predchádzalo) trpí niektorou z vád podľa § 237 OSP.

13. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd sa zameral na opodstatnenosť tvrdenia oprávnenej, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ OSP. Oprávnená existenciu tejto vady vyvodzovala z toho, že odvolací súd nerešpektoval jej procesný návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s článkom 267Zmluvy o fungovaní Európskej únie, do skončenia exekučného konania o ňom nerozhodol a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa o ňom vôbec ani nezmieňuje.

14. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

15. Z opatrenia predsedníčky Okresného súdu Skalica (č. l. 79 spisu) vyplýva, že v mesiaci december 2022 súd prvej inštancie začal vykonávať rekonštrukciu spisu z dôvodu jeho straty. Aj napriek uvedenému z obsahu spisu je zistiteľné, že oprávnená návrh na prerušenie konania bezpochyby podala, nakoľko súd ju listom na č. l. 24 vyzval na doplnenie podania označeného ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ o dva rovnopisy, nakoľko súdu bolo doručené len jedno vyhotovenie uvedeného návrhu. Následne súd v prílohe listov na č. l. 25 a 26 zaslal návrh na prerušenie konania súdnemu exekútorovi a povinnej na vyjadrenie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnutým uznesením rozhodol 28. augusta 2012 iba o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu prvoinštančného súdu z 10. novembra 2011 bez uvedenia dôvodu, prečo sa návrhom oprávnenej na prerušenie konania nezaoberal. Dovolaciemu súdu neunikla tá skutočnosť, že na listoch na č. l. 25 a 26 spisu, ktorými súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora a povinnú na vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania, je uvedený dátum 24. september 2013, a teda dátum neskorší, než dátum uvedený na rozhodnutí odvolacieho súdu; pre neúplnosť rekonštruovaného spisu však dovolací súd nevie overiť, či ide len o zrejmú chybu v písaní alebo či odvolací súd v čase rozhodovania (28. augusta 2012) mal návrh na prerušenie konania vôbec k dispozícii. V prípade, ak by o včas podanom procesnom návrhu oprávnenej odvolací súd nerozhodol bez toho, aby boli splnené podmienky pre takýto postup (napríklad ak by bol návrh oprávnenej doručený na súd prvej inštancie až po dátume, kedy bolo rozhodnuté o odvolaní), odňal by oprávnenej v dôsledku uvedeného postupu možnosť konať pred súdom, zakladajúcu procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ OSP.

16. Vo vzťahu k uvedenému dovolací súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, z ktorej má vedomosť o ďalších mnohých predchádzajúcich konaniach, v ktorých tá istá oprávnená podávala spolu s odvolaniami proti prvoinštančným rozhodnutiam vo veciach totožnými s tu posudzovanou vecou, návrhy na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, a to z rovnakých dôvodov, ktoré opisuje v tu podanom dovolaní. Rovnako je dovolaciemu súdu známe, že odvolacie súdy tieto návrhy ako nedôvodné zamietali. Proti týmto rozhodnutiam oprávnená podávala odvolania, ktoré odôvodňovala tým, že súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP (ktorý dôvod stabilne nesprávne označovala „písm. d/“)], ďalej že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), napokon že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadala uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd skúmajúc, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých by mohol konať o odvolaniach oprávnenej, vo všetkých prípadoch konania podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP zastavil konštatujúc, že na rozhodnutie o odvolaniach oprávnenej smerujúcim proti rozhodnutiam odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, nie je funkčne príslušný.

17. Dovolací súd nemá pochybnosť o tom, že v prípade, pokiaľ by aj odvolací súd rozhodoval o návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, návrh by ako nedôvodný zamietol, a to v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky v predmetnej otázke. Je viac ako pravdepodobné (vychádzajúc zo stoviek až tisíciek vecí v obdobných prípadoch), že v takom prípade by oprávnená podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie a najvyšší súd by konanie o tomto riadnom opravnom prostriedku musel zastaviť z vyššie uvedeného dôvodu (pre nedostatok funkčnej príslušnosti - viď bod 16. tohto uznesenia).

18. Aj vzhľadom na podanie dovolania oprávnenej ešte v roku 2013 a doteraz nemennú rozhodovaciuprax súdov Slovenskej republiky v otázke (ne)existencie dôvodov na prerušenie konania v exekučnej veci oprávnenej (ktoré dôvody sú konštantne totožné vo všetkých jej návrhoch), majúcich za následok zamietnutie jej návrhov na prerušenie konania (ktorú okolnosť potvrdzuje napokon aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu v otázke (ne)prerušenia dovolacieho konania - bližšie viď bod 8. tohto uznesenia), má dovolací súd za to, že hoci nerozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu oprávnenej na prerušenie konania je potrebné bezpochyby považovať za nesprávny procesný postup, ktorý postup však nedosahuje takú mieru intenzity, ktorá by bez ďalšieho spôsobila odňatie možnosti oprávnenej konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ OSP (kvalifikované podľa aktuálneho CSP ako porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP), keďže ani (zamietavé) rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, by konečný výsledok odvolacieho konania (spočívajúci v potvrdení prvoinštančného rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení) neovplyvnilo. Naviac (tak ako aj v nespočetnom množstve obdobných konaní) dovolací súd aj v tomto konaní rozhodoval o návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania (ťažiskovo obdobné dôvody na prerušenie dovolacieho konania ako uvádzala v návrhu na prerušenie odvolacieho konania), ktorý zamietol, a to z dôvodov uvedených v bode 8. tohto odôvodnenia, takže oprávnená tým dostala odpoveď aj na otázky, ktoré nastolila v návrhu na prerušenie odvolacieho konania. Čím sa zmiernil nedostatok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v konečnom dôsledku dovolací súd vyhodnotil ako taký, že v intenciách tejto konkrétnej veci a s poukazom na množstvo iných obdobných súdnych konaní tej istej oprávnenej, nedosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý súdny proces.

19. Za nedôvodné považoval dovolací súd aj dovolanie oprávnenej v jej ďalších častiach týkajúcich sa argumentácie dovolacími dôvodmi podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a g/, § 241 ods. 2 písm. b/ a písm. c/ OSP, vo vzťahu ku ktorým najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní podaných tou istou dovolateľkou, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania. Ako príklad dovolací súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/349/2012, sp. zn. 3Cdo/409/2012, sp. zn. 6Cdo/299/2012, sp. zn. 4Oboer/169/2013 a sp. zn. 3Oboer/75/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.

20. Zhrnúc všetky vyššie uvedené dôvody, dovolací súd dovolanie oprávnenej smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania (výrok II.). 21. Keďže dovolací súd zamietol návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania a odmietol dovolanie oprávnenej ako neprípustné, je neopodstatnený tiež jej návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP (pôvodne § 243 OSP) a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu nerozhodol o ňom osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 31. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/616/2015).

22. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom povinnej, ktorá bola v dovolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov konania, keďže jej v dovolacom konaní podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (výrok III.). Najvyšší súd tak rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.