4XEObd/4/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: X. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom: D. XXX/XX, Q., o vymoženie 286,80 eur (pôvodne 8.640,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15Er/902/2004, o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/902/2004-14 zo dňa 17. 03. 2015, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er/902/2004-14 zo dňa 17. 03. 2005 podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zastavil exekúciu vedenú proti povinnému a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Bc. Márii Krasňanovej, so sídlom Námestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 765,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 04. 2005.

2. Proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza podal povinný dovolanie, písomným podaním zo dňa 03. 11. 2004, doručeným súdu dňa 21. 11. 2011 (č. l. 19).

3. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované).

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) skúmajúc predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať, dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

5. V preskúmavanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú proti povinnému.

6. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 10a ods. 1, 2 O. s. p., o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

8. V citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť najvyššieho súdu tak, že tento je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s uvedeným je podľa § 236 ods. 1 O. s. p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie č. k. 15Er/902/2004-14 zo dňa 17. 03. 2005, je však rozhodnutím súdu prvej inštancie a nie rozhodnutím vydaním v odvolacom konaní, z čoho je nepochybné, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodovanie o dovolaní povinného nie je funkčne príslušný.

9. Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť. Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 103, § 104 O. s. p.).

10. Keďže na prejednanie dovolania podaného povinným proti uzneseniu súdu prvej inštancie nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (a nie je tu ani iný príslušný súd, príp. orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť), ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným ustanovením O. s. p. bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť (§ 243c v spojení s § 104 O. s. p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

11. Najvyšší súd na okraj uvádza, že aj v prípade splnenia funkčnej príslušnosti na rozhodovanie o dovolaní povinného, by dospel k záveru o potrebe zastavenia dovolacieho konania s poukazom na tú okolnosť, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel, pričom Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 14D/152/2017-13, Dnot 262/2017 zo dňa 19. 01. 2018, konanie o dedičstve zastavil a majetok nepatrnej hodnoty vydal tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa [a teda nie je žiadny právny nástupca (dedič ani iná osoba), s kým by bolo možné ďalej pokračovať v konaní].

12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 257 C. s. p. a ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko oprávnenej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli a povinný úmrtím stratil procesnú subjektivitu ako účastník exekučného konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.