UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej L. N., nar. XX. T. XXXX, bytom XXX XX R. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom, so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie 192,52 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 12Er/15/2005, v konaní o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/123/2013-61 z 28. februára 2014, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
III. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 21CoE/123/2013-61 z 28. februára 2014, právoplatným 21. mája 2014, svojím prvým výrokom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej tiež „OSP“) ako vecne správne potvrdil uznesenie Okresného súdu Senica (ďalej tiež len „OS Senica“) č. k. 12Er/15/2005-34 z 15. októbra 2012, ktorým vstup subjektu OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37 872 117, do konania ako vedľajšieho účastníka, nepripustil, exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 153,44 eur. Krajský súd zároveň zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), písm. c) OSP (druhý a tretí výrok), napokon štvrtým výrokom rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania povinnej.
2. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená písomným podaním z 10. júna 2014 dovolanie (č. l. 78 - 86 spisu), ktoré odôvodnila tým, že a/ súdy rozhodli nad rámec zverenejprávomoci [§ 237 písm. a) OSP], b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania [§ 237 písm. b) OSP], c/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo [§ 237 písm. d) OSP], d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenej možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP], e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP], f/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP].
3. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnená dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhla dovolacie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243c OSP prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Navrhla tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 OSP a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.
4. K dovolaniu oprávnenej sa povinná ani súdny exekútor nevyjadrili.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], pri skúmaní, či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou včas, zistil, že dovolanie oprávnenej bolo podané po lehote na podanie dovolania a z uvedeného dôvodu je potrebné ho odmietnuť.
6. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval podľa prechodných ustanovení § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorých, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z uvedeného dôvodu včasnosť podaného dovolania posudzoval podľa § 240 ods. 1 OSP a v súlade s pravidlami stanovenými pre počítanie lehôt v ust. § 57 ods. 2 OSP.
7. Podľa § 240 ods. 1 veta prvá OSP, účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
8. Podľa § 57 ods. 2 OSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
9. Z obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 21. mája 2014 (č. l. 61). Dovolanie oprávnenej bolo súdu prvej inštancie (OS Senica) doručené, ako vyplýva z podacej pečiatky na č. l. 78 spisu, dňa 21. augusta 2014. Zo spisu súčasne vyplýva, že oprávnená dovolanie podala prostredníctvom pošty Bratislava 1, s dátumom podania na pošte 20. august 2014 [dátum vyznačený na poštovej obálke, v ktorej bolo dovolanie súdu doručené (č. l. 87 spisu)]. Súčasne s dovolaním bolo OS Senica doručené podanie oprávnenej z 20. augusta 2014 (č. l. 77) v znení, že jej bolo dňa 12. augusta 2014 doručené z Okresného súdu Piešťany oznámenie o vrátení dovolania zo dňa 10. júna 2014 sp. zn. 12Er 15-2005, ktorého adresátom mal byť OS Senica. Uviedla zároveň, že sa nejedná o nové podanie, ale len o odstránenie chyby už podaného dovolania.
10. Za účelom posúdenia včasnosti podaného dovolania, OS Senica výzvou z 26. júla 2016 (č. l. 94) a následnými urgenciami z 2. novembra 2017 a 31. mája 2018 (č. l. 98 a 100), žiadal Okresný súd Piešťany (ďalej tiež len „OS Piešťany“) o zaslanie potvrdenia o doručení dovolania. OS Piešťany listom z 24. júla 2018 (č. l. 102) Okresnému súdu Senica oznámil, že dovolanie na menovaný súd podanénebolo. OS Senica podobným spôsobom žiadal samotnú oprávnenú, ako aj jej pôvodného právneho zástupcu (advokátsku kanceláriu Fridrich Paľko, s. r. o, IČO: 36 864 421) o zaslanie potvrdenia o doručení dovolania (č. l. 96, 99, 101, 104, 105, 109), avšak bezúspešne. Naposledy výzvou zo dňa 6. marca 2024 OS Senica vyzval oprávnenú, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy za účelom posúdenia včasnosti podania dovolania preukázala, kedy a na ktorom súde bolo dovolanie z 10. júna 2014 proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 21CoE/123/2013 podané. OS Senica zdôraznil, že OS Piešťany doručenie dovolania neeviduje a súd nemá žiadnym spôsobom preukázané, kedy a akým spôsobom (poštou alebo elektronicky) bolo pôvodné dovolanie podané na OS Piešťany. Oprávnená v odpovedi, doručenej OS Senica dňa 20. marca 2024, súdu oznámila, že dovolanie bolo podané prostredníctvom v tom čase splnomocneného právneho zástupcu oprávnenej a z dôvodu veľkého časového odstupu od ukončenia poskytovania právneho zastúpenia, potvrdením o odoslaní dovolania nedisponuje.
11. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie do úvahy prichádza, a aj za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (Občianskeho súdneho poriadku) prichádzalo len v mimoriadnych prípadoch určených v zákone, a teda nie je možné/nebolo možné ho podať kedykoľvek (ako napr. odvolanie, ktoré je zásadne prípustné), čomu zodpovedá výnimočný charakter tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Dovolanie je preto prípustné len vtedy, keď to zákon jednoznačne pripúšťa, pri dodržaní lehoty na jeho podanie a v prípade pochybností, preukázaní splnenia tejto procesnej podmienky dovolania. Podľa pôvodného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, bola lehota na podanie dovolania jeden mesiac a počítala sa od právoplatnosti rozhodnutia. Pre určenie začiatku dovolacej lehoty je preto v posudzovanom prípade rozhodujúca doložka právoplatnosti na súdnom rozhodnutí, proti ktorému dovolanie smeruje, na ktorej je vyznačený deň 21. máj 2014 (v súlade s údajmi o doručení dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania, vyznačenými na doručenkách pripojenými k č. l. 73 spisu). V súlade s § 57 ods. 2 OSP bol preto posledným dňom jednomesačnej lehoty na podanie dovolania deň 23. jún 2014 (keďže koniec lehoty - 21. jún 2014, pripadol na sobotu, v dôsledku ktorej okolnosti došlo k posunutiu posledného dňa lehoty podľa § 57 ods. 2 veta druhá OSP na najbližší nasledujúci pracovný deň). Keďže na obálke, v ktorej bolo dovolanie oprávnenej doručené súdu prvej inštancie, je vyznačený deň 20. august 2024, oprávnená podala dovolanie zjavne oneskorene. Napriek tvrdeniu o včasnosti podania dovolania, túto okolnosť, napriek opakovaným výzvam prvoinštančného súdu, nepreukázala. Najvyšší súd preto dovolanie oprávnenej podľa § 447 písm. a) CSP odmietol ako oneskorene podané.
12. Vzhľadom na oneskorené podanie dovolania oprávnenou, kedy najvyšší súd nemá možnosť skúmať dovolacie dôvody vymedzené dovolateľom, ale dovolanie musí odmietnuť, najvyšší súd zamietol aj návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania (výrok I.). Najvyšší súd z rovnakého dôvodu nerozhodoval ani o návrhu oprávnenej na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a povinnej, ktorá bola v dovolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov konania, keďže jej v dovolacom konaní podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (výrok III.). Najvyšší súd tak rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.