UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Lenky Praženkovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX L. - E., o vymoženie pohľadávky oprávnenej 187,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/440/2007, na dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8CoE/80/2013-50 z 31. júla 2013, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
II. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. 8CoE/2013-50 zo dňa 31. 07. 2013, svojím prvým výrokom zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), súčasne druhým výrokom podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., ako oneskorene podané odmietol odvolanie oprávnenej podané proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/440/2007-30 zo dňa 09. 10. 2012 o zastavení exekúcie. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 09. 2013.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie (č. l. 59 až 72), argumentujúc tým, že: a/ konajúce súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p.), b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., v spojení s § 237 písm. d/ O. s. p.), c/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., v spojení s § 237 písm. e/ O. s. p.), d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenej možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2písm. a/ O. s. p., v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
3. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnená dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa (v ďalšom texte „súd prvej inštancie“ v zmysle terminológie v novom procesnom predpise, Civilnom sporovom poriadku, účinnom od 1. júla 2016) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhla konanie podľa 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., v spojení s § 243c O. s. p., prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v dovolaní. Navrhla tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 O. s. p., a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľka si zároveň uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.
4. Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania pôvodne zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., t. č. konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť.
6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa príslušných ustanovení O. s. p.
7. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 241 ods. 1 O. s. p., v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
9. Podľa § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
10. Podľa § 241 ods. 4 O. s. p., súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
11. Podľa § 243c O. s. p., pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však prekonanie na dovolacom súde neplatia.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená ako dovolateľka v dovolaní zo dňa 19. 09. 2013 na č. l. 59 a nasl. spisu síce označila existujúce rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoE/80/2013 zo dňa 31. 07. 2013, avšak v rozpore s jeho obsahom spočívajúcim v odmietnutí odvolania ako oneskorene podaného. Dovolateľka v dovolaní tvrdí, že napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza, z ktorej okolnosti vyplýva pochybnosť o tom, ktoré rozhodnutie chcela dovolateľka v skutočnosti svojím podaním napadnúť.
13. Vzhľadom na rozpor obsahu dovolania s rozhodnutím označeným v dovolaní, súd prvej inštancie uznesením č. k. 16Er/440/2007-84 zo dňa 17. 06. 2014 vyzval oprávnenú na doplnenie dovolania tak, ako je uvedené vo výroku označeného prvoinštančného uznesenia, vrátane poučenia o následkoch nedoplnenia dovolania. Uznesenie bolo doručené oprávnenej cestou jej (pôvodného) právneho zástupcu dňa 23. 06. 2014 (doručenka pripojená k č. l. 84). Súd prvej inštancie ďalším uznesením č. k. 16Er/440/2007-93 zo dňa 03. 12. 2021, dovolateľku opakovane vyzval postupom už podľa C. s. p., aby (za účelom odstránenia zmätočnosti dovolania, keď v úvode dovolania označila odmietajúce uznesenie odvolacieho súdu, v ďalšom jeho obsahu však už dôvodí okolnosťami smerujúcimi proti potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia, ktorý vyslovený ale nebol) označila rozhodnutie, voči ktorému dovolanie smeruje a špecifikovala dôvod, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu. Označené uznesenie súdu prvej inštancie, obsahujúce poučenie o následkoch nedoplnenia dovolania, bolo dovolateľke doručené dňa 21. 12. 2021, jej právnemu zástupcovi dňa 16. 12. 2021 (obe doručenky pripojené k č. l. 93). Dňa 21. 12. 2021 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie dovolateľky s oznámením, že dovolanie smerovalo voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoE/86/2015-42 zo dňa 29. 10. 2015 s tým, že bližšiu špecifikáciu dovolateľka poskytnúť nevie z dôvodu časového odstupu od podania dovolania (č. l. 95 - 96). S poukazom na uvedené, keďže tvrdenie a dôvody uvádzané v dovolaní oprávnenej nekorešpondujú s výrokom a odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania oprávnenej [ktorá naviac v podaní, doručenom súdu prvej inštancie označila uznesenie, ktoré v prejednávanej exekučnej veci vydané ani nebolo (č. k. 17CoE/86/2015-42)] Okresný súd Prievidza, v poradí tretím uznesením č. k. 16Er/440/2007-102 zo dňa 29. 07. 2022 vyzval oprávnenú, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia vyjadrila, či vzhľadom na zmätočnosť dovolania na jeho podaní trvá alebo ho berie späť, pokiaľ na ňom trvá, aby dovolanie opravila. Súd oprávnenú poučil o odmietnutí dovolania v prípade, ak ho v určenej lehote neopraví. Oprávnenej bolo uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/440/2007-102 zo dňa 29. 07. 2022 doručené dňa 10. 08. 2022 (doručenka pripojená k č. l. 102 spisu), avšak v určenej lehote, ani do rozhodnutia dovolacieho súdu, rozpornosť medzi predmetom dovolania a jeho dôvodmi a dovolaním napadnutým uznesením odvolacieho súdu, neodstránila.
14. Podľa § 447 písm. d/ C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak nemá náležitosti podľa § 428 C. s. p., v zmysle ktorého sa v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
15. V dôsledku nečinnosti oprávnenej tak ostalo jej dovolanie zmätočné, jeho predmet a dôvody, ktorými namieta nesprávnosť rozhodnutia, sú nesúladné a zjavne rozporné s uznesením odvolacieho súdu č. k. 8CoE/80/2013-50 zo dňa 31. 07. 2013. Obsahová stránka argumentácie uplatnených dovolacích dôvodov zjavne smeruje proti inému ako v dovolaní označenému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolanie teda nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 428 C. s. p., ide o nekonzistentný a nesúladný úkon, jeho obsahové dôvody nesmerujú voči rozhodnutiu, ktoré je dovolaním napádané. Tieto nedostatky dovolaciemu súdu bránia vykonaniu dovolacieho prieskumu.
16. V dôsledku vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej v zmysle § 447 písm. d/ C. s. p., odmietol ako dovolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 428 C. s. p.
17. V konaní bola úspešnou stranou povinná, ktorej tak voči oprávnenej vznikol nárok na náhradu trovdovolacieho konania (§ 255 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p.). Keďže však podľa obsahu spisu povinnej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018). 18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.