UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému W. Č., narodenému XX.XX.XXXX, bytom S.. C. XXXX/XX, A. C. D., o vymoženie 65,72 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/452/2006, v konaní o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 25CoE/1/2013-48 zo dňa 11. júla 2013, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, uznesením č. k. 25CoE/1/2013-48 zo dňa 11.07.2013 v prvom výroku zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a druhým výrokom potvrdil uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou ako súdu prvej inštancie č. k. 9Er/452/2006-23 zo dňa 18.07.2012, ktorým súd prvej inštancie exekúciu vedenú voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Oprávnená proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie (vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie) podala dovolanie a vo výroku, ktorýmnávrh na prerušenie konania zamietol, podala odvolanie.
3. Dovolanie oprávnená odôvodnila tým, že súdy oboch inštancií rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a) OSP), opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d) OSP), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu. Ďalej namietala, že oprávnenej sa odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) OSP) tým, že súdy nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie. Rovnako namietala, že konanie súdov je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP) a tiež, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnená zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Súčasťou dovolania bol tiež návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, ktorý dovolateľka odôvodnila tým, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený.
4. Odvolanie oprávnená odôvodnila tak, že súd svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, taktiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, keď nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a zároveň z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie oprávnenej bolo doručené súdu dňa 17.09.2013. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie dovolacieho ako aj odvolacieho konania.
7. Z obsahu predloženého spisu ako aj z úradnej moci dovolacieho súdu je zrejmé, že dovolateľka v čase podania dovolania bola zastúpená advokátom, ktorému však bola vypovedaná plná moc dňom 6. februára 2018. Je však potrebné, aby dovolateľ podmienku povinného právneho zastúpenia spĺňal počas celého dovolacieho konania. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/452/2006-74 zo dňa 17.09.2025 vyzval oprávnenú na doloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní s poučením, že v prípade nepreukázania splnenia podmienky podľa § 429 CSP dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. e) CSP. Oprávnená podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.10.2025 oznámila späťvzatie dovolania.
8. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
9. Keďže oprávnená vzala svoje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 25CoE/1/2013-48 zo dňa 11.07.2013 späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie zastavil, aplikujúc ustanovenie§ 446 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko dovolacie konanie bolo z uvedeného dôvodu zastavené je bezpredmetný aj návrh oprávnenej na prerušenie konania a odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
10. Späťvzatím dovolania oprávnená z procesného hľadiska zavinila to, že konanie muselo byťzastavené, v dôsledku čoho povinnému vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (R 72/2018).
11. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už stranou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých tak isto podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1OboE/6/2013; sp. zn. 1OboE/92/2013, sp. zn. 1OboE/113/2014, sp. zn. 1OboE/178/2014, sp. zn. 1OboE/153/2014, sp. zn. 4OboE/45/2013, sp. zn. 4OboE/140/2014) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 OSP, § 10 ods. 1 a 2 OSP, resp. § 34 a § 35 CSP). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
12. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1a 2 CSP.
13. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
14. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.



