4 Urtost 4/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci odsúdeného Ľ. B. pre zločin obchodovania s návykovými látkami čiastočne ako návodca podľa § 28a ods. 1 druhý a tretí prípad a ods. 4 č. 3 SMG, § 12 druhý prípad TZ čiastočne dokonaného zločinu, čiastočne v štádiu pokusu obchodovania s návykovými látkami podľa § 28a ods. 1 piaty prípad SMG, 15 TZ a z prečinu podľa § 50 ods. 1 č. 2 WaffG na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016, o sťažnosti odsúdeného Ľ. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. augusta 2016, sp. zn. 3Ntc/3/2014, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ľ. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 10. augusta 2016, sp. zn. 3Ntc/3/2014-150, podľa § 415 ods. 1 a § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zamietol návrh odsúdeného Ľ. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený Ľ. B..
V písomnom odôvodnení sťažnosti poukázal na hodnotenie ústavu, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, že v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa osvedčil, na judikát č. 44/1963, z ktorého vyplýva, že skutočnosť, že obvinený bol už predtým odsúdený k dlhodobému trestu nemôže byť sama osebe dôvodom pre zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie. Poukázal aj na judikát č. 63/1965, podľa ktorého v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu je potrebné hodnotiť predovšetkým stav prevýchovy odsúdeného. Konštatoval, že výkon trestu mu končí 05. septembra 2017 a rozsudkom mu ochranné opatrenie uložené nebolo a v žiadosti o podmienečné prepustenie o jeho uloženie hoc i na viac rokov požiadal, čo je pre spoločnosť výhodnejšie. Krajskému súdu vytkol, že si nezadovážil celý trestný spis a disponoval len prekladom Rakúskeho rozsudku a dokladmi súvisiacimi s jeho prebratím. Poukázal aj na to, že v Rakúsku by bol už dávno podmienečne prepustený ak aj nie po vykonaní polovice uloženého trestu, tak najneskôr po vykonaní dvoch tretín tak ako jeho spolupáchateľ N. U.. V ďalšej časti poukázal na rozhodovaciu prax rakúskych súdov a Okresného súdu Bratislava I. Poukázal aj na článok 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v súvislosti s ním namietol odlišné rozhodovanie súdov o právne totožných veciach. S odvolaním naň napadnuté rozhodnutie označil za diskriminačné, pretože sa naňho hľadelo inak len preto, že bol už v minulosti súdne trestaný.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a podmienečne ho prepustil z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal, či sťažnosť podala osoba na to oprávnená a v zákonom stanovenej lehote a zistil, že zákonné podmienky uvedené v § 186 ods. 1 Tr. por. a § 187 ods. 1 Tr. por. nevyhnutné na podanie sťažnosti boli splnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky následne na podklade sťažnosti odsúdeného Ľ. B. preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že formálne podmienky na postup súdu podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. sú splnené, pretože dve tretiny odsúdenému Ľ. B. uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody už uplynuli.
V posudzovanom prípade však neboli splnené materiálne podmienky uvedené v § 66 ods. 1 Tr. zák. a to, že nemôže sa od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia veľmi podrobne vysvetlil, na podklade akých úvah k takémuto záveru dospel, keď na stranách 5 a 6 uviedol všetky právne relevantné skutočnosti, ktoré ho k takémuto záveru viedli. Z nich vyplýva, že nielen prechádzajúce odsúdenie menovaného za úmyselnú trestnú činnosť (ako to v podanej sťažnosti tvrdí odsúdený), ale ani podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody v inej veci neviedlo k jeho náprave a nezabránilo mu v opätovnom páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Pretože sa najvyšší súd s týmito úvahami v celom rozsahu stotožňuje a osvojuje si ich v celom rozsahu na ne bez toho, aby ich formálne opakoval aj odkazuje.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová