4 Urtost 1/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom
zasadnutí 19. februára 2016 vo veci V. H. v konaní o väzbe podľa § 14 ods. 1 zák. č.
549/2011 Z. z., o sťažnosti odsúdenej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12.
januára 2016, sp. zn. Ntc 46/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Žiline z 12. januára 2016,
sp. zn. Ntc 46/2015 sa z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. Ntc 46/2015 z 5. januára 2016 podľa § 17
ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná
sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006
Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o uznávaní a výkone
rozhodnutí") rozhodol o uznaní a vykonaní rozsudku Krajského súdu v Brne, sp. zn.
61 T 7/2013 z 26. novembra 2013 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn.
2 To 59/2014 z 23. júna 2014, ktorým bol V. H. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa
§ 175 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. a/, písm. c/ v štádiu pokusu podľa § 21
ods. 1, z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 178 ods. 1, ods. 3, z prečinu šírenia
poplašnej správy podľa § 357 ods. 1, ods. 2, z prečinu nedovoleného ozbrojovania podľa
§ 279 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, a bol odsúdený podľa § 175 ods. 3, § 43
ods. 1, § 56 ods. 2 písm. d/ Trestného zákonníka Českej republiky na úhrnný trest odňatia
slobody na 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do väznice so zvýšenou
ostrahou, na území Slovenskej republiky vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia
slobody. Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. rozhodol, že odsúdený
V. H. vo výkone trestu odňatia slobody bude pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Citovaný rozsudok pred
rozhodnutím krajského súdu podľa § 14 ods. 1 Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí nebol
právoplatný.
Uznesením Krajského súdu v Žiline z 28. apríla 2015, sp. zn. Ntc 15/2015,
bol V. H. podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (európsky
zatýkací rozkaz vydaný Krajským súdom v Brne, pobočka v Zlíne v záujme dodania H.
do výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s už citovanými rozhodnutiami súdov krajiny
pôvodu) vzatý do vydávacej väzby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. mája 2015.
Krajský súd v Žiline uznesením z 21. decembra 2015, sp. zn. Ntc 47/2015, podľa § 79 ods. 3
Tr. por. a § 1 ods. 2 zák. o európskom zatýkacom rozkaze zamietol žiadosť H. o prepustenie
z vydávacej väzby. Proti tomuto uzneseniu H. podal sťažnosť. Najvyšší súd uznesením
z 21. januára 2016, sp. zn. 6 Tost 3/2016, sťažnosť zamietol.
Krajský súd v Žiline uznesením z 12. januára 2016, sp. zn. Ntc 46/2015, podľa § 14
ods. 1 zák. Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, vzal do väzby odsúdeného V. H. s tým,
že väzba sa začína momentom jeho prepustenia z vydávacej väzby a bude sa vykonávať
v Ústave na výkon väzby Žilina. Krajský súd tak učinil za účelom zabezpečenia výkonu
rozsudku z 5. januára 2016 obmedziť jeho osobnú slobodu bez skúmania dôvodov väzby
podľa § 71 Tr. por.
Odsúdený H. podal proti uzneseniu včas sťažnosť. Existencia rozhodnutia
s osvedčením nie je dostatočným dôvodom na obmedzenie osobnej slobody. Toto musí byť
spojené s potrebou zabezpečenia výkonu rozhodnutia. V čom má spočívať možnosť zmarenia
realizácie výkonu rozhodnutia nie je z uznesenia zrejmé. Dôvody pre vzatie do väzby buď sú
alebo nie sú. Nemožno ich prítomnosť prejudikovať do budúcna a podmieňovať odpadnutím
podmienky predstavujúcej prepustenie z iného obmedzenia osobnej slobody. Žiadal zrušiť
rozhodnutie o vzatí do väzby.
Najvyšší súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce tomuto výroku, pričom zistil, že sťažnosť je síce dôvodná, ale z iných
dôvodov ako uvádzal sťažovateľ.
V zmysle Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí
§ 18 ods. 1 súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať
všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
§ 14 ods. 1, ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu rozhodnutia, môže súd
príslušný podľa § 12 ods. 1 kedykoľvek po doručení rozhodnutia s osvedčením
a do nariadenia výkonu uznaného rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej
sa rozhodnutie týka, a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky; súd pritom nie je
viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por.
Z obsahu § 18 ods. 1 citovaného zákona nepochybne vyplýva, že až po
právoplatnosti rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu
uznaného rozhodnutia, môže súd príslušný podľa § 12 ods. 1 v intenciách § 14 ods. 1,
ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu rozhodnutia, rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej sa rozhodnutie týka a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky
bez toho, aby bol viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por.
Najvyšší súd právoplatne rozhodol o odvolaní odsúdeného V. H. v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia rozsudkom z 19. februára 2016, sp. zn. 4 Urto 1/2016. Rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 5. januára 2016, sp. zn. Ntc 46/2015, zrušil s tým, že rozsudok
Krajského súdu Brno – pobočka Zlín, sp. zn. 61 T 7/2013 z 26. novembra 2013, v spojení
s rozsudkom Vrchného súdu Olomouc, sp. zn. 2 To 19/2014 z 5. júna 2014 sa uznáva
vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a uložený trest odňatia slobody
vo výmere osem rokov a šesť mesiacov odsúdený V. H. vykoná na území Slovenskej
republiky. Podľa § 17, § 18 ods. 1 Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a § 48 ods. 4
Tr. zák., bol odsúdený pre výkon uloženého a uznaného trestu odňatia slobody bez jeho
premeny zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí neobsahuje osobitné ustanovenie o príslušnosti
odvolacieho súdu na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.
V zmysle § 29 Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí ak tento zákon neustanovuje
inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Tr. por.
Podľa § 408 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého
sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu
prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel
jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadi výkon trestu odňatia
slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak je vo väzbe, resp.
bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky.
V danom prípade odsúdený V. H. má právoplatne uložený trest odňatia slobody
vo výmere osem rokov a šesť mesiacov, a je na Slovensku vo vydávacej väzbe na podklade
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Krajským súdom v Brne, pobočka Zlín.
V posudzovanej veci nie je už potrebné rozhodnutie podľa § 14 ods. 1 Zákona
o uznávaní a výkone rozhodnutí.
Na základe vyjadreného, najvyšší súd rozhodol na neverejnom zasadnutí
spôsobom uvedeným v enunciáte uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. februára 2016
JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová