4 Urtost 1/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom

zasadnutí 19. februára 2016 vo veci V.   H. v konaní o väzbe podľa § 14 ods. 1 zák. č.

549/2011 Z. z., o sťažnosti odsúdenej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12.

januára 2016, sp. zn. Ntc 46/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Žiline z 12. januára 2016,

sp. zn. Ntc 46/2015 sa   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. Ntc 46/2015 z 5. januára 2016 podľa § 17

ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná

sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006

Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o uznávaní a výkone

rozhodnutí")   rozhodol o uznaní a vykonaní rozsudku Krajského súdu v Brne, sp. zn.

61 T 7/2013 z 26. novembra 2013 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn.

2 To 59/2014 z 23. júna 2014, ktorým bol V. H. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa

§ 175 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. a/, písm. c/ v štádiu pokusu podľa § 21

ods. 1, z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 178 ods. 1, ods. 3, z prečinu šírenia

poplašnej správy podľa § 357 ods. 1, ods. 2, z prečinu nedovoleného ozbrojovania podľa

§ 279 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, a bol odsúdený podľa § 175 ods. 3, § 43

ods. 1, § 56 ods. 2 písm. d/ Trestného zákonníka Českej republiky na úhrnný trest odňatia

slobody na 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do väznice so zvýšenou

ostrahou, na území Slovenskej republiky vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia

slobody. Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. rozhodol, že odsúdený

V. H. vo výkone trestu odňatia slobody bude pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Citovaný   rozsudok pred

rozhodnutím krajského súdu podľa § 14 ods. 1 Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí nebol

právoplatný.

Uznesením Krajského súdu v Žiline z 28. apríla 2015, sp. zn. Ntc 15/2015,

bol V. H. podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (európsky

zatýkací rozkaz vydaný Krajským súdom v Brne, pobočka v Zlíne v záujme dodania H.

do výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s už citovanými rozhodnutiami súdov krajiny

pôvodu) vzatý do vydávacej väzby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. mája 2015.

Krajský súd v Žiline uznesením z 21. decembra 2015, sp. zn. Ntc 47/2015, podľa § 79 ods. 3

Tr. por. a § 1 ods. 2 zák. o európskom zatýkacom rozkaze zamietol žiadosť H. o prepustenie

z vydávacej väzby. Proti tomuto uzneseniu H. podal sťažnosť. Najvyšší súd uznesením  

z 21. januára 2016, sp. zn. 6 Tost 3/2016, sťažnosť zamietol.

Krajský súd v Žiline uznesením z 12. januára 2016, sp. zn. Ntc 46/2015, podľa § 14

ods. 1 zák. Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, vzal do väzby odsúdeného V. H. s tým,

že väzba sa začína momentom jeho prepustenia z vydávacej väzby a bude sa vykonávať

v Ústave na výkon väzby Žilina. Krajský súd   tak učinil za účelom zabezpečenia výkonu

rozsudku z 5. januára 2016 obmedziť jeho osobnú slobodu bez skúmania dôvodov väzby

podľa § 71 Tr. por.

Odsúdený H. podal proti uzneseniu včas sťažnosť. Existencia rozhodnutia

s osvedčením nie je dostatočným dôvodom na obmedzenie osobnej slobody. Toto musí byť

spojené s potrebou zabezpečenia výkonu rozhodnutia. V čom má spočívať možnosť zmarenia

realizácie výkonu rozhodnutia nie je z uznesenia zrejmé. Dôvody pre vzatie do väzby buď sú

alebo nie sú. Nemožno ich prítomnosť prejudikovať do budúcna a podmieňovať odpadnutím

podmienky predstavujúcej prepustenie z iného obmedzenia osobnej slobody. Žiadal zrušiť

rozhodnutie o vzatí do väzby.

Najvyšší súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce tomuto výroku, pričom zistil, že sťažnosť je síce dôvodná, ale z iných

dôvodov ako uvádzal sťažovateľ.  

V zmysle Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí

§ 18 ods. 1 súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať

všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného

prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 14 ods. 1, ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu rozhodnutia, môže súd

príslušný podľa § 12 ods. 1 kedykoľvek po doručení rozhodnutia s osvedčením

a do nariadenia výkonu uznaného rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej

sa rozhodnutie týka, a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky; súd pritom nie je

viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por.

Z obsahu § 18 ods. 1 citovaného zákona nepochybne vyplýva, že až po

právoplatnosti rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu

uznaného rozhodnutia, môže súd príslušný podľa § 12 ods. 1 v intenciách § 14 ods. 1,

ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu rozhodnutia, rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej sa rozhodnutie týka a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky

bez toho, aby bol viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por.

Najvyšší súd   právoplatne rozhodol o odvolaní odsúdeného V. H. v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia rozsudkom z 19. februára 2016, sp. zn. 4 Urto 1/2016. Rozsudok

Krajského súdu v Žiline z 5. januára 2016, sp. zn. Ntc 46/2015, zrušil s tým, že rozsudok

Krajského súdu Brno – pobočka Zlín, sp. zn. 61 T 7/2013 z 26. novembra 2013, v spojení

s rozsudkom Vrchného súdu Olomouc, sp. zn. 2 To 19/2014 z 5. júna 2014 sa uznáva

vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a   uložený trest odňatia slobody

vo výmere osem rokov a šesť mesiacov odsúdený V. H. vykoná na území Slovenskej

republiky. Podľa § 17, § 18 ods. 1 Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a § 48 ods. 4

Tr. zák., bol odsúdený pre výkon uloženého a uznaného trestu odňatia slobody bez jeho

premeny zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí neobsahuje osobitné ustanovenie o príslušnosti

odvolacieho súdu na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.

V zmysle § 29 Zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí ak tento zákon neustanovuje

inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Tr. por.

Podľa § 408 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého

sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu

prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel

jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadi výkon trestu odňatia

slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak je vo väzbe, resp.

bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky.

V danom prípade odsúdený V. H. má právoplatne uložený trest odňatia slobody

vo výmere osem rokov a šesť mesiacov, a je na Slovensku vo vydávacej väzbe na podklade

európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Krajským súdom v Brne, pobočka Zlín.

V posudzovanej veci nie je už potrebné rozhodnutie podľa § 14 ods. 1 Zákona

o uznávaní a výkone rozhodnutí.

Na základe vyjadreného, najvyšší súd rozhodol na neverejnom zasadnutí

spôsobom uvedeným v enunciáte uznesenia.  

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. februára 2016

JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová