UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci odsúdeného C. I. pre trestný čin ťažkej profesionálnej krádeže vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 riadok 5, § 129 ods. 1 riadok 1, ods. 2 riadok 1, § 130 ods. 1, ods. 3, ods. 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, na neverejnom zasadnutí konanom 8. novembra 2023 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného C. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, z 28. septembra 2023, sp. zn. 4Ntc/11/2020, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie z r u š u j e a súdu prvého stupňa s a u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") uznesením z 28. septembra 2023, sp. zn. 4Ntc/11/2020 rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia s odňatím slobody v EÚ"), zamietol návrh odsúdeného C. I. (ďalej tiež „odsúdený") o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, Rakúska republika, sp. zn. 11Hv 51/19d z 24. septembra 2019, uznaným na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. novembra 2020, sp. zn. 4Ntc/11/2020 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2021, sp. zn. 2Urto/8/2020.
Proti tomuto uzneseniu odsúdený ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť, ktorú následne sám písomne odôvodnil podaním z 10. októbra 2023, ktoré bolo krajskému súdu doručené 12. októbra 2023.
Odsúdený vo svojej sťažnosti vyjadril názor, že hoci jeho trestná minulosť predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia podmienok pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na tejto skutočnosti. Je toho názoru, že pokiaľ by súd svoj záver o nenaplnení podmienky očakávania vedenia riadneho života odsúdeného založili primárne na okolnostiach, či dôvodoch, ktoré hrali skôr rolu, tak by došlo k porušeniu zásady zákazu dvojitého pripočítania. Je preto nutné zohľadniť aj ďalšie aktuálne poznatky o jeho osobe, ako stav jeho nápravy, prostredie, v ktorom sa má ocitnúť po prípadnom podmienečnom prepustení a zaoberať sa tiež okolnosťami spáchanej trestnej činnosti, pri zameraní sa na mieru prekonania subjektívnych príčin trestnej činnosti.
Odsúdený dôvodil, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane poukazuje na zmysel trestu odňatia slobody a podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Princípy moderného trestného práva a trestania pritom zahŕňajú, okrem iného tiež aspekt resocializácie, aspekt reintegrácie a individuálnej prevencie odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia spočíva v monitorovaní odsúdeného k tomu, aby svojím správaním a plnením povinností preukázal polepšenie. Pokiaľ bol už vykonanou časťou trestu dosiahnutý jeho účel, podľa názoru odsúdeného je ďalší výkon trestu nepotrebný a neodôvodnený. Má za to, že podstata odôvodnenia súdneho rozhodnutia v prípade zamietnutia žiadosti o podmienečné prepustenie je v tom, že má byť jasne a zrozumiteľne vysvetlené, akým konkrétnym spôsobom sa má správať, aby preukázal polepšenie, a aby bolo od neho možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Je nutné mať na pamäti, že zamietnutie žiadosti za situácie, keď vyvinul značné úsilie, aby bol účel trestu naplnený, môže mať naopak negatívne dôsledky na jeho resocializačný a reintegračný proces. Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení by mal zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o jeho osobe, jeho celkovom správaní a plnení povinností (viď IV. ÚS 85/2011). Krajský súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie založil iba na informáciách z obdobia jeho predchádzajúcich odsúdení, pričom svoj záver riadne a presvedčivo neodôvodnil. Prognózu vedenia riadneho života posudzoval iba na základe jeho predchádzajúcich odsúdení, pričom štyri zahraničné odsúdenia nemajú právny, ale len informatívny charakter na území Slovenskej republiky. Zo slovenských odsúdení sú už niektoré zahladené, preto sa na jeho osobu hľadí, akoby nebol odsúdený. Dal do pozornosti súdu štvrtú disciplinárnu odmenu formou kladného zápisu do karty odsúdeného od referenta smeny ústavu pre vzorné plnenie povinností ako predsedu samosprávneho oddielu B7 ÚVTOS Košice- Šaca. Odsúdený má za to, že táto nová skutočnosť môže zmeniť jeho hodnotenie. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej tiež „prokurátor") sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného písomne bližšie nevyjadril.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako i konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že jeho sťažnosť je dôvodná.
Najvyšší súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe krajského súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého uznesenia. Krajský súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Trestného poriadku rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrhu o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho návrhu vyhovené.
Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne ajna povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.
Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
V posudzovanom prípade sa krajský súd týmito hľadiskami dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nevykonal v uvedenom smere všetky potrebné dôkazy a v predmetnej veci dospel k predčasnému záveru.
Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Košice- Šaca, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd, vyplýva, že odsúdený počas celého výkonu trestu odňatia slobody stanovené ciele programu zaobchádzania plní a má čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti z dôvodu opakovanej trestnej činnosti. Dosiahol tri disciplinárne odmeny vo forme pochvaly za rozvoj osobnosti a nebol disciplinárne stíhaný. Jeho riziko recidívy trestnej činnosti je stredné a resocializačná prognóza je menej priaznivá. Súčasne z hodnotenia ústavu, ako aj z výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí vyplýva, že bol 22. apríla 2021 dodaný z výkonu trestu odňatia slobody z Rakúskej republiky do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Následne bol 25. apríla 2021 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu Košice-Šaca so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že krajský súd nehodnotil správanie odsúdeného počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody vrátane výkonu väzby na území Rakúskej republiky, pretože do súdneho spisu nebola zabezpečená správu príslušného Ústavu na výkon väzby a výkonu trestu odňatia slobody Rakúskej republiky ohľadne hodnotenia správania sa odsúdeného v zariadeniach Rakúskej republiky za obdobie od 14. mája 2019 do 21. apríla 2021. Je potrebné zdôrazniť, že za účelom rozhodovania o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, súd musí hodnotiť celé obdobie správania sa odsúdeného počas obmedzenia jeho osobnej slobody v zariadeniach na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody.
Krajský súd prípisom z 26. júla 2023 síce požiadal Justizanstalt Hirtenberg, Leobersdorferstrasse 16, Austria o hodnotenie správania odsúdeného počas výkonu trestu (žiadosť založená na č. l. 139 spisu), avšak toto nebolo doteraz krajskému súdu doručené. Do uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov bolo odsúdenému započítané v Rakúskej republike obdobie výkonu väzby od 14. mája 2019 o 10.17 hod. do 24. septembra 2019 o 10.22 hod. Odsúdený nastúpil výkon trestu po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku v Rakúskej republike a v celom rozsahu ho má vykonať 14. mája 2024. Na účel výkonu trestu na území Slovenskej republiky bol prevzatý od rakúskych orgánov 22. apríla 2021 o 10.00 hod. Je teda zrejmé, že za obdobie výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, teda od 14. mája 2019 o 10.17 hod. do 22. apríla 2021 o 10.00 hod. nebolo krajskému súdu predložené hodnotenie jeho správania počas výkonu trestu a výkonu väzby. Ide o obdobie takmer dvoch rokov, ktoré pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody nemožno odignorovať.
Súčasne najvyšší súd zistil, že krajský súd vychádzal pri posudzovaní návrhu odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z odpisu jeho registra trestov z 15. októbra 2020. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol 17-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, a to v troch prípadoch aj cudzozemským súdom. Je pritom zrejmé, že v čase verejného zasadnutia súd oboznámil len časť z viac ako 3 roky starého registra trestov ( č. l. 74 až 81 spisu), pričom z tohto jeho odpisu vyplýva, že prvé tri jeho odsúdenia sú zahladené a viaceré tresty mu boli zrušené. V danej veci bude nevyhnutné vychádzať z aktuálneho odpisu registra trestov odsúdeného a dôsledne ho vyhodnotiť.
Krajský súd sa teda dôsledne nezaoberal a neprihliadol na uvedené okolnosti a zároveň sa nevysporiadal s nimi z hľadiska ním vysloveného záveru o splnení podmienok na podmienečné prepustenie. Z uvedeného dôvodu nebolo v tomto sťažnostnom konaní objektívne možné posúdiť mieru narušenia osobnosti odsúdeného v čase jeho nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, proces jeho následnej resocializácie, predpoklady pre vedenie riadneho života na slobode a dôsledne preskúmať rezultát krajského súdu.
Na základe uvedených dôvodov najvyšší súd na podklade sťažnosti odsúdeného podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a nariadil krajskému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Po vrátení veci bude úlohou krajského súdu zabezpečiť správu - hodnotenie odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republiky za obdobie od 14. mája 2019 o 10.17 hod. do 22. mája 2021 o 10.00 hod., zabezpečiť aktuálnu správu hodnotenia správania odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody z ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca, pripojiť na odsúdeného aktuálny odpis z jeho registra trestov, vykonať k tomu zákonným spôsobom dokazovanie za účelom ustálenia správnych a odôvodnených skutkových zistení pre správnu aplikáciu relevantných zákonných ustanovení.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.