UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. decembra 2016, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci vyžiadanej osoby N. J., v extradičnom konaní, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. októbra 2016, sp. zn. 3Ntc/11/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby N. J. s a z a m i e t a.
Odôvodnenie
Z obsahu relevantného spisového materiálu je zrejmé, že Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3Ntc/11/2016 z 3. októbra 2016 podľa § 16 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov bol N. J. vzatý do vydávacej väzby, s tým, že táto bude spočívať až do vykonania trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/8/2016 z 15. januára 2016, prípadne do podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu, ako aj do skončenia trestných vecí, vedených proti nemu na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 3T/13/2016, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. 4Pv 214/16/1101 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., resp. do vykonania nepodmienečných trestov uložených v rámci týchto trestných stíhaní, prípadne do podmienečného prepustenia z výkonu týchto trestov, ako aj do vykonania zvyškov trestov uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/13/2013 zo dňa 20. februára 2013, právoplatného dňa 20. marca 2013 a tiež rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/53/14 zo dňa 28. júla 2014, právoplatného dňa 28. júla 2014, z výkonu ktorých bol menovaný podmienečne prepustený s uložením probačného dohľadu uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 19. marca 2015, sp. zn. 2Pp/23/15 so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa však neosvedčil.
Proti tomuto uzneseniu podal N. J. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že 26. marca 2016 sa mu narodila dcéra s partnerkou J. K. a i keď „nemohol byť zapísaný ako otec dieťaťa (nemal občiansky preukaz), hlási sa k otcovstvu" a s menovanou hodlá uzavrieť manželstvo. Matke dieťaťa bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky uložený trest odňatia slobody na 5 mesiacov, do výkonuktorého by mala nastúpiť po 14. apríli 2017, do kedy jej bol výkon trestu odložený. Preto požiadal, aby bolo jeho vydanie do Rakúskej republiky odložené až do návratu J. K. z výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe sťažnosti podanej vyžiadanou osobou N. J. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
V predmetnej veci Štátna prokuratúra Korneuburg v Rakúskej republike vydala 12. apríla 2016 pod sp. zn. 4St 217/15t európsky zatýkací rozkaz na štátneho občana Slovenskej republiky N. J., nar. X. A. XXXX v C., za účelom jeho vydania na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre trestné činy podľa § 127, § 128/1/5, § 129/1/1u.2, § 130/2, § 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky kvalifikované ako organizovaná alebo ozbrojená lúpež.
V prvom rade je potrebné konštatovať, že krajský súd správne aplikoval ustanovenia zákona o európskom zatýkacom rozkaze a v zmysle jeho § 1 ods. 2 subsidiárne i Trestného poriadku z hľadiska konania i rozhodnutia o predmetnej otázke a v rozhodnutí identifikoval svojmu rozhodnutiu predchádzajúce procesné úkony orgánov štátu pôvodu a príslušných slovenských orgánov. Tiež citoval ustanovenie § 16 ods. 1, resp. § 17 ods. 1 zákona o Európskom zatýkacom rozkaze, ktorý bol základným podkladom na rozhodnutie.
Inštitút vydávacej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (§ 16 resp. § 17 zákona o európskom zatýkacom rozkaze) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného poriadku.
To platí aj o dôvodoch tejto väzby. Je síce tiež prostriedkom na zabezpečenie účasti osoby obvineného v konaní (v tomto prípade vydávacom), jej dôvody však nie sú vymedzené tak striktne ako v ustanovení § 71 Tr. por.
Nie je teda potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych skutočností konštatovať obavu z úteku, ovplyvňovania dokazovania alebo ďalšieho páchania trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ Tr. por. Taktiež súd nepreskúmava dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu (z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky naposledy uvedenú otázku skúma pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 až 5, a to v súvislostiach použitia § 23 zákona o európskom zatýkacom rozkaze).
Konštatovanie potreby zabezpečenia účasti vyžiadanej osoby, resp. zabránenie zmarenia účelu vydávacieho konania, ktoré je právnym dôvodom napadnutého rozhodnutia v zmysle § 17 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, teda nemôže byť spochybnené námietkami uvedenými v podanej sťažnosti.
Len na dôvažok možno podotknúť, že ide o pozbavenie slobody podľa Čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktoré sa (na rozdiel od písm. c/ tohto odseku) nevzťahujú práva podľa Čl. 5 ods. 3 Dohovoru.
Vzhľadom na to, že vyžiadaná osoba sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, právoplatne uloženého slovenským súdom Krajský súd v Trnave správne a zákonne rozhodol o jej vzatí do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať do vykonania tohto trestu, prípadne do podmienečného prepustenia z jeho výkonu (podľa § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze), ako aj do skončenia konaní v trestných veciach, ktoré sú proti nemu vedené na Okresnom súde Malacky (pod sp. zn. 3T/13/2016) a na Okresnej prokuratúre Bratislava I (pod sp. zn. 4Pv214/16/1101), resp. do vykonania nepodmienečných trestov uložených v rámci týchto trestných stíhaní, prípadne do podmienečného prepustenia z výkonu týchto trestov, ako aj do vykonania zvyškov trestov, ktoré mu boli uložené trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/13/2013 a rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 2T/53/14, z výkonu ktorých bol podmienečne prepustený, pričomsa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby N. J. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.