4Urtos/1/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2018 o sťažnosti odsúdeného D. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. januára 2018, sp. zn. 6Ntc/24/2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného D. F. s a z a m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 18. januára 2018, sp. zn. 6Ntc/24/2017 bol podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného D. F. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený t. č. vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. júla 2017, sp. zn. 6Ntc/3/2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2017, sp. zn. 3Urto/7/2017, ktorými rozhodnutiami podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, bol uznaný rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo dňa 27. októbra 2016, sp. zn. 033 Hv 131/16y vo výroku o treste v trvaní dvoch rokov pre spáchanie zločinu ťažkej krádeže za účelom zárobku vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 číslo 5, § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 2 2. prípad, § 15 rakúskeho Trestného zákonníka a zároveň bolo nariadené na území Slovenskej republiky vykonať zvyšok uloženého trestu odňatia slobody, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie odôvodnil tým, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu sa síce snaží preukázať polepšenie, správanie a vystupovanie má na požadovanej úrovni a neporušuje ústavný poriadok (ako to vyplýva z hodnoteniaodsúdeného predloženého riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov), a teda pokiaľ ide o formálnu časovú podmienku a jednu z materiálnych podmienok, ktorou je preukazovanie kvalitatívneho polepšenia počas výkonu trestu spĺňa. Nespĺňa však druhú materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, ktorou je očakávanie, že v prípade prepustenia sa môže od neho reálne očakávať, že povedie riadny život, a to s poukazom na jeho kriminálnu minulosť a prevažne z nej plynúci záver, že resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá.

Proti tomuto rozhodnutiu odsúdený D. F. podal hneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 18. januára 2018 sťažnosť, ktorú nijako neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obvineného podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom, a teda, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 594/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím vzorným správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol. Rovnako ako krajský súd aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdeného sú naplnené formálne podmienky pre podmienečné prepustenie. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. júla 2017, sp. zn. 6Ntc/3/2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2017, sp. zn. 3Urto/7/2017 uznal rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo dňa 27. októbra 2016, sp. zn. 033 Hv 131/16y, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania ťažkej krádeže za účelom zárobku vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 číslo 5, § 129 ods. 1 číslo 1a 2, § 130 ods. 2 2. prípad, § 15 rakúskeho Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Zároveň krajský súd rozhodol o pokračovaní vo výkone zvyšku trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky so zaradením odsúdeného D. F. na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený nastúpil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu v Slovenskej republike 16. novembra 2017 s tým, že do výkonu trestu mu bol započítaný výkon trestu odňatia slobody, väzba v Rakúskej republike a doba prevozu od 1. septembra 2016 do 27. októbra 2016 a od 27. októbra 2016 do 16. novembra 2017. Koniec trestu pripadá na 1. september 2018 a dve tretiny trestu odňatia slobody mal odsúdený D. F. vykonané 1. januára 2018. V tejto súvislosti je rozhodné, že konanie odsúdeného je so zreteľom na trestnú sadzbu kvalifikované v Rakúskej republike a aj u nás ako zločin. Preto musí byť rešpektované ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. (výkon dvoch tretín trestu).

Pokiaľ ide o materiálne podmienky podmienečného prepustenia, odsúdený preukazuje snahu po polepšení, ústavom na výkon trestu odňatia slobody je hodnotený celkovo kladne. Napriek týmto skutočnostiam je v neprospech odsúdeného jeho opakovaná trestná činnosť s počtom desiatich záznamov v registri trestov, na ktorú poukázal aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré najvyšší súd v podrobnostiach odkazuje. Opakované páchanie druhovo identickej trestnej činnosti (krádeže) od roku 2009 v krátkych časových intervaloch svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobodyLeopoldov v hodnotení odsúdeného okrem iného uviedol, že jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie a aktuálne je odsúdený za závažnejšiu trestnú činnosť. V rámci výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz a ani iné formy vzdelávania. Sociálny kontakt udržiava s kamarátmi, o návštevy nemá záujem, nakoľko nechce rodinu zaťažovať.

Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd konštatuje, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je namieste len v tom prípade, ak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré môžu mať v rámci konania o podmienečné prepustenie význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie riadny život, čo vyššie hodnotenie ústavu a závery súdu, najmä odpis z registra trestov, priamo vylučuje. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného D. F., vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti. Závažnosť spáchaného trestného činu, rovnako ako skutočnosť, do akého ústavu je odsúdený zaradený, je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu je výrazom jeho skutočného polepšenia a či teda je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po uplynutí doby požadovanej zákonom, teda nenastáva automaticky, ale po zhodnotení všetkých právne relevantných skutočností. S ohľadom na kriminálnu minulosť odsúdeného bude splnenie materiálnej podmienky, t. j., že odsúdený D. F. bude viesť riadny život, skôr veľmi výnimočné.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal za preukázané splnenie druhej materiálnej podmienky predpokladajúcej pozitívnu prognózu, že bude viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného D. F. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.