4Urtos/1/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Milana Karabína v trestnej veci odsúdeného P. F. pre zločin ťažkej krádeže za účelom zárobku vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 číslo 4, § 129 číslo 1, § 130 2. veta 2. prípad a § 15 rakúskeho Trestného zákonníka, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 09. júla 2015, sp. zn. Ntc 9/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. F. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Krajského súdu v Žiline z 09. júla 2015, sp. zn. Ntc 9/2015 bol návrh odsúdeného P. F. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený P. F..

Sťažnosť bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal, či sťažnosť podala osoba na to oprávnená a v zákonom stanovenej lehote a zistil, že zákonné podmienky uvedené v § 186 ods. 1 Tr. por. a § 187 ods. 1 Tr. por. nevyhnutné na podanie sťažnosti boli splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky následne na podklade sťažnosti odsúdeného P. F. preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. por. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a:

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatiaslobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 28. júla 2014, sp. zn. Ntc 5/2014 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2015, sp. zn. 4 Urto 6/2014, odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 9 (deväť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Tento trest mu bol uložený za skutok, ktorý by bol na území Slovenskej republiky posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Pri závere o nesplnení zákonných podmienok na postup podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. krajský súd v napadnutom rozhodnutí správne vychádzal z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest vykonáva, ktorý v ňom vysvetlil dôvody, pre ktoré podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody neodporúča. Zároveň správne a v súlade so zákonom krajský súd vychádzal aj z odpisu registra trestov odsúdeného, na obsah ktorého podrobne poukázal a v napadnutom uznesení podrobne vysvetlil svoje úvahy, na podklade ktorých dospel k záveru, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné zamietnuť.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.