4Urto/5/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci odsúdeného R. L., v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia, na neverejnom zasadnutí konanom 29. mája 2024 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného R. L. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4Ntc/2/2024 z 25. apríla 2024, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného R. L. z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre (ďalej tiež „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 25. apríla 2024, sp. zn. 4Ntc/2/2024 rozhodol tak, že

I. Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.") sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 83 Hv 106/22y zo 4. novembra 2022, právoplatný 4. novembra 2022, ktorým bol občan Slovenskej republiky R. L., narodený X. E. XXXX v H. L., trvale bytom W. A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, Justizanstalt Stein, Krems (ďalej tiež „odsúdený" alebo „odvolateľ"), uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 15, § 201 ods. 1 rakúskeho Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

sa dňa 01.08.2022 okolo 03:20 hodine v noci v parku E. vo U. XXXX pokúsil donútiť C. V. násilím k strpeniu súlože tým, že proti jej vôli a napriek tomu, že mu obeť niekoľkokrát oznámila, že to nechce, tvrdiac, že ju chce teraz ošukať, si rozopol nohavice, najskôr ju silno chytil za prsia, potom ju schmatol za ramená a pokúsil sa na ňu ľahnúť - a po tom, čo sa obeti podarilo vytrhnúť sa mu a vzdialiť sa od obvineného pod zámienkou, že chce kúpiť alkohol na blízkej čerpacej stanici - ju schmatol zozadu za vlasy a znova ju dotiahol späť do areálu parku, zhodil ju na zem v tmavom kúte parku, kde si muselaľahnúť na chrbát a rozopol jej šortky, pričom zostalo pri pokuse, keďže sa obeti podarilo vyslobodiť sa z jeho zovretia pod zámienkou, že chce obvinenému najprv vykonať orálny styk, načo sa jej podarilo vyskočiť a utiecť na neďalekú čerpaciu stanicu, kam ju obvinený do poslednej chvíle prenasledoval, avšak nepodarilo sa mu ju včas dobehnúť, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

II. Podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený vlastnoručné odvolanie (označené ako „odpor"), ktoré však okrem uvedenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje, neobsahovalo žiadnu priliehavú argumentáciu. Pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania najvyšší súd z predloženého spisu zistil, že napadnutý rozsudok bol odsúdenému podľa správy Slovenskej pošty (č. l. 799), doručený 2. mája 2024, čo znamená, že lehota na podanie odvolania (15 kalendárnych dní) plynula odsúdenému od 3. mája 2024 do 17. mája 2024. Hoci nebolo možné z podacej pečiatky na zásielke zistiť, kedy bolo odvolanie zaslané na poštovú prepravu, samotné odvolanie bolo opatrené pečiatkou Krajského súdu v Nitre 16. mája 2024, z čoho je zrejmé, že odsúdený podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra sa k podanému odvolaniu odsúdeného nevyjadril.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odsúdený podal odvolanie, ako i konanie týmto výrokom napadnutého rozhodnutia predchádzajúce a zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že 8. februára 2024 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručilo Krajskému súdu v Nitre Osvedčenie vydané 30. januára 2024 v zmysle čl. 5 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej tiež „osvedčenie"), rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 83 Hv 106/22y zo 4. novembra 2022, právoplatný 4. novembra 2022 (ďalej aj „uznávané rozhodnutie") a ďalšie písomnosti potrebné pre uznanie uvedeného rozhodnutia na ďalšie konanie.

Na podklade uvedeného začal Krajský súd v Nitre, ako súd príslušný podľa ustanovenia § 12 odsek 1 zákona č. 549/2011 Z. z., pretože v jeho obvode má odsúdený trvalý pobyt, konanie o uznaní a výkone rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno a), písmeno b) zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak a) a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, b) odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky.

V rámci uvedeného konania dospel krajský súd k zisteniu, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky, pre uznanie a výkon v úvode označeného rozsudku, plynúce z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) zákona č. 549/2011 Z. z. dôvodiac, že odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky (s obvyklým pobytom na jej území) a aj keď podľa názoru najvyššieho súdu nebolo možné bez ďalšieho ustáliť (vychádzajúc iba z lustrácie registra obyvateľov a potvrdenia o štátnom občianstve), že by odvolateľ mal obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, každopádne však rozhodnutím Spolkového cudzineckého a azylového úradu z 20. januára 2023, (1317824309/222383625) mu boluložený zákaz pobytu na 7 rokov, čím bola splnená podmienka uznania cudzieho rozhodnutia podľa§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z.

Z predloženého osvedčenia je ďalej zrejmé, že justičný orgán štátu pôvodu žiadal o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 10 rokov a v osvedčení je označený priradením ku kategórii pod názvom znásilnenie zodpovedajúca kategórii vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. ab) zákona č. 549/2011 Z. z., preto obojstrannú trestnosť činu uvedeného v predmetnom osvedčení ani nebolo potrebné skúmať. Napriek tomu pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že skutok, zo spáchania ktorého bol odsúdený uznávaným rozhodnutím uznaný vinným, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a bolo by ho možné posúdiť ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od piatich do desiatich rokov.

Súd prvého stupňa taktiež správne zistil, že v prejednávanej veci neexistuje žiaden z dôvodov odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia vyplývajúcich z ustanovenia § 16 odsek 1, respektíve odsek 2 citovaného zákona.

Z odpisu registra trestov odsúdeného nevyplýva, že by pre ten istý skutok bol odvolateľ odsúdený slovenským súdom a zo spisu neplynú ani informácie o tom, že by sa proti nemu pre ten istý skutok viedlo konanie v niektorom členskom štáte, čo znamená, že nebol zistený dôvod odmietnutia podľa ustanovenia § 16 odsek 1 písmeno a) zákona č. 549/2011 Z. z. a ani dôvod odmietnutia uvedený v ustanovení § 16 odsek 1 písmeno b) citovaného zákona, keďže konanie popísané vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ako to už bolo vyššie uvedené, by bolo trestným činom aj na území Slovenskej republiky (napokon obojstranná trestnosť sa s ohľadom na už konštatované v prejednávanej veci ani neskúmala).

V osobe odsúdeného nejde o osobu vyňatú z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ani o osobu, ktorá by nebola pre nedostatok veku trestne zodpovedná, takže odmietnuť uznanie a výkon rozhodnutia nebolo možné ani z dôvodov uvedených v § 16 odsek 1 písmeno c) a písmeno d) zákona č. 549/2011 Z. z.

Výkon rozhodnutia premlčaný nie je [§ 16 odsek 1 písmeno e) zákona č. 549/2011 Z. z.] a rovnako tak, ako to už bolo vyššie uvedené, splnená bola aj podmienka podľa § 4 odsek 1 uvedeného zákona, a preto nebol zistený ani dôvod odmietnutia podľa ustanovenia § 16 odsek 1 písm. f) citovaného zákona.

Taktiež v prejednávanej veci neboli zistené ani dôvody odmietnutia uvedené v § 16 odsek 1 písm. h), i), j) a l) citovaného zákona, keďže nebolo zistené, že by uznávané rozhodnutie nezodpovedalo vydanému osvedčeniu, osvedčenie bolo preložené do slovenského jazyka, obsahovalo všetky potrebné údaje, dĺžka výkonu trestu odňatia slobody, ktorá má byť vykonaná, nie je kratšia ako 6 mesiacov, odsúdený, ako to vyplýva z osvedčenia, sa zúčastnil konania, ktoré viedlo k vydaniu spomínaného rozhodnutia a uložený trest nezahŕňa žiadne opatrenia týkajúce sa psychiatrickej alebo zdravotnej starostlivosti, prípadne iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré by nebolo možné vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky vykonať.

Dôvody odmietnutia uvedené v § 16 odsek 1 písmeno k) a m) citovaného zákona v danom prípade takisto nebolo možné použiť, pretože odsúdený nie je na území Slovenskej republiky trestne stíhaný pre iný trestný čin spáchaný pred jeho odovzdaním a v prejednávanej veci čiastočné uznanie cudzieho rozhodnutia ani neprichádzalo do úvahy.

V predmetnej veci neboli zistené ani dôvody odmietnutia vyplývajúce z ustanovenia § 16 odsek 2 zákona č. 549/2011 Z. z., keďže skutky, ktorých sa rozhodnutie týka, nie je možné podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považovať za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky.

A napokon nebol zistený ani dôvod odmietnutia podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona č. 549/2011 Z. z., hoci odsúdený s uznaním rozhodnutia a výkonom trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky nesúhlasil.

Podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak odsúdený neudelil súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia, hoci sa jeho súhlas vyžaduje.

Vychádzajúc z ustanovenia § 6 odsek 3 písmeno a) citovaného zákona však súhlas odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia nie je potrebný, preto nebol daný ani tento dôvod odmietnutia [§ 16 ods. 1 písmeno g) citovaného zákona].

Nezistiac prekážky uznania a výkonu dotknutého rozhodnutia krajský súd postupoval správne, keď uvedené rozhodnutie uznal a rozhodol aj o jeho vykonaní na území Slovenskej republiky.

Nezistiac teda dôvody pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia, senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda odvolanie odsúdeného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.