UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci odsúdeného Ing. J. F., v konaní o uznanie a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 14. júna 2022, o odvolaní odsúdeného Ing. J. F. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. apríla 2022, sp. zn. 8 Ntc/15/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného Ing. J. F. s a z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. apríla 2022, sp. zn. 8Ntc/15/2021 podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozhodol, že sa uznáva vo výroku o vine, vo výroku o treste odňatia slobody a na území Slovenskej republiky sa vykoná rozsudok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 11T 32/2018 z 12. novembra 2019 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 1To 23/2020 z 15. júla 2020, ktorým bol občan Slovenskej republiky Ing. J. F., nar. XX. S. XXXX v J., Slovenská republika, trvale bytom S. XXX/XX, J. - K., uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky, na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Súd zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona rozhodol, že trest odňatia slobody bude odsúdený vykonávať v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odsúdený Ing. J. F., prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch svojho odvolania odsúdený uviedol, že krajský súd „prácne a podrobne" rozobral dôvody uznania rozsudku súdu Českej republiky, keď konštatoval, že neexistujú žiadne dôvody pre odmietnutie jeho uznania a teda, že súd „posúdil technicky naplnenie dôvodov pre uznanie". Napriektomu je však toho názoru, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné pre neho ako laika, okrem ustanovení zákona, na ktoré poukazuje. Podľa jeho názoru nebol ani vopred oboznámený o zaslaní rozsudku a osvedčenia do Slovenskej republiky a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému krajskému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.
K odvolaniu odsúdeného sa písomne vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice. Uviedla, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti a jeho odôvodnenie je dostatočné a preskúmateľné. V súlade s čl. 6 ods. 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 odsúdený, ktorý sa v čase zaslania podkladov pre začatie uznávacieho konania nachádzal na území Slovenskej republiky, o začatí konania bol vyrozumený Krajským súdom v Košiciach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval na základe odvolania (podaného v zmysle § 15 ods. 5 zákona č.549/2011Z. z.) podľa § 29 naposledy označeného zákona, teda (subsidiárne) podľa Trestného poriadku, pričom zistil, že krajský súd v prerokúvanej veci správne postupoval podľa oboch dotknutých zákonov a zároveň zistil, že odvolanie odsúdeného Ing. J. F. nie je dôvodné.
Krajský súd pri uznaní rozsudku Krajského súdu v Brne, sp. zn. 11 T 32/2018 z 12. novembra 2019 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 1 To 23/2020 z 15. júla 2020 postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkonu rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, a ktorý preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, za účelom ich výkonu v Európskej únii, keď rozhodol, že uvedený rozsudok súdu Českej republiky vo výroku o vine i treste sa u odsúdeného uznáva a uložený trest odňatia slobody vykoná na území Slovenskej republiky.
Krajský súd napadnuté rozhodnutie náležite, presvedčivo a dostatočne zrozumiteľne odôvodnil. Z obsahu odvolania odsúdeného plynie, že namietal prevažne len spôsob jeho odôvodnenia, ktoré nie je pre neho dostatočne zrozumiteľné. Tieto jeho odvolacie námietky nie sú akceptovateľné, a to nielen pre dostatočnú zrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale aj s poukazom na to, že odsúdený najneskôr od 17. mája 2022, kedy podpísal plnomocenstvo obhajcovi JUDr. Jozefovi Chmurovi, mal možnosť kvalifikovaného vysvetlenia a ozrejmenia jeho obsahu.
Najvyšší súd súčasne nezistil žiadny dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného rozhodnutia uvedený v ustanovení § 16 zákona č. 459/2011 Z. z. Rozhodnutie o uznaní a výkone dotknutého rozhodnutia je vecne správne. Správny a odôvodnený je aj výrok krajského súdu o zaradení odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 518 ods. 4 druhá a tretia veta Trestného poriadku odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
Odsúdený Ing. J. F. v dôvodoch svojho odvolania neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by bránili uznaniu rozhodnutia, pričom ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne hmotnoprávne a ani procesnoprávne prekážky, ktoré by bránili uznaniu vyššie uvedeného rozhodnutia súdu Českej republiky na území Slovenskej republiky a tým aj výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému právoplatne uložený.
Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia, senát najvyššieho súdu rozhodol tak, že postupom podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.