UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2014 v trestnej veci proti odsúdenému P. M. vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6Ntc 1/2014, o odvolaní odsúdeného P. M. proti rozsudku z 23. januára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie P. M. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, krajský súd uznal vo vzťahu k osobe odsúdeného P. M., nar. X. O. XXXX, trvale bytom B., Slovenská republika, t.č. vo výkone trestu vo väznici na území Rakúska, rozsudok Krajinského súdu (Landesgericht) Eisenstadt, sp. zn. 50 Hv 2/12w, zo dňa 23. januára 2013, právoplatného dňa 16. mája 2013, vo výroku o treste v trvaní 183 dní, pre spáchanie zločinu krádeže za účelom zárobku vlámaním podľa § 127, § 129 číslo 1, § 130 štvrtý prípad a 15 rakúskeho Trestného zákonníka a rozsudok Krajinského súdu (Landesgericht) Korneuburg, sp. zn. 622 Hv 18/12w, zo dňa 25. februára 2013, právoplatného dňa 1. marca 2013, vo výroku o treste v trvaní 730 dní, pre spáchanie zločinu ťažkej krádeže za účelom zárobku vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 číslo 4, § 129 číslo 1, § 130 tretí a štvrtý prípad rakúskeho Trestného zákonníka a nariadil na území Slovenskej republiky vykonať zvyšky vyššie uvedených nepodmienečných trestov odňatia slobody. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona odsúdeného P. M. pre výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky zaradil do ústavu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený P. M..
V písomných dôvodoch poukázal v podstate na to, že „v rakúskej väznici má vytvorené lepšie pracovné, platové a vnútroväzenské podmienky na jeho nápravu a prevýchovu ako na Slovensku s možnosťou podmienečného prepustenia, preto žiadal, aby aj naďalej mohol vykonávať trest „v rakúskej väznici“. Na podklade podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že nie je dôvodné (§ 518 ods. 4 Tr. por.).
Krajský súd ako súd prvého stupňa po oboznámení sa s dôkazmi rozhodnými pre uznanie cudzozemského rozhodnutia postupoval v súlade so stavom veci a zákonom, keď rozhodol o uznaní a výkone rozsudkov Krajinského súdu Eisenstadt a Krajinského súdu Korneuburg, na podklade ktorých bol P. M. odsúdený pre spáchanie zločinu krádeže za účelom zárobku vlámaním a zločinu ťažkej krádeže za účelom zárobku vlámaním podľa v týchto rozsudkoch citovaných ustanoveniach.
Dôsledne pritom rešpektoval príslušné ustanovenia zákona č. 549/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a tretej hlavy prvého dielu Trestného poriadku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia (§ 515 a nasl. Tr. por.), na ktoré v odôvodnení rozsudku podrobne poukázal, pričom pre správnosť a zákonnosť tohto postupu odvolací súd na ne odkazuje.
Za toho stavu odvolacie námietky odsúdeného P. M. sú právne irelevantné, pretože pri uznaní cudzozemského rozhodnutia nie je možné prihliadať na to, v akej „väznici“, resp. štáte chce odsúdený trest vykonávať.
Práve uznanie cudzozemského rozhodnutia a nariadeného výkonu trestu v Slovenskej republike zakladá výkon trestu na území nášho štátu bez ohľadu na prianie odsúdeného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní odsúdeného preto tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.