UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského PhD., v trestnej veci vyžiadanej osoby H. M., o sťažnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2018, sp. zn. 2Ntc/4/2018 o nevzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby, na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2018 v Bratislave takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava s a z amieta.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") uznesením z 22. marca 2018, sp. zn. 2Ntc/4/2018, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR") nevyhovel návrhu Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 19. marca 2018, č.k. KPtm 28.18/110-10, na vzatie do predbežnej väzby zadržanej osoby H. M., nar. XX. K. XXXX v S., trvale bytom N., K. XXX/XX, slovenského štátneho občana (ďalej tiež „vyžiadaná osoba"), na podklade formulára A zo dňa 19. februára 2018, sp.zn. 4 St 2/16p, vydaného Ústrednou prokuratúrou pre stíhanie hospodárskych trestných vecí a korupcie (Zentrale Staatsanwaltschat zur Verfolgung von Wirtschaftsstrafsachen und Korruption) vo Viedni, Rakúsko, ohľadom jeho trestného stíhania pre profesionálny závažný podvod (gewerbsmäsig schwerer Betrug) podľa § 146, § 147 ods. 1 a ods. 3, § 148 druhý prípad, § 15 rakúskeho trestného zákona.Vyžiadanú osobu H. M. prepustil krajský súd na slobodu a podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR mu uložil povinnosť oznámiť prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu a obmedzenie, v podobe zákazu vycestovania do zahraničia, s výnimkou vycestovania do Rakúskej republiky. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že neboli zistené také okolnosti, z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe ponechanej na slobode. Vyžiadaná osoba H. M., je starobný dôchodca, zdržiava sa na adrese trvalého pobytu, je poslancom obecného zastupiteľstva, doposiaľ nebol trestaný a podľa jeho vyjadrenia o trestnom stíhaní v Rakúskej republike nemal vedomosť a ani ho nikto ohľadom tohto stíhania nekontaktoval. Zároveň poprel spáchanie akéhokoľvek podvodu. Keďže krajský súd nezistil existenciu reálnej obavy zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, nevyhovel návrhu na predbežnú väzbu zadržanej osoby a prepustil zadržanú osobu na slobodu. Proti tomuto uzneseniu podala priamo do zápisnice sťažnosť prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorú odôvodnila tým, že sa pridržiava písomných dôvodov na vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby, v zmysle svojho návrhu zo dňa 19. marca 2018. Na verejnom zasadnutí v konaní o sťažnosti obhajca vyžiadanej osoby uviedol, že H. M. z vlastnej vôle vycestoval do Rakúskej republiky, kde sa prihlásil na polícii a dobrovoľne sa odovzdal do rúk rakúskym orgánom. Následne bol vzatý do väzby v súvislosti s vydaným EZR, kde sa nachádza i v súčasnosti. Dôvody predbežnej väzby podľa neho nie sú dané.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako nadriadený súd preskúmal na podklade uvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podala prokurátorka sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná. Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka ak sa preklad vyžaduje.Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l).Z uvedeného je zrejmé, že hoci súd pri rozhodovaní o vzatí do predbežnej väzby nie je viazaný všeobecnými dôvodmi väzby uvedenými v § 71 Tr. por., rozhodovanie o väzbe nemôže byť arbitrárne a svojvoľné. Ako vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR, primárnym dôvodom predbežnej väzby je zistenie existencie obavy, že objektívne hrozí zmarenie účelu konania o EZR.Ako vyplýva i z už krajským súdom citovanej súdnej judikatúry, rozhodnutie o vzatí zadržanej (vyžiadanej) osoby do predbežnej väzby je v zmysle § 15 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR v znení zákona č. 344/2012 Z. z. účinného od 1. decembra 2012 rozhodnutím fakultatívnym, ktoré okrem splnenia formálnych podmienok vyžaduje aj zistenie existencie takých okolností (materiálna podmienka), z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode. Okolnosťami odôvodňujúcimi hrozbu zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze sú vecou individuálneho posúdenia zo strany konajúcich orgánov vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu, ako aj na osobné pomery vyžiadanej osoby a môžu byť zistené nielen v rámci výsluchu vyžiadanej osoby, ale môžu vyplývať už z obsahu samotného predloženého spisového materiálu (R 93/2014).Z napadnutého rozhodnutia i predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade nebola prokurátorom uvedená a ani konajúcim súdom zistená existencia obavy zo zmarenia konania o EZR zo strany vyžiadanej osoby (materiálna podmienka predbežnej väzby). Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia presvedčivo a podrobne uviedol, že vyžiadaná osoba je štátnym občanom Slovenskej republiky, dlhodobo sa zdržiava na mieste trvalého pobytu (kde bola i zadržaná), je starobným dôchodcom a neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by z jeho strany odôvodňovali existenciu obavy, že bude mariť konanie o EZR. Zároveň súd využil i možnosť uvedenú v § 15 ods. 2 zákona o EZR a vyžiadanej osobe uložil povinnosti a zákaz, ktoré sú efektívne spôsobilé zabrániť prípadnému zmareniu konania o EZR v budúcnosti.Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s uvedeným odôvodnením krajského súdu v plnej miere stotožnil a v podrobnostiach na neho odkazuje.Navyše, ako uviedol obhajca, vyžiadaná osoba sa má v súčasnosti už nachádzať na území Rakúskej republiky a je plne k dispozícii tamojším orgánom na vykonávanie procesných úkonov vo veci, na ktorú sa EZR vzťahuje. Ak je táto informácia pravdivá, tak uvedená okolnosť úplne vylučuje existenciu dôvodov predbežnej väzby. Na základe uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že sťažnosť prokurátorky je nedôvodná, a preto bolo potrebné ju postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnuť.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.