N a j v y š š í   s ú d  

4 Tost 8/2015

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a   sudcov   JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Richarda Bureša

na neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2015   v Bratislave v trestnej veci proti

obžalovanému B. A.   a spol.   pre   trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.   a iné o sťažnosti obžalovaného B. A.   proti

uzneseniu   sudcu Špecializovaného trestného   súdu, pracovisko Banská Bystrica  

z 27. februára 2015, sp. zn. BB-3 T 3/2008 takto  

r o z h o d o l :

  Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného B. A. s a z a m i e t a.

Od ô v o d n e n i e :

Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 26. januára 2015, sp. zn.

BB-4 Nt 4/2013 podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam z dôvodu v § 41b ods. 1

zákona č. 38/1993 Z. z. o konaní pred ústavným súdom bola okrem ďalších tam

vymenovaných odsúdených aj u odsúdených B. A. a M. P. povolená obnova konania vo veci

vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3 T 3/2008 a v zmysle § 400

ods. 1 Tr. por. bol   u týchto odsúdených zrušený výrok o treste   rozsudku Špeciálneho súdu

sp. zn. BB-3 T 3/2008. U odsúdeného B. A. bol zrušený súhrnný trest, ktorým bol súčasne

zrušený výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2007 sp. zn.

2 T 31/2001 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. novembra

2008 sp. zn. 2 To 1/2008 vo vzťahu k B. A., ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste

obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili

podklad.

Uznesením z 26. januára 2015, sp. zn. BB-4Nt 4/2013 senát Špecializovaného

trestného súdu rozhodol po vypočutí menovaných obžalovaných rozhodol o ich vzatí do väzby, a to z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., s tým, že väzba začala plynúť

26. januára 2015 o 14.30 hod.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu   z 27. februára 2015 sp. zn. BB-3T 3/2008 podľa § 79 ods. 1 Tr. por. boli   v tomto konaní   obžalovaní B. A. a M. P.

prepustení z väzby v podstate s odôvodnením, že výkon právoplatne uložených trestov

odňatia slobody je treba priorizovať pred výkonom väzby, pretože stav veci sa vrátil

do štádia, ktoré existovalo pred zrušením výroku o treste rozsudku Špeciálneho súdu sp. zn.

BB-3T 3/2008.

Toto uznesenie napadol včas sťažnosťou obžalovaný B. A., ktorý v jej odôvodnení

uviedol, že rozhodnutie je nezákonné, pretože rozhodnutie o prepustení z väzby podľa § 79

ods. 1 Tr. por. predpokladá obligatórne prepustenie na slobodu a nie umiestnenie do výkonu

trestu odňatia slobody namietal tiež, že konajúci   senát   nebol oprávnený „prehodnocovať rozhodnutie o väzbe v konaní sp. zn. BB-4Nt 4/2013“.

V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti obžalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by sám

žiadal, aby mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, preto tvrdenie uvedené

v odôvodnení napadnutého uznesenia, že mu súd takýmto rozhodnutím vychádzal v ústrety

považuje za úmyselnú dezinterpretáciu jeho vyjadrení.

Za nezákonné považuje rozhodnutie o jeho prepustení z väzby aj z dôvodu, že

doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti vznesenej voči predsedovi

senátu Špecializovaného trestného súdu JUDr. Jánovi Hrubalovi. Súčasne vyjadril názor, že

výnimka podľa § 32 ods. 4 Tr. por. neobstojí, „pretože nielen že sa nejedná o úkon, ktorého

nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania, ale tento úkon vôbec nemohol byť

vykonaný“. Napokon obžalovaný vyjadril sťažnostnú námietku, že podľa § 72 ods. 2 Tr. por.

mal byť pred rozhodnutím opätovne vypočutý.

S poukazom na   vyššie uvedenú   argumentáciu obžalovaný navrhol, aby sťažnostný

súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a súčasne rozhodol, že predseda senátu

JUDr. Ján Hrubala je z vykonávania úkonov trestného konania vo veci sp.zn. BB 3T 3/2008

vylúčený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obžalovaného

podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť   výroku napadnutého uznesenia, ako

i konanie, ktoré mu predchádzalo   a zistil, že senát   Špecializovaného trestného   súdu

rozhodol v predmetnej veci správne, v súlade so zákonom a relevantnou súdnou praxou.

Z obsahu   spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný B. A. bol rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2007, sp. zn. 2T 31/2001 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. novembra 2008, sp. zn. 2 To 1/2008 uznaný

vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák.

v znení zákona č. 183/1999 Z. z., ktorý trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 15 rokov. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Výkon tohto trestu bol obžalovanému Najvyšším súdom Slovenskej republiky nariadený.

Po právoplatnom rozhodnutí o obnove konania vo veci vedenej na Špecializovanom

trestnom súde pod sp. zn. BB-3T 3/2008, kedy došlo k zrušeniu výroku o treste rozsudku

v tomto konaní, sa konanie vrátilo do štádia pred uložením súhrnného trestu obžalovanému

B. A. a tak, ako to správne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia, obnovila sa platnosť a účinnosť nariadeného výkonu trestu odňatia slobody, ktorý

bol uložením súhrnného trestu zrušený.

Za takéhoto stavu, po rozhodnutí súdu o vzatí obžalovaného B. A. do väzby /ako aj

obžalovaného M. P./, keďže   došlo k stretu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody

s podmienkami väzby, bolo potrebné rozhodnúť o jeho prepustení   z výkonu väzby s tým,

že nastúpi   do nariadeného výkonu trestu odňatia slobody, pretože súčasťou zákonného

obsahu základného práva podľa § 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo nebyť

vzatý do väzby, či ponechaný v nej, pokiaľ sú dané podmienky pre nástup výkonu trestu

odňatia slobody.

Neobstojí preto námietka sťažovateľa, že súd nemôže rozhodnúť o väzbe so spätnou

účinnosťou. Naopak, ak dôjde k stretu právoplatného odsúdenia na trest odňatia slobody

s podmienkami väzby, musí súd rozhodnúť o prepustení obvineného resp. obžalovaného

z väzby a o jeho nástupe do nariadeného výkonu trestu. Rovnako nie je akceptovateľné jeho

tvrdenie, že súd na základe ustanovenia § 79 ods. 1 Tr. por. musí obligatórne obžalovaného

prepustiť z väzby na slobodu, takáto interpretácia tohto zákonného ustanovenia je značne

subjektívna a nekonzekventná. V prípade nevykonaného právoplatne uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného po rozhodnutí o jeho prepustení z väzby   nie je možné prepustiť ho

na slobodu, ale kontinuálne nastúpi do výkonu trestu odňatia slobody.

Taktiež aj pokiaľ ide o procesný postup pri rozhodovaní o námietke zaujatosti

obžalovaného B. A., ktorú vzniesol voči predsedovi senátu JUDr. Jánovi Hrubalovi, súd

prvého stupňa postupoval správne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

Písomným podaním z 28. januára 2015 /súdu doručeného 6. februára 2015/, obžalovaný

vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu, následne konajúci senát

Špecializovaného trestného súdu /„3T“/ na neverejnom zasadnutí 11. februára 2015 rozhodol

podľa § 32 ods. 3 Tr. por. tak, že jeho predseda senátu nie je vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému B. A. vedenej na Špecializovanom

trestnom súde pod sp. zn. BB-3T 3/2008. Písomné rozhodnutie bolo obžalovanému doručené

25. februára 2015. Následne senát Špecializovaného trestného súdu na neverejnom zasadnutí

27. februára 2015 rozhodol o prepustení obžalovaného z väzby /napadnutým uznesením/.

Podaním z 2. marca 2015 /doručeného súdu   3. marca 2015/   napadol obžalovaný toto

rozhodnutie sťažnosťou. V danej súvislosti treba zdôrazniť, že súdu nič nebránilo rozhodnúť

o väzbe obžalovaného aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o nevylúčení

predsedu senátu z vykonávania úkonov trestného konania, a to aj bez vykonania jeho

výsluchu. Súd konal rýchlo a plynule v súlade s ustanovením § 32 ods. 4 Tr. por., tak ako na

to poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia. S jeho právnou argumentáciou uvedenou

v dôvodoch napadnutého uznesenia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky plne stotožnil

a v podrobnostiach na túto poukazuje, bez potreby   ju   opakovať. Postup, ktorý zvolil

Špecializovaný trestný súd v posudzovanom prípade je teda aj v tomto smere plne lege artis.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

obžalovaného B. A. nepovažoval za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por.

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. marca 2015  

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová