N a j v y š š í s ú d
4 Tost 8/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Richarda Bureša
na neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2015 v Bratislave v trestnej veci proti
obžalovanému B. A. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné o sťažnosti obžalovaného B. A. proti
uzneseniu sudcu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 27. februára 2015, sp. zn. BB-3 T 3/2008 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného B. A. s a z a m i e t a.
Od ô v o d n e n i e :
Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 26. januára 2015, sp. zn.
BB-4 Nt 4/2013 podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam z dôvodu v § 41b ods. 1
zákona č. 38/1993 Z. z. o konaní pred ústavným súdom bola okrem ďalších tam
vymenovaných odsúdených aj u odsúdených B. A. a M. P. povolená obnova konania vo veci
vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3 T 3/2008 a v zmysle § 400
ods. 1 Tr. por. bol u týchto odsúdených zrušený výrok o treste rozsudku Špeciálneho súdu
sp. zn. BB-3 T 3/2008. U odsúdeného B. A. bol zrušený súhrnný trest, ktorým bol súčasne
zrušený výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2007 sp. zn.
2 T 31/2001 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. novembra
2008 sp. zn. 2 To 1/2008 vo vzťahu k B. A., ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste
obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili
podklad.
Uznesením z 26. januára 2015, sp. zn. BB-4Nt 4/2013 senát Špecializovaného
trestného súdu rozhodol po vypočutí menovaných obžalovaných rozhodol o ich vzatí do väzby, a to z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., s tým, že väzba začala plynúť
26. januára 2015 o 14.30 hod.
Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 27. februára 2015 sp. zn. BB-3T 3/2008 podľa § 79 ods. 1 Tr. por. boli v tomto konaní obžalovaní B. A. a M. P.
prepustení z väzby v podstate s odôvodnením, že výkon právoplatne uložených trestov
odňatia slobody je treba priorizovať pred výkonom väzby, pretože stav veci sa vrátil
do štádia, ktoré existovalo pred zrušením výroku o treste rozsudku Špeciálneho súdu sp. zn.
BB-3T 3/2008.
Toto uznesenie napadol včas sťažnosťou obžalovaný B. A., ktorý v jej odôvodnení
uviedol, že rozhodnutie je nezákonné, pretože rozhodnutie o prepustení z väzby podľa § 79
ods. 1 Tr. por. predpokladá obligatórne prepustenie na slobodu a nie umiestnenie do výkonu
trestu odňatia slobody namietal tiež, že konajúci senát nebol oprávnený „prehodnocovať rozhodnutie o väzbe v konaní sp. zn. BB-4Nt 4/2013“.
V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti obžalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by sám
žiadal, aby mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, preto tvrdenie uvedené
v odôvodnení napadnutého uznesenia, že mu súd takýmto rozhodnutím vychádzal v ústrety
považuje za úmyselnú dezinterpretáciu jeho vyjadrení.
Za nezákonné považuje rozhodnutie o jeho prepustení z väzby aj z dôvodu, že
doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti vznesenej voči predsedovi
senátu Špecializovaného trestného súdu JUDr. Jánovi Hrubalovi. Súčasne vyjadril názor, že
výnimka podľa § 32 ods. 4 Tr. por. neobstojí, „pretože nielen že sa nejedná o úkon, ktorého
nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania, ale tento úkon vôbec nemohol byť
vykonaný“. Napokon obžalovaný vyjadril sťažnostnú námietku, že podľa § 72 ods. 2 Tr. por.
mal byť pred rozhodnutím opätovne vypočutý.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu obžalovaný navrhol, aby sťažnostný
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a súčasne rozhodol, že predseda senátu
JUDr. Ján Hrubala je z vykonávania úkonov trestného konania vo veci sp.zn. BB 3T 3/2008
vylúčený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obžalovaného
podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako
i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že senát Špecializovaného trestného súdu
rozhodol v predmetnej veci správne, v súlade so zákonom a relevantnou súdnou praxou.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný B. A. bol rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2007, sp. zn. 2T 31/2001 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. novembra 2008, sp. zn. 2 To 1/2008 uznaný
vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák.
v znení zákona č. 183/1999 Z. z., ktorý trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 15 rokov. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Výkon tohto trestu bol obžalovanému Najvyšším súdom Slovenskej republiky nariadený.
Po právoplatnom rozhodnutí o obnove konania vo veci vedenej na Špecializovanom
trestnom súde pod sp. zn. BB-3T 3/2008, kedy došlo k zrušeniu výroku o treste rozsudku
v tomto konaní, sa konanie vrátilo do štádia pred uložením súhrnného trestu obžalovanému
B. A. a tak, ako to správne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia, obnovila sa platnosť a účinnosť nariadeného výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
bol uložením súhrnného trestu zrušený.
Za takéhoto stavu, po rozhodnutí súdu o vzatí obžalovaného B. A. do väzby /ako aj
obžalovaného M. P./, keďže došlo k stretu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody
s podmienkami väzby, bolo potrebné rozhodnúť o jeho prepustení z výkonu väzby s tým,
že nastúpi do nariadeného výkonu trestu odňatia slobody, pretože súčasťou zákonného
obsahu základného práva podľa § 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo nebyť
vzatý do väzby, či ponechaný v nej, pokiaľ sú dané podmienky pre nástup výkonu trestu
odňatia slobody.
Neobstojí preto námietka sťažovateľa, že súd nemôže rozhodnúť o väzbe so spätnou
účinnosťou. Naopak, ak dôjde k stretu právoplatného odsúdenia na trest odňatia slobody
s podmienkami väzby, musí súd rozhodnúť o prepustení obvineného resp. obžalovaného
z väzby a o jeho nástupe do nariadeného výkonu trestu. Rovnako nie je akceptovateľné jeho
tvrdenie, že súd na základe ustanovenia § 79 ods. 1 Tr. por. musí obligatórne obžalovaného
prepustiť z väzby na slobodu, takáto interpretácia tohto zákonného ustanovenia je značne
subjektívna a nekonzekventná. V prípade nevykonaného právoplatne uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného po rozhodnutí o jeho prepustení z väzby nie je možné prepustiť ho
na slobodu, ale kontinuálne nastúpi do výkonu trestu odňatia slobody.
Taktiež aj pokiaľ ide o procesný postup pri rozhodovaní o námietke zaujatosti
obžalovaného B. A., ktorú vzniesol voči predsedovi senátu JUDr. Jánovi Hrubalovi, súd
prvého stupňa postupoval správne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.
Písomným podaním z 28. januára 2015 /súdu doručeného 6. februára 2015/, obžalovaný
vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu, následne konajúci senát
Špecializovaného trestného súdu /„3T“/ na neverejnom zasadnutí 11. februára 2015 rozhodol
podľa § 32 ods. 3 Tr. por. tak, že jeho predseda senátu nie je vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému B. A. vedenej na Špecializovanom
trestnom súde pod sp. zn. BB-3T 3/2008. Písomné rozhodnutie bolo obžalovanému doručené
25. februára 2015. Následne senát Špecializovaného trestného súdu na neverejnom zasadnutí
27. februára 2015 rozhodol o prepustení obžalovaného z väzby /napadnutým uznesením/.
Podaním z 2. marca 2015 /doručeného súdu 3. marca 2015/ napadol obžalovaný toto
rozhodnutie sťažnosťou. V danej súvislosti treba zdôrazniť, že súdu nič nebránilo rozhodnúť
o väzbe obžalovaného aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o nevylúčení
predsedu senátu z vykonávania úkonov trestného konania, a to aj bez vykonania jeho
výsluchu. Súd konal rýchlo a plynule v súlade s ustanovením § 32 ods. 4 Tr. por., tak ako na
to poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia. S jeho právnou argumentáciou uvedenou
v dôvodoch napadnutého uznesenia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky plne stotožnil
a v podrobnostiach na túto poukazuje, bez potreby ju opakovať. Postup, ktorý zvolil
Špecializovaný trestný súd v posudzovanom prípade je teda aj v tomto smere plne lege artis.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
obžalovaného B. A. nepovažoval za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por.
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. marca 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová