4Tost/7/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2018 v Bratislave v trestnej veci proti vyžiadanej osobe K. A. pre trestný čin vraždy podľa § 75 Trestného zákonníka Rakúskej republiky (StGB) o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2018 sp. zn. 3Ntc/15/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby K. A. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Verejný prokurátor Krajského súdu Graz v Rakúskej republike vydal dňa 15. novembra 2017 pod sp. zn. 12 St 107/16x európsky zatýkací rozkaz na občana Slovenskej republiky K. A. za účelom zabezpečenia jeho prítomnosti na čas trestného stíhania, ktoré je proti nemu vedené v Rakúskej republike pre trestný čin vraždy podľa § 75 Trestného zákonníka Rakúskej republiky (StGB) na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia doplneného ďalšími dodatočne vyžiadanými informáciami. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2017, sp. zn. 3Ntc/15/2017 na základe návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze bol K. A. vzatý do predbežnej väzby a v nadväznosti na to krajský súd uznesením z 12. januára 2018 sp. zn. 3Ntc 15/2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. februára 2018, sp. zn. 6 Tost 6/2018 rozhodol o jeho vzatí do vydávacej väzby (podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010). Na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2018, sp. zn. 3Ntc/15/2017 podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze bolo rozhodnuté, že európsky zatýkací rozkaz vydaný dňa 15. novembra 2017 Verejným prokurátorom Krajského súdu Graz v Rakúskej republike pod sp. zn. 12 St 107/16x na vyžiadanú osobu K. A. sa vykoná, a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 75 Trestného zákonníka Rakúskej republiky. Tohto trestného činu sa mal dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, že spolu s K. D. vo vedomej a chcenej súčinnosti ako priami páchatelia dňa 14. júla 2001 v I. úmyselne usmrtili Z. C. tak, že ho raz bodli nožom do miechy a raz mu strelili pištoľou do hlavy. Na tento čin naviedla K. D. a K. A. T. D. v presne nezistenom čase pred 14. júlom 2001 v úmysle získania životnej poistky, ktorú uzatvorila obeť vraždy v prospech Q. D., pričom na vykonanie skutku prispel v presne nezistenom čase pred 14. júlom 2001 X. N. tak, že K. D. a K. A. poskytol pištoľ a auto a vypracoval jeho konkrétny plán.Proti tomuto uzneseniu podal K. A. sťažnosť, ktorú odôvodnil svojím písomným podaním z 12. februára 2018. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že z hľadiska posúdenia právnej kvalifikácie skutku, významnej pre posúdenie plynutia premlčacej doby je rozhodujúcou skutočnosť, že kvalifikačný znak spáchania skutku s motívom majetkového prospechu nebol v štáte pôvodu nezvratne preukázaný. V danom štádiu vyšetrovania bolo preukázané, že C. bol usmrtený, a teda že došlo k spáchaniu trestného činu vraždy podľa § 75 StGB v štáte pôvodu a podľa § 219 Trestného zákona Slovenskej republiky. S poukazom na takúto právnu kvalifikáciu (podľa základnej skutkovej podstaty) má sťažovateľ za to, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu s poukazom na trestnú sadzbu stanovenú trestným zákonom je premlčaný. Preto navrhol aby najvyšší súd podľa § 23 ods. 1 písm. e/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného prokurátorom Rakúskej republiky odmietol, pretože trestné stíhanie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je premlčané.Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti zadržaného podľa § l92 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že krajský súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.Aj podľa názoru najvyššieho súdu u osoby K. A. sú dané všetky zákonné dôvody na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 15. novembra 2017, ktorého Rakúska republika žiada vydať na trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 75 Trestného zákonníka Rakúskej republiky. Z obsahu relevantného spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd rozhodol o vykonaní predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu správne a plne v súlade so zákonom. Tak ako na to správne poukázal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa neposudzujú dôkazné podklady obvinenia. Skúmanie obojstrannej trestnosti nie je v danom prípade potrebné, a to so zreteľom na ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 153/2010 Z. z., a teda správne skúmal len okolnosti, ktoré by mohli zakladať rozhodnutie o odmietnutí vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Krajský súd v intenciách ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 154/2010 Z. z. teda správne skúmal, či trestné stíhanie vyžiadanej osoby nie je premlčané a či na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľa je tvrdenie, že justičnými orgánmi Rakúskej republiky v danom štádiu vyšetrovania nebolo preukázané, že by bola páchateľmi naplnená kvalifikovaná skutková podstata trestného činu vraždy (so zištným motívom), ale len jeho základná skutková podstata a s poukazom na trestnú sadzbu stanovenú zákonom pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. je trestné stíhanie s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase činu premlčané. Najvyšší súd, zhodne s názorom prezentovaným v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že v posudzovanom prípade neexistuje žiaden z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z.Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že Štátnym zastupiteľstvom Graz boli poskytnuté relevantné písomné podklady, na základe ktorých niet žiadnych pochybností o tom, že vyžiadaná osoba K. A. je dôvodne podozrivý zo spáchania skutku právne kvalifikovateľného na území Slovenskej republiky ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 písm. h/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 (v úmysle získať majetkový prospech) s ustanovenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 12 do 15 rokov alebo výnimočným trestom. Táto skutočnosť je rozhodujúca z hľadiska posúdenia otázky prípadného zániku trestnosti činu uplynutím premlčacej lehoty podľa § 67 ods. 1 písm. a/ účinného do 31. júla 2001 Tr. zák. (20 rokov). Z uvedeného vyplýva, že záver krajského súdu v naznačenom smere je lege artis a najvyšší súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemá viac čo dodať. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval sťažnosť K. A. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.Najvyšší súd zároveň upozorňuje, že vo výrokovej časti vyhotovenia uznesenia a v jeho rovnopisoch došlo k uvedeniu zjavne nesprávneho dátumu vydania európskeho zatýkacieho rozkazu Verejného prokurátora Krajského súdu Graz, rakúska republika - 15. novembra 2018, namiesto správneho dátumu 15. novembra 2017. S poukazom na ustanovenie § 174 ods. 1 Tr. por. a § 180 Tr. por. bude potrebné vykonať opravu vyhotovenia napadnutého uznesenia a jeho rovnopisov.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.