4 Tost 7/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného V. R. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa

1. marca 2012 v Bratislave, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

14. februára 2012, sp. zn. Tp 30/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por.   z r u š u j e   napadnuté uznesenie a sudcovi

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.  

O d ô v o d n e n i e

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica (ďalej len sudcu pre prípravné konanie), sp. zn. Tp 30/2011, zo dňa 14. februára 2012 bola žiadosť obvineného V. R. o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79

ods. 3 Tr. por. zamietnutá.

Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo doručené prokurátorovi (16. februára 2012,

obvinenému V. R. 17. februára 2012 a jeho obhajcovi JUDr. M. G. 20. februára 2012, podal

obvinený V. R. prostredníctvom obhajcu sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil 24. februára

2012 a ešte toho dňa bola na vedomie zaslaná prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej iba prokurátor).

V sťažnosti poukázal na to, že sa nestotožňuje so závermi sudcu pre prípravné konanie

prvostupňového súdu a vôbec nie s jeho odôvodnením, v ktorom je len veľmi stručne

konštatované, že dôvody väzby u obvineného naďalej trvajú, poukazujúc na predchádzajúce rozhodnutia súdov. Podľa sťažovateľa súd sa vôbec nezaoberal argumentmi, ktoré uviedol

v žiadosti o prepustenie z väzby obvineného na slobodu, pretože skúmať dôvody väzby musí

v každom štádiu konania. Nemôže stále poukazovať na predchádzajúce rozhodnutia súdov,

lebo na posúdenie dôvodnosti väzby je rozhodujúci stav v čase rozhodovania.

Od predchádzajúcich rozhodnutí sa môže mnoho zmeniť, resp. podozrenia voči konkrétnej

osobe sa nemusia potvrdiť. Z vykonaných dôkazov jasne vyplýva, že jediný dôkaz svedčiaci

v neprospech V. R. je výpoveď svedka M. R.. Táto výpoveď

je získaná podľa neho nezákonným spôsobom, čo vysvetlil v podnete na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky, ktoré k žiadosti o prepustenie z väzby pripojil. Nebude

opakovať argumenty uvádzané v žiadosti, tých sa v plnom rozsahu pridržiava. Na základe

uvedeného navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.  

Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom

zasadnutí podľa § 192 ods. l písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného

V. R. je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že sudca pre prípravné konanie

nevenoval náležitú pozornosť rozhodovaniu o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby

na slobodu, keď sa obmedzil len na formálne konštatovanie časti vzneseného obvinenia,

uznesenia o vzatí do väzby, na obsah žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, stanovisko

prokurátora k tejto žiadosti a na predchádzajúce väzobné rozhodnutia súdov v tejto veci

týkajúce sa obvineného V. R.. Dôvodnosť väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ Tr. por. vyvodil len z citácie v zákone uvedených skutočností s tým, že bolo ustálené,

že u obvineného V. R. naďalej existujú konkrétne skutočnosti svedčiace

pre existenciu podozrenia, že skutky, za ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie boli

spáchané, majú znaky trestného činu v zmysle ustálenej právnej kvalifikácie a sú dôvody

na podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený. Podľa sudcu pre prípravné konanie

u obvineného naďalej existujú dôvody väzby, a to existencia dôvodnej obavy, že by v prípade

prepustenia z väzby na slobodu mohol ovplyvňovať spoluobvinených alebo svedkov

a dokonať skutok, za ktorý je stíhaný, prípadne pokračovať v ďalšej trestnej činnosti

násilného charakteru.

Z odôvodnenia nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce materiálne

a formálne dôvody väzby uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., pretože sudca pre prípravné konanie neuviedol žiadne dôkazy doposiaľ zaobstarané orgánmi činnými

v trestnom konaní, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné

stíhanie, boli spáchané, tieto majú znaky toho ktorého trestného činu a sú dôvody

na podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený. Nezaoberal sa ani konaním obvineného

a ďalšími konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých by vyplývala dôvodná obava ako to má

na zreteli ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. V dôsledku tohto nesprávneho

postupu sudca pre prípravné konanie porušil zákonom uloženú povinnosť odôvodniť

rozhodnutie o väzbe, rozhodnutie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu

takým je, aj uvedením skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia opiera, teda tak

ako to má na mysli § 72 ods. 2 Tr. por. druhá veta.  

Navyše v odôvodnení napadnutého uznesenia úplne absentuje reakcia na skutočnosti

uvádzané v žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

Najvyšší súd zo spisu zistil, že 13. septembra 2011 došlo k upozorneniu obvineného

a obhajcu na zmenu právnej kvalifikácie skutku ohľadne obzvlášť závažného zločinu úkladnej

vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 141 písm. a/ Tr. zák. (zväzok I. vyšetrovacieho spisu na č. l. 99).

Taktiež V. R. bolo pre dva ďalšie skutky vznesené obvinenie, a to dňa 30. augusta

2011 pod ČVS: PPZ-122/BOK-BA-2011 Vš zväzok VI. vyšetrovacieho spisu

na č. l. 2405 (obvinenému a obhajcovi doručené 31. augusta 2011 a 5. septembra 2011)

pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3

písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, § 141 písm. a/ Tr. zák. sčasti

dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou účastníctva

podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (na zmenu tejto právnej kvalifikácie boli obvinený

a obhajca upozornení písomne 6. septembra 2011 zväzok 1 vyšetrovacieho spisu na č. l. 80)

a 5. septembra 2011 pod ČVS: PPZ-322/BOK-B1-2010 Vš zväzok I. vyšetrovacieho spisu

na č. l. 68 (obvinenému a obhajcovi doručené 7. septembra 2011 a 8. septembra 2011)

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

Napokon sudca pre prípravné konanie pochybil aj v tom, keď uviedol, že táto vec

je vedená pod ČVS: PPZ-87/BOK-B-2011, nakoľko všetky uvedené veci boli uznesením

vyšetrovateľa z 13. septembra 2011 spojené na spoločné prejedanie pod spisovou značkou

ČVS: PPZ-322/BOK-B1-2010 Vš zväzok I. vyšetrovacieho spisu na č. l. 90.

Navyše sudca pre prípravné konanie nevenoval náležitú pozornosť ani vyhotoveniu

napadnutého uznesenia, pretože sa opakuje v písomnom vyhotovení strana 2 tohto

rozhodnutia.

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť obvineného

za dôvodnú, pretože predmetné uznesenie je nepreskúmateľné.

Vychádzajúc zhora uvedených pochybení Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil v celom rozsahu a sudcovi

pre prípravné konanie prvostupňového súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V novom konaní je sudca pre prípravné konanie povinný opätovne rozhodnúť o žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu tak, aby v odôvodnení tohto rozhodnutia

reagoval na všetky rozhodné skutočnosti vyplývajúce aj z ustanovenia § 176 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Na základe týchto skutočností senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dôrazne upozorňuje Špecializovaný

trestný súd na včasné predkladanie procesného spisu na rozhodnutie o opravnom

prostriedku!   Zároveň poukazuje aj na rešpektovanie ustanovenia § 72 ods. 2 Tr. por.

posledná veta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 1. marca 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková