4 Tost 6/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvineného M. V. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4
Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 11. marca 2011 v Bratislave, o sťažnostiach obvineného
a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica z 3. marca 2011, sp. zn. Tp 20/2011, takto
r o z h o d o l :
I.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. obvineného M. V., nar. X., trvale bytom M., prechodne
bytom B., súkromného podnikateľa
b e r i e d o v ä z b y
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Väzba začala plynúť dňom 1. marca 2011 o 05.30 hod. a obvinený ju bude i naďalej
vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného M. V. n e p r i j í m a.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. obvineným M. V. ponúknutú peňažnú záruke vo výške
50 000 € n e p r i j í m a.
II.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „sudca pre prípravné konanie“) tak,
že podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.
vzal do väzby obvineného M. V. s tým, že väzba u obvineného začína dňa
1. marca 2011 o 05.30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného M. V. a podľa § 81 ods.
1. Tr. por. neprijal peňažnú záruku.
Proti tomuto uzneseniu podali obvinený ako aj prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) sťažnosť
ihneď po jeho vyhlásení.
Prokurátor podal sťažnosť ústne do zápisnice o verejnom zasadnutí súdu prvého
stupňa, ktorou sa domáhal uznania aj dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktorý
uviedol v návrhu na vzatie obvineného do väzby z 2. marca 2011, sp. zn. VII/2 Gv 173/10.
Obvinený v písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že nemožno súhlasiť so zistením
skutkového stavu dôvodov väzby tak, ako je to uvedené v napadnutom uznesení,
a to v dôsledku skutočností jednoznačne preukazujúcich, že v jeho prípade dôvody na väzbu
neexistujú.
Ďalej v sťažnosti argumentoval tým, že záver o hrozbe vysokého trestu nemožno
urobiť len na základe príslušnej trestnej sadzby, ale je nutné zhodnotiť konkrétne
okolnosti rozhodné pre stanovenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Skutočnosť,
že je spoločníkom spoločností, ktorých imanie predstavuje hodnotu 5 až 6 miliárd Sk, ešte
neznamená, že je finančne zabezpečený v rozsahu uvedenom v napadnutom uznesení,
nakoľko ide o imanie uložené najmä v nehnuteľnostiach a premena týchto hodnôt na hotovosť
je zložitou ekonomickou záležitosťou, ktorá navyše závisí aj od vôle jeho spoločníkov.
Neexistenciu dôvodov útekovej väzby podľa obvineného M. V. preukazuje
i skutočnosť, že v minulosti bol trestne stíhaný pre obdobný trestný čin, pričom
sa nikdy nevyhýbal trestnému stíhaniu. Od začiatku roka mal na základe písomného
oznámenia D. vedomosť o tom, že je preverovaný orgánmi polície a napriek tomu komunikoval s daňovou správou a poskytoval jej všetky doklady. Skutky uvedené v uznesení
o vznesení obvinenia pritom rieši právnou cestou, podľa zákona o správe daní a poplatkov
a Občianskeho súdneho poriadku. Týmto konaniam sa nevyhýba a rovnako spolupracoval
aj v trestnom stíhaní po svojom zadržaní, pri ktorom nekládol odpor a zabezpečoval súčinnosť
svojich zamestnancov pri prehliadkach iných priestorov a zaistení listinných dôkazov.
Poukázal tiež na to, že pri skutkoch, ktoré sú mu kladené za vinu je prípustná účinná
ľútosť, čo s ohľadom na jeho osobu a správanie sa pri prvotných úkonoch trestného stíhania
rovnako svedčí o tom, že dôvody útekovej väzby nie sú dané.
Stotožnil sa s názorom sudcu pre prípravné konanie v tom, že u neho nie sú dané
dôvody kolúznej väzby, pričom poukázal na skutočnosť, že kolúzne jednania obvineného
musia byť náležite odôvodnené a podložené zodpovedajúcimi zisteniami k osobe obvineného
a k danej veci. Takéto zistenia však v jeho prípade absentujú a je nemiestne sa domnievať,
že by ovplyvňoval napríklad svedkov z daňovej správy, s ktorými vždy riadne komunikoval
a nikdy nemal snahu ich akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať.
V sťažnostných námietkach týkajúcich sa dôvodov preventívnej väzby obvinený
M. V. uviedol, že v spisovom materiáli sa nenachádzajú procesne vykonané dôkazy, ktoré by
preukazovali príjem obvineného z činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu. Finančné prostriedky
získané z obchodných kontraktov a vyplatených nadmerných odpočtov dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) nepoužíval vo vlastný prospech, nakoľko tieto boli ďalej
zhodnocované v rámci obchodných spoločností a používané na vyplatenie miezd, nákup tovaru, strojov a nehnuteľností.
Poukázal na princíp subsidiarity väzby a vyjadril názor, že v jeho prípade dôvody
útekovej a preventívnej väzby nie sú takého charakteru, aby nebolo možné účel väzby dosiahnuť primeranými opatreniami v súlade s § 82 Tr. por. S poukazom na neexistenciu
dôvodov väzby navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Sudca pre prípravné konanie zaslal písomné dôvody sťažnosti obvineného M. V.
na vedomie prokurátorovi 7. marca 2011. Následne 8. marca 2011 predložil sťažnosti
obvineného a prokurátora spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.
Podľa § 192 ods. 3 Tr. por. o sťažnosti podľa § 190 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu
o vzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd na neverejnom zasadnutí do piatich
pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy
veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných sťažností podľa § 192 ods. l
písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia
ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného M. V.
je sčasti dôvodná a sťažnosť prokurátora je nedôvodná.
Z predloženého, doposiaľ zabezpečeného spisového materiálu sťažnostný súd zistil,
že trestné stíhanie vo veci bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,
Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii-Východ v Košiciach (ďalej len
„ÚBOK“) z 22. októbra 2010, ČVS: PPZ- 152/BPK-V-2010 (zväzok č. 1, č.l. 134-158)
a uznesením vyšetrovateľa ÚBOK z 25. januára 2011, ČVS: PPZ- 152/BPK-V-2010 (zväzok
č. 1, č.l. 179-180), v oboch prípadoch pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v citovaných uzneseniach
vyšetrovateľa.
Proti obvinenému M. V. bolo uznesením vyšetrovateľa ÚBOK z 1. marca 2011, ČVS:
PPZ- 152/BPK-V-2010 (zväzok č. 1, č.l. 183-206) vznesené obvinenie pre zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na skutkovom základe tam uvedenom,
ktorý je identický so skutkom citovaným v dôvodoch napadnutého uznesenia. Obvinenému a jeho obhajcom bolo vznesenie obvinenia oznámené 1. marca 2011, k čomu bol aj obvinený
vypočutý vyšetrovateľom.
Osobná sloboda obvineného M. V. bola obmedzená 1.marca 2011 o 5.30 hod., čoho
dôkazom je zápisnica o zadržaní obvineného (zväzok č. 1, č.l. 207-208). Prokurátor v rámci
následného procesného postupu nenariadil prepustenie obvineného na slobodu, ale 2. marca o 15.15 hod. podal návrh na vzatie obvineného do väzby. Zákonný sudca pre prípravné
konanie súdu prvého stupňa pred rozhodnutím o predmetnom návrhu prokurátora vykonal
výsluch obvineného 3. marca 2011 v čase od 15.30 hod. do 18. 45 hod. v prítomnosti
prokurátora a obhajcu. V závere tohto výsluchu sudca pre prípravné konanie rozhodol o väzbe
obvineného napadnutým uznesením.
Senát Najvyššieho súdu mal teda preukázané, že 48 hodinové lehoty uvedené v čl. 17
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v § 86 ods. 1, § 87 ods. 2 Tr. por. boli dodržané,
nakoľko obvinený je nateraz stíhaný pre trestný čin – zločin. Rovnako sudca pre prípravné
konanie rešpektoval aj ustanovenie § 72 ods. 2 Tr. por.
Materiálna dôvodnosť väzby je daná iba za situácie, ak zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,
sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, čo je zrejmé z ustanovenia § 71
ods. 1 Tr. por.
Formálne podmienky väzby sú naplnené vtedy, ak z konania obvineného alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že by obvinený mohol konať spôsobom
uvedeným v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., teda že by mohol ujsť, alebo
sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť
ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký trest, že by mohol pôsobiť
na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných
pre trestné stíhanie, alebo že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin,
o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že pri rozhodnutí o väzbe obvineného M. V.
sudca pre prípravné konanie správne konštatoval splnenie materiálnych podmienok vzatia obvineného do väzby. V tomto štádiu konania súdu neprináleží skúmať vinu či nevinu
obvineného, ale je potrebné skúmať dôvodnosť vzneseného obvinenia.
Obvinený M. V. pri výsluchu pred vyšetrovateľom ako aj pred sudcom
pre prípravné konanie spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu poprel, priznal však,
že firmy riadil osobne a osobne vykonával aj hotovostné platby týkajúce sa obchodných
transakcií medzi jeho firmami. Z doposiaľ zabezpečených listinných dôkazov, najmä z overených fotokópií protokolov daňových úradov, faktúr, daňových priznaní a daňových
listov, ako aj z doterajších výpovedí svedkov vyplýva dôvodné podozrenie, že skutok
pozostávajúci zo 48 čiastkových útokov, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie bol
spáchaný a vykazuje znaky pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Sťažnostný senát sa s týmto konštatovaním stotožnil, pretože z dôkazov založených
vo vyšetrovacom spise vyplýva existencia dôvodného podozrenia, že tento skutok mal
spáchať obvinený tak, ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Obsah
vyšetrovacieho spisu v súčasnosti preukazuje, že obvineným založené a riadené spoločnosti
nemali takmer žiadne režijné náklady a v účtovníctve prevažovali príjmy z vyplatených
nadmerných odpočtov DPH. Trestné stíhanie proti obvinenému je preto vedené dôvodne.
Sudca pre prípravné konanie nepochybil, ak rozhodol, že u obvineného M. V. existujú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a nezistil dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. b/ Tr. por. Pochybil však, keď obvineného zobral do väzby aj z dôvodu útekovej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dôvody útekovej väzby je treba uviesť, že samotná hrozba uloženia
vysokého trestu nepostačuje na uplatnenie tohto dôvodu väzby. Aby sa tak stalo, musia byť
zistené ďalšie konkrétne skutočnosti, resp. konania obvineného odôvodňujúce obavu, že by
obvinený mohol ujsť, alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu. Takéto
skutočnosti v dôvodoch napadnutého uznesenia absentujú. Sudcom pre prípravné konanie
uvádzané skutočnosti, a to že obvinený je spoločníkom a konateľom obchodných spoločností
v Maďarskej republike, ktorú pravidelne navštevuje a ovláda maďarský jazyk, neodôvodňujú
dôvodnú obavu útekovej väzby. Naopak z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený s daňovými orgánmi, aj keď nie v celom rozsahu spolupracoval, vyžiadané účtovné doklady
predkladal, na predvolania sa dostavoval a zdržiaval sa na ním udaných miestach – adresách
trvalého alebo prechodného pobytu. Senát Najvyššieho súdu preto musel dôvody väzby
u obvineného korigovať zúžením, v čom čiastočne vyhovel sťažnosti obvineného, a to tak,
že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vypustil.
Čo sa týka neexistencie dôvodov kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
možno v súlade s odôvodnením napadnutého uznesenia (aj v súlade s odôvodnením sťažnosti
obvineného) skonštatovať, že orgánom prípravného konania sa doposiaľ nepodarilo zaistiť
žiadny dôkaz preukazujúci, že obvinený pôsobil na svedkov, alebo inak maril objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie. Ani v poznatkoch získaných operatívnou
činnosťou nie je žiadny údaj preukazujúci, aby obvinený nezákonným spôsobom ovplyvňoval
doterajšie vyšetrovanie, alebo ničil dôkazy. Takéto skutočnosti neuviedli ani pracovníci
daňových úradov vykonávajúci daňové kontroly vo firmách obvineného vo svojich
výpovediach, miestnych šetreniach a daňových správach. Preto dôvod väzby podľa § 71
ods. 1 písm. b/ Tr. por. nemohol byť u obvineného uplatnený.
Dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyplýva priamo
z povahy trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený M. V. trestne stíhaný. Veľký rozsah
majetkovej trestnej činnosti kladenej obvinenému za vinu a spôsobený následok v celkovej
sume 28 773 120,83 € (866 819 038,12 Sk) tento dôvod väzby odôvodňujú. Najvyššiemu
súdu neuniklo ani to, že obvinený skutok, pre ktorý je trestne stíhaný, mal páchať v dobe
daňových kontrol, a to po dlhšiu dobu. Vychádzajúc zo záveru o dôvodnosti trestného
stíhania a s poukazom na skutočnosť, že obvinený sa mal dopúšťať trestnej činnosti
pokračujúcou formou v podobe 48 čiastkových útokov v rokoch 2008-2010, možno
skonštatovať, že existuje odôvodnená obava, že by obvinený mohol pokračovať v páchaní
majetkovej trestnej činnosti, a to s cieľom nezákonne zabezpečiť prostriedky pre ďalší chod
obchodných spoločností, v ktorých je spoločníkom a konateľom. Tento záver podporuje
aj trestné stíhanie obvineného v inej trestnej veci, ako bude na to poukázané nižšie. Je preto
namieste, ak bol obvinený z tohto dôvodu vzatý do väzby, s čím sa stotožnil aj sťažnostný
súd.
Vyššie rozvedené skutočnosti týkajúce sa charakteru, následku a rozsahu skutkov,
pre ktoré je nateraz obvinený trestne stíhaný, majú zásadný vplyv aj pri rozhodovaní
o ponúknutom písomnom sľube a peňažnej záruke zo strany obvineného.
Sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o týchto ponukách obvineného
správne poukázal na rozsah trestnej činnosti, z ktorej je obvinený podozrivý. Pochybil však,
keď na osobu obvineného a jeho majetkové pomery poukázal bez toho, aby uviedol konkrétne
skutočnosti, napr. z hodnotenia menovaného z miesta bydliska, odpisu registra trestov
a podobne.
Najvyšší súd v tejto súvislosti konštatuje, že obvinenému v hodnotení z miesta
bydliska sa nič negatívneho nevytýka. V registri trestov nemá doposiaľ žiadny záznam.
V súčasnosti je voči nemu vedené aj ďalšie trestné stíhanie v inej trestnej veci, a to pod sp. zn.
4T 7/2005, na Krajskom súde v Košiciach, pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. augusta
1999, čo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2010, sp. zn.
5 To 15/2009. Z uznesenia o vznesení obvinenia zároveň vyplýva, že obvinený sa mal
dopúšťať trestnej činnosti vo veľkom rozsahu po dobu 3 rokov, a to aj za situácie,
keď vo viacerých jeho spoločnostiach prebiehali daňové kontroly. Uvedené nedovoľuje
akceptovať ponúknutý písomný sľub, lebo ho nie je možné považovať za dostatočný na to,
aby mu prípadne zabránil v páchaní rovnakej alebo obdobnej činnosti.
Peňažnú záruku vo výške 50 000 € nebolo možné prijať z rovnakých dôvodov. Okrem
toho nateraz nemožno vylúčiť, že ponúknutá kaucia môže pochádzať z trestnej činnosti,
pretože sám obvinený uviedol, že ide o peniaze z jednej jeho spoločnosti.
Vychádzajúc z hora uvedených skutočností senátu Najvyššieho súdu podľa § 194
ods. 1 písm. a/ Tr. por. bol povinný na podklade sťažnosti obvineného zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a súčasne vo veci rozhodnúť.
Sťažnostný senát podľa § 72 ods. 2 Tr. por. obvineného M. V. vzal
do väzby iba z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala
plynúť dňom 1. marca 2011 o 05.30 hod. a obvinený ju bude naďalej vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub
obvineného M. V. neprijal. Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. obvineným M. V. ponúknutú peňažnú
záruku vo výške 50 000 € neprijal.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zamietol ako nedôvodnú.
Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na formálne nedostatky,
ktorých sa dopustil sudca pre prípravné konanie. V hlavičke, ale tiež v dôvodoch napadnutého
uznesenia uviedol, že obvinený M. V. je trestne stíhaný aj pre zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Zo spisu je totiž zrejmé, že pôvodne bolo
trestné stíhanie vo veci začaté pre uvedený zločin, ale vznesenie obvinenia sa týka iba zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Za pochybenie je treba
považovať aj neuvedenie výšky ponúknutej peňažnej záruky vo výrokovej časti. Nepochybne
však ide o pochybenia, ktoré v konečnom dôsledku nemali dopad na zákonnosť rozhodnutia
o väzbe obvineného. Najvyšší súd tieto pochybenia napravil, rovnako ako aj dôslednejšie
odôvodnenie dôvodov vzatia obvineného do väzby, ktoré v napadnutom uznesení
absentovalo.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. marca 2011
JUDr. Emil B dž o ch, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová