4 Tost 41/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom

zasadnutí 25. októbra 2016 v trestnej veci vyžiadanej osoby

M. K. v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2016, sp. zn.

4 Ntc 16/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. K. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. septembra 2016, sp. zn. 4 Ntc 16/2016,

podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len

„zák. o EZR“) vzal vyžiadanú osobu M. K. do predbežnej väzby na základe európskeho

zatýkacieho rozkazu Prokuratúry Antverpy, časť Turnhout, Belgické kráľovstvo pod sp. zn. TU.IAA.57-16-CD z 15. septembra 2016 na výkon trestu odňatia slobody uložený mu

rozsudkom Odvolacieho súdu v Turnhout č. 13/1776 (TU17.L4.3074-12) z 26. novembra

2013 v trvaní dva roky, pre trestný čin organizovanej lúpeže a účasť na trestnom zoskupení

podľa §§ 51, 463, 465-322, 323, 324, 325, 326 belgických trestných zákonov, ktorá začala

plynúť 28. septembra 2016 o 9.15 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby Košice.

Proti uzneseniu podal K. sťažnosť. Poukázal na nesprávnosť výroku o vzatí

do väzby. Predbežná väzba je výnimočným prostriedkom, ktorý sa aplikuje, ak jej účel nie j e

možné zabezpečiť inak. Vzatie do väzby nie je povinnosť súdu, ale je to len jedna z možností

rozhodnutia súdu. Navrhol väzobné uznesenie zrušiť a prepustiť ho na slobodu.

Krajská prokuratúra Košice navrhla sťažnosť zamietnuť.

Najvyšší súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce

týmto výrokom, pričom zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.  

Podľa zák. o EZR

§ 4 ods. 2 písm. a/ európsky zatykací rozkaz možno vykonať, ak bol vydaný na účely

trestného stíhania pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

a právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom a ak možno podľa právneho poriadku štátu

pôvodu za takýto skutok uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby

najmenej dvanásť mesiacov a nie je dôvod na odmietnutie jeho vykonania,

§ 15 ods. 1 účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby

na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží

originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad

vyžaduje,

§ 15 ods. 2, sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej

osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť

a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby

podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní (Trestného poriadku) nie je pritom viazaný.

Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť

o uložení primeraných opatrení, alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu

účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije

primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatykací

rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený

záznam podľa § 3 písm. 1/ zák. o EZR, čo v konkrétnom prípade bolo splnené.

Najvyšší súd zistil, že sudkyňa krajského súdu rozhodla o návrhu krajskej prokuratúry

na vzatie K. do predbežnej väzby v rámci lehôt stanovených zákonom. Vyžiadaná osoba bola

vypočutá, mala ustanoveného obhajcu a bola riadne v slovenskom jazyku oboznámená

s dôvodmi zadržania.

Inštitút predbežnej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter,

než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti prvého až tretieho dielu Trestného

poriadku (§§ 71- 87 Tr. por.). To platí nie len o dôvodoch (§ 71 Tr. por.), ale aj o rozhodovaní

o väzbe (§ 72, najmä ods. 2 Tr. por.). Predbežná väzba je síce prostriedkom na zabezpečenie

účasti vyžiadanej osoby na konanie v štáte pôvodu, avšak dôvody väzby nie sú vymedzené tak

striktne ako v ustanovení § 71 Tr. por.

Osoba v konaní o predbežnej väzbe, vydávacej väzbe a o prípustnosti vydania

do cudziny nemá postavenie obvineného. Účelom konania o vydanie do cudziny nie sú preto

otázky viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na vzatie osoby

do predbežnej väzby, vydávacej väzby a či je prípustné jej vydanie ako vyžiadanej osoby.

V takom konaní sa neskúma otázka prezumpcie neviny, trestnosť činu a ani právo

na obhajobu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom Slovenskej republiky

obvinenej osobe ústavne zaručený.

Súd nepreskúmava dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba

vyžiadaná, a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu

(z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky naposledy túto otázku skúma až

pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 – 5, a to v súvislostiach použitia § 23 zák. o EZR).

Napriek tomu sa na rozhodnutie o vzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby

vyžaduje okrem splnenia formálnych podmienok aj zistenie existencie takých okolností

(materiálna podmienka), z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom

zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 93/2014).

Krajský súd rozhodol zákonne. Najvyšší súd konštatuje, že sú jednoznačne dané

skutočnosti odôvodňujúce vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby.

K. je občanom Slovenskej republiky a má tu trvalý pobyt. Políciou bol zadržaný 28.

septembra 2016 o 9:15 hod. v S.. Zadržaniu predchádzala žiadosť belgickej strany (Sirene

Belgicko) o vykonanie previerky jeho pobytu na adrese S., časť R. X. Pátranie bolo vyhlásené Belgickom za účelom jeho zadržania a realizácie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Prokuratúra Antverpy, časť Turnhout vydala európsky zatýkací rozkaz za účelom jeho

odovzdania na výkon dvojročného trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Odvolacieho

súdu v Turnhout č. 13/1776 (TU17.L4.3074-12)

z 26. novembra 2013 pre trestný čin organizovanej lúpeže a účasti na trestnom zoskupení. K.

bol odsúdený v neprítomnosti, po doručení rozsudku bude mať právo na obnovu konania a

prejednanie veci v jeho prítomnosti.

Ešte v júli roku 2013 bola Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves požiadaná

o realizáciu právnej pomoci na základe žiadosti Kráľovského prokurátora pri Krajskom súde

v Turnhout, Belgické kráľovstvo. Išlo o doručenie príkazu na predvolanie pred nápravný súd

v Turnhout, Belgicko na 29. októbra 2013 o 09:00 hod. D. K.,

V. a R. Š. a M. K.. Prokurátor okresnej prokuratúry predvolal všetkých na 31. júl 2013 za

účelom doručenia príkazu do vlastných rúk. Dostavili sa iba ich príbuzní, ktorí uviedli, že sa

nenachádzajú na Slovensku. Okresná prokuratúra to oznámila dožadujúcemu belgickému

orgánu. Belgický súd rozhodol aj o K. v neprítomnosti. Belgicko vydalo európske zatýkacie

rozkazy s cieľom odovzdania spomínaných osôb na výkon uložených trestov a ukončenia

celej veci.

Z formulára typu A vyplýva, že štát pôvodu (Belgické kráľovstvo) žiada vydanie

na trestné stíhanie pre trestný čin organizovanej lúpeže a účasť na trestnom zoskupení

podľa §§ 51, 463, 465-322, 323, 324, 325, 326 belgických trestných zákonov. K. je

v Belgickom kráľovstve trestne stíhaný za závažný trestný čin. Justičný orgán štátu pôvodu

označil v časti e) I. európskeho zatýkacieho rozkazu jeho konanie ako jeden z vymenovaných

trestných činov a to „organizovaná alebo ozbrojená lúpež“ z dôvodu, že

„D. K. spoločne s ďalšími osobami slovenského pôvodu, menovite

M. K., S. Š. a V. Š. sa dopustili niekoľkých krádež na festivale Groezrock v Meerhout v noci

z 27. na 28. apríla 2012. Zatiaľ čo účastníci festivalu spali na mieste konania festivalu, v

ranných hodinách menovaní chodili okolo stanov, tieto prehľadali a odcudzili peniaze,

mobilné telefóny a kľúče. R. Š. bol pristihnutý jedným z účastníkov festivalu, ktorý sa zobudil

na hluk. Svedok vyšiel zo stanu a videl R. Š. a troch spolupáchateľov podozrivo sa pohybovať

okolo stanov. Keď sa svedok pokúsil zastaviť R. Š., ten mu strhol tašku cez plece,

ktorá okrem iného obsahovala aj odcudzenú peňaženku. Bezpečnostnej službe sa podarilo zadržať štyroch občanov Slovenskej republiky do príchodu polície. Pri ich prehliadke bolo

zistené, že každý z nich mal pri sebe vo vreckách od 500,- € do 600,- €.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zák. o EZR ak sa žiada o vydanie pre trestný čin,

za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby

najmenej tri roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným štátom pôvodu

označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedený v ods. 4,

vykonávajúci orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa práva vykonávajúceho štátu. Je pritom

nepochybné, že konanie, pre ktoré bol K. odsúdený v Belgickom kráľovstve je trestným

činom aj podľa Trestného zákona Slovenskej republiky.

Na základe vyjadreného sudkyňa krajského súdu správne dospela k záveru,

že sú splnené zákonné podmienky pre obmedzenie osobnej slobody K. v zmysle ustanovenia

§ 15 ods. 2 zák. o EZR.

Najvyšší súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Bratislava 25. október 2016

JUDr. Štefan H a r a b i n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová