4 Tost 4/2017

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina  

na neverejnom zasadnutí 16. februára 2017 v trestnej veci proti obvinenému

M. Ž. a spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák.

a § 138 písm. g) Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák.

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 31. januára 2017, sp. zn. 4Tp/12/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica uznesením z 31. januára 2017, sp. zn. 4Tp/12/2016 rozhodol tak,

že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvineného M. Ž., nar. X. vo V. K., prechodne bytom Č. H. č.

X., prepustil z väzby na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

V jej písomnom odôvodnení uviedol, že vyšetrovateľ od 04. novembra 2016, kedy sa

začali vykonávať výsluchy svedkov vykonal množstvo iných úkonov (jednoduchých tzv. technických úkonov a jednoduchých prípisov), predchádzajúcich samotným výsluchom

majúcich svoje opodstatnenie v prípravnom konaní, bez ktorých by vyšetrovateľ nemohol

vykonať ostatné úkony, ktoré z nich vyplynú. Týchto bolo po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia viac ako päťdesiat. Podľa jeho názoru vypočutie svedkov v čase, na ktorý poukázal

sudca pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého uznesenia nespôsobilo žiadne

prieťahy v prebiehajúcom konaní, pretože v tom čase neboli vyhotovené znalecké posudky,

ktorých závery boli podstatné pre vyhodnotenie dôkaznej situácie. Namietol, že analýzy

telekomunikačnej prevádzky, resp. podklady na vykonanie týchto analýz sú doručované

orgánom činným v trestnom konaní od súkromných telekomunikačných spoločností,

na ktoré urýchlenie nemajú orgány činné v trestnom konaní žiaden vplyv. Záznamy o urgencii

vypracovania znaleckých posudkov nie sú dôkazným materiálom, tvoria len pomocný

materiál, a preto neboli žurnalizované v spise, ktorý bol predložený sudcovi pre prípravné

konanie na rozhodovanie. Z tohto dôvodu ich záznamy predložil ako prílohu k podanej

sťažnosti. Zároveň predložil rozpis úkonov v posudzovanej veci pričom úkony vyznačené

hrubým písmom boli vykonávané po vznesení obvinenia. Taktiež predložil fotokópie

posudkov a výpovedí, ktoré boli vykonané od podania žiadosti obvineného a neboli

k dispozícii súdu pri rozhodovaní, pretože neboli súčasťou spisu a sudca pre prípravné

konanie sa s nimi nemohol oboznámiť. Poznamenal, že z dôvodu plnenia pracovných úloh

nebol prítomný pri rozhodovaní o väzbe dozorujúci prokurátor, ale len intervenujúci,

ktorý nemal o niektorých úkonoch vedomosť, a preto nemohol o nich sudcu pre prípravné

konanie informovať.

Na podklade uvedeného vyslovil názor, že orgány činné v trestnom konaní konajú

vo veci bez prieťahov a v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por., pričom hoci sa zdá,

že sa jedná o skutkovo jednoduchú vec, túto je potrebné pre postoj obvineného

M. Ž., ktorý doposiaľ vo veci nevypovedal, dôkladne dôkazne zabezpečiť,

a to najmä znaleckým skúmaním. Poukázal tiež na to, že obvinený ani jeho obhajkyňa

prieťahy v konaní nenamietali a v žiadosti obvineného o prepustenie z väzby argumentovali

najmä zdravotným stavom obvineného.

Zároveň uviedol, že vyšetrovateľ mu 06. februára 2017 telefonicky oznámil,

že posledný znalecký posudok má byť vyhotovený 08. februára 2017, následne

bude zo spoločného konania vylúčený na samostatné konanie obvinený Š. R.,

ktorý bude v pôvodnej trestnej veci vypočutý v procesnom postavení svedka a následne budú mať procesné strany možnosť preštudovať po skončení vyšetrovania vyšetrovací spis,

ktorý bude v priebehu nasledujúceho týždňa predložený prokurátorovi spolu s návrhom

na ďalší procesný postup.

Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a žiadosť obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Najvyšší súd na podklade sťažnosti podanej prokurátorom Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1

Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Prezídia

Policajného Zboru, národnej kriminálnej agentúry národnej protizločineckej jednotky

expozitúry Západ z 29. augusta 2016, sp. zn. ČVS:PPZ-658/NKA-PZ-ZA-2016

bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie voči M. Ž.

a Š. R.. Voči prvému menovanému pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144

ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. spáchaný

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Voči druhému menovanému bolo obvinenie

vznesené pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1

Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Obvinení mali uvedené trestné činy spáchať na tom skutkovom základe, že:

obvinený M. Ž. približne v dobe okolo 19. augusta 2016 v presne nezistenom čase

v obci Č. H. č. X. v mieste svojho súčasného bydliska z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky

z pomsty požiadal svojho dlhoročného blízkeho kamaráta Š. R. zdieľajúceho jeho obydlie

o zavraždenie poškodeného D. P. nar. X., trvale bytom N. ul. H. č. X.,

ktorý v tom čase obýval penzión A. v N. na ul. K. č. X.,

pri ktorom stretnutí mu obvinený M. Ž. povedal, že navrátenie nehnuteľnosti – penziónu,

o ktorý ich poškodený obral, bude na súde dlho trvať, tento nič nevyrieši a treba

to spraviť po svojom, treba sa ho zbaviť, pričom po dobu posledného týždňa pred vykonaním

vraždy svoju požiadavku na odstránenie D. P. neustále stupňoval, taktiež v tejto dobe pred vykonaním samotného skutku nabádal M. Ž.

Š. R., aby vyvíjal aktivity smerujúce k zisteniu zvyklostí poškodeného,

teda kam poškodený chodí, ako sa pohybuje, kedy chodí kŕmiť psa   cvičiť a rôzne iné

skutočnosti, aby mal tento prehľad o jeho zvyklostiach a spôsoboch, za týmto účelom

obvinený M. Ž. v presne nezistenej dobe a na presne nezistenom mieste od presne nezistenej

osoby zadovážil a v dome s popisným číslom X. v obci Č. H. prechovával útočnú pušku –

samopal vzor 58 a strelivo do nej, pričom dňa 24. augusta 2016 na tejto adrese ukázal Š. R.

túto zbraň so sklopnou opierkou a 2 ks zásobníkov, následne Š. R. si uvedenú zbraň aj

vyskúšal s tým, či ide na tejto natiahol záver a naprázdno s ňou vystrelil, taktiež zistil či je

plný obsah zásobníkov tým, že ich „poťažkal“, samopal mu M. Ž. ukázal zabalený v červenej

deke so strapcami, následne potom samopal Š. R. odložil v deke a červenej taške u M. Ž.

v dome obci Č. H. č. X., následne potom M. Ž. priviezol na svojom motorovom vozidle zn.

Daewoo Lanos ŠPZ: N. Š. R. do mestskej časti N. – Z. „P. K.“, odkiaľ tento pešo prešiel

k penziónu A., do ktorého ho vpustili A. S. alebo M. Ž. ml.,

do penziónu si so sebou priniesol tašku aj s osobnými vecami a jedlom, počas stredy

dňa 24. augusta 2016 Š. R. sledoval zvyklosti poškodeného, a to kde parkuje auto, kadiaľ sa

pohybuje, pričom kládol dôraz na to, aby ho poškodený nespozoroval,

následne Š. R. prespal v penzióne A. a na druhý deň vo štvrtok

dňa 25. augusta 2016 odišiel z penziónu smerom k miestu, kde ho deň predtým M. Ž. vyložil, tu nastúpil opäť k M. Ž. do vozidla zn. Daewoo Lanos a odišli späť do Č. H.

do domu s popisným číslom X., po ceste sa M. Ž. dotazoval Š. R. ako by to „bolo“ najlepšie

urobiť, pričom Š. R. povedal M. Ž. že nevie presne povedať, že ako to nakoniec,spraví“,

nakoľko poškodený parkuje na rôznych miestach a teda nevie s určitosťou povedal akým

spôsobom by to bolo dobré vykonať, M. Ž. mu na to povedal,

že netreba špekulovať a treba to rýchlo „spraviť“, na druhý deň ráno dňa 26. augusta 2016 M.

Ž. v čase okolo 04.00 hod. ráno zobudil Š. R. a povedal mu,

že nech sa nachystá, že pôjdu do N., obom obvineným bolo jasné čo majú v pláne vykonať, Š.

R. si vzal z domu červenú tašku, v ktorej mal pripravený samopal, nasadli

do vozidla M. Ž. zn. Daewoo Lanos ktoré M. Ž. šoféroval,

pričom Š. R. si sadol dozadu vozidla za miesto spolujazdca, Š. R.

sa pred cestou dopytoval M. Ž. akým spôsobom sa dostane do vnútra

do penziónu načo mu povedal, že sa o toto nemá starať, že je to zariadené, pričom kľúč

od penziónu si nájde na parapete na izbe jeho syna M. Ž. ml., ako prišli

na miesto „P. K.“ Š. R. vystúpil z auta a vzal si so sebou aj červenú tašku, v ktorej už mal pripravený samopal, následne tento vošiel do lesa a cez tento prešiel

až k penziónu, ako Š. R. prechádzal v lese zaoberal sa myšlienkou či by nebola vhodná

strelecká pozícia aj v lese z dôvodu, že aby nemusel ísť až k domu, pričom toto miesto na

streľbu sa mu nepozdávalo, nakoľko nevedel dopredu určiť miesto parkovania poškodeného,

z uvedeného dôvodu preto pokračoval ďalej až k penziónu, kde preskočil plot v časti, kde je

tento predelený drevenými doskami, následne prešiel k oknu kde boli

podľa dohody ponechané kľúče, prostredníctvom ktorých si otvoril dvere, do domu prišiel

v čase okolo 06.00 hod. tašku, v ktorej mal pripravený samopal odložil dovnútra,

v ktorej zostal aj jeden zásobník, pričom zbraň zabalenú v deke si vzal so sebou a prešiel

cez dom na terasu, kde si sadol na čiernu prepletenú stoličku, samopal si odložil vedľa seba

a zostal čakať, zbraň mal dopredu pripravenú teda nabitú obtiahnutú, pričom mal len

zatiahnutú poistku, toto si Š. R. pripravil ešte v Č. H. dňa 25. augusta 2016, počas doby ako Š.

R. čakal na vhodnú príležitosť, vyfajčil na mieste niekoľko cigariet, v čase okolo 07.00 hod.

ho zbadala na terase sedieť A. S., ktorá je družkou M. Ž. st., pričom sa ho dopytovala za akým

účelom tam sedí, Š. jej na toto neodpovedal a sedel na mieste ďalej, krátko potom odišla

z domu preč, o niekoľko minút neskôr vyšiel z domu aj poškodený, ktorý stihol nasadnúť

do svojho vozidla na čo Š. R. nestihol zareagovať, nakoľko si nebol istý skutočnosťou, či by

vedel v tejto rýchlosti reagovať vystreliť na poškodeného, po odchode poškodeného Š. R. po

zvážení zostal ďalej čakať na terase penziónu na stoličke,

na novú vhodnú príležitosť k streľbe, následne po uplynutí približne 30 minút

podľa špecifického zvuku motora začul Š. R. prichádzať poškodeného na svojom vozidle, na

vzniknutú situáciu Š. R. zareagoval spôsobom, že zobral samopal

do ruky, ktorý odistil, aby už len čakal na správny moment, kedy môže na poškodeného

vystreliť, Š. R. sledoval pohyb vozidla poškodeného, ktoré postupne parkovalo

na miesto pred penziónom vedľa ulice K., po zastavení vozidla a vystúpení poškodeného, Š.

R., ktorý už mal zbraň zamierenú k miestu kde bude vystupovať poškodený vystrelil jednu

ranu smerom k poškodenému, ktorému mieril do oblasti hrudníka do pŕs, po výstrele

poškodený padol tvárou na kamenný podklad parkoviska, následne

Š. R. hodil zbraň na deku, ktorú vzal so sebou, prebehol cez terasu do domu,

kde prišiel ku vchodovým dverám, kde predtým nechal tašku s jedným zásobníkom, na tomto

mieste sklopil pažbu zbrane, túto zaistil a vložil do tašky, potom vzal tašku vrátil sa späť

na terasu, prešiel povedľa susedovho múrika až k miestu kde sa dal tento prekročiť a hneď sa

tým dostal do priľahlého lesa, ďalej pokračoval rýchlim krokom, kde asi po niekoľkých sto

metrov v bezpečnej vzdialenosti od miesta činu zastavil a z tašky si vybral samopal a vytiahol z neho zásobník, ktorý následne dal do igelitovej tašky k druhému zásobníku a samopal

zabalil do deky, pričom náboj z komory nevybíjal, späť si hodil tašku cez plece a pokračoval

ďalej v ceste, potom vytiahol mobilný telefón a zatelefonoval M. Ž. na jeho tel. číslo X. s tým, že tento mu do telefónu prihlásil z otázkou „no čo?“, pričom Š. R. mu odpovedal, „je to

vybavené“ kde sa ho zároveň spýtal že čo bude ďalej, M. Ž. povedal Š. R., aby sa presunul

pred obchodný dom M. v N. na C., čím sa týmto medzi nimi ukončilo telefonické spojenie, Š.

R. nastúpil na autobus MHD s číslom X a odviezol sa na miesto mestského cintorínu v N. na

C., kde vystúpil pred obchodným domom N., následne išiel pešo smerom k parkovisku

obchodného centra M., ako sa vopred telefonicky dohodli

s M. Ž., tu v miestach parkoviska obchodného centra M. pristavil

M. Ž. vozidlo zn. Daewoo Lanos, kde Š. R. nasadol do auta a vybrali sa smerom na obec Č.

H., pričom na vozidle prechádzali smerom po jednosmernej ceste okolo obchodu N.

k svetelným semaforom až prišli ku križovatke, kde sa odbáča smerom na V. resp. Z. M.,

potom pokračovali ďalej po starej Z. ceste smerom na mesto Z. M., následne odbočili smerom

na obec J., v časti kde sa po pravej strane nachádza obec K. a pokračovali v smere na obec J.,

asi po niekoľkých sto metroch prišli na rázcestie, kde odbočili v smere do ľava na poľnú

cestu, kde vo vzdialenosti približne pätnásť až dvadsať metrov odstavili motorové vozidlo

a tašku s obsahom samopalu vz. 58 výrobné číslo D. so sklopnou pažbou, v ktorom sa

nachádzal 1 ks náboja calibru 7,62 mm zabaleného v červenej deke a 2 ks zásobníkov s nábojmi v celkovom počte 57 ks taktiež calibru 7,62 mm, zabalenými v igelitovom vreci

odložili do poľa s porastom slnečnice, potom nasadli do auta a pokračovali smerom na obecČ. H., pričom prechádzali postupne obcami B., T. M., V. až prišli do domu v Č. H. s popisným

číslom X., kde spolu bývali, po príchode si Š. R. vyzliekol odevné zvršky a obuv, ktoré mal

počas streľby na poškodeného na sebe a tieto opral aby takto zničil prípadné stopy po

spáchanom skutku, konaním objednávateľa obzvlášť závažného zločinu

M. Ž. a vykonávateľa Š. R. bol poškodenému následkom streľby z času 08:37 hod. dňa 26.

augusta 2016 spôsobený priestrel hrudníka čoho dôsledkom bol u poškodeného spôsobený

úrazovo krvácavý šok, v dôsledku masívneho zakrvácania do hrudnej dutiny, charakteru

priestrelu so vstrelom v oblasti ľavého prsníka a s výstrelom na chrbte vpravo, ktorým

zraneniam na mieste podľahol.

Postupom podľa § 206 ods. 6 Tr. por. vyšetrovateľ 28. novembra 2016 obvinených

písomne upozornil na zmenu právnej kvalifikácie ich konania s tým, že toto bude posúdené

ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. a § 138 písm. g) Tr. zák. formou účastníctva

podľa § 21 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u obvineného

M. Ž. a ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr.

zák. s poukazom na § 140 písm. a) Tr. zák. a zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u obvineného

Š. R..

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,

bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,

že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo

ak mu hrozí vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

dohovor) každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade s ustanovením ods. 1

písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu, alebo inú úradnú osobu

splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec bola prejednaná

v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) osobná sloboda sa

zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom

konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne

a urýchlene.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby

v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Obvinený bol do väzby vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu z 31. augusta 2016, sp. zn. 4Tp/12/2016 v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2016, sp. zn.

3Tost 33/2016 z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. s tým, že táto začala plynúť

28. augusta 2016 o 17.50 h a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon

trestu odňatia slobody v Nitre.

V súlade so stavom veci   a zákonom postupoval sudca pre prípravné konanie,

keď dospel k záveru, že aj v súčasnom štádiu trestného stíhania je v posudzovanej veci

u obvineného daná dôvodnosť podozrenia, že mal spáchať skutok, pre ktoré je trestne stíhaný v čase a spôsobom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia.

Dôvodnosť podozrenia ako jedna z materiálnych podmienok väzby, že obvinený mal

spáchať predmetný skutok v tomto štádiu trestného stíhania vyplýva najmä z výpovede

spoluobvineného Š. R., v ktorej podrobne opísal z akého dôvodu, pre koho, kedy, ako

a s akou zbraňou spáchal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný, kto ho na jeho spáchanie

naviedol, kto mu poskytol potrebnú pomoc a kto mu poskytol zbraň,

ktorou spáchal skutok. Za túto osobu označil spoluobvineného M. Ž.. Na jeho výpoveď

nadväzujú ďalšie dôkazy a to zápisnica o ohliadke miesta činu z 26. augusta 2016, zápisnica

o obhliadke miesta nálezu zbrane z 28. augusta 2016, predbežné vyjadrenie kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru odboru kriminalistickej identifikácie z 27. augusta

2016, predbežné vyjadrenie toho istého ústavu z 29. augusta 2016, zápisnica o obhliadke –

pitva z 28. augusta 2016, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky u obvineného M. Ž. z 28.

augusta 2016 a zápisnica o vykonaní domovej prehliadky v penzióne A. z toho istého dňa.

Z týchto vyplýva, že obvinený sa mal dopustiť spáchania skutku spôsobom uvedeným

v skutkovej vete vzneseného obvinenia.

Správny a v súlade so stavom veci je tiež záver sudcu pre prípravné konanie,

že v súčasnom štádiu trestného stíhania u obvineného naďalej pretrváva dôvod väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. z dôvodov, na ktoré poukázali už predchádzajúce

rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie a najvyššieho súdu a na dôvodnosti, ktorých sa ani

v súčasnom štádiu trestného stíhania nič nezmenilo. Zdravotné dôvody liečiteľné

v podmienkach výkonu väzby zánik dôvodu väzby nezakladajú a konkrétne skutočnosti

zakladajúce dôvodnú obavu z konania obvineného uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.

uvedené v citovaných rozhodnutiach sudcu pre prípravné konania a najvyššieho súdu existujú

aj naďalej.

Po zistení týchto skutočností najvyšší súd pristúpil k skúmaniu dôvodnosti záveru

sudcu pre prípravné konanie, že orgány činné v trestnom konaní v posudzovanom prípade nekonali v súlade s príslušnými ustanoveniami dohovoru, ústavy a Trestného poriadku,

na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia, najmä, že nekonali prednostne a urýchlene.

Po preskúmaní tejto otázky najvyšší súd zistil, že vyšetrovateľ v mesiaci august 2016,

v ktorom bolo voči menovaným vznesené obvinenie (29. augusta 2016) vykonal procesné

úkony, obsah ktorých tvorili výsluchy obvinených, ich zadržanie, návrh na ich väzobné

stíhanie, návrh na ustanovenie obhajcov, výsluchy svedkov, obhliadku miesta činu, obhliadku

miesta nálezu zbrane, pribratie znalcov, domové prehliadky, prehliadky nebytových

priestorov, previerky výpovede na mieste a iné. V mesiaci september 2016 vykonal deväť

úkonov administratívnej povahy (rôzne žiadosti, návrhy, poverenie, podnet pribratie znalca,

vrátenie veci, zaslanie spisu) a   odobratie pachovej stopy. V mesiaci október 2016 úkony

vykonal len v troch dňoch 04. 10., 05. 10. a 20. 10. 2016 pričom svojou povahou išlo o úkony

zrušenia stupňa utajenia, doplnenie podnetu a vrátenia veci. V mesiaci november 2016 vykonal rôzne úkony v priebehu deviatich dní   02. 11., 03. 11., 04. 11., 18. 11., 21. 11., 22. 11., 23. 11., 28. 11. a 29. 11. 2016, ktoré mali povahu rôznych žiadostí, uznesení o vrátení

vecí, upovedomenia o zmene právnej kvalifikácie a vypočul štyroch svedkov. V mesiaci

december 2016 vykonal len tri úkony 05. 12. a 29. 12. 2016 o vrátení vecí. V mesiaci január

2017 vyšetrovateľ vykonal rôzne úkony v priebehu deviatich dní, a to 02. 01., 09. 01., 12. 01.,

18. 01., 19. 01., 20. 01., 25. 01., 26. 01. a 30. 01. 2017. Išlo o konzultácie

s MVDr. J. F. v súvislosti s vypracovaním znaleckého skúmania pachových stôp, výsluch

štyroch svedkov, vrátenie vecí, rôzne záznamy, analýzu telefonických hovorov a pribratie

znalca. Napokon v mesiaci február vykonal výsluch svedka K..

Z prílohy prokurátora k podanej sťažnosti najvyšší súd zistil, že vyšetrovateľ urgoval

vykonanie úkonov, ktoré sám v prípravnom konaní vykonať nemohol v mesiaci december

dvakrát (2. 12. a 18. 12. 2016, znalecký posudok), v mesiaci január raz (24. 01. 2017 znalecký

posudok).

Podľa § 72 ods. 4 Tr. por. k návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako aj k ďalším

návrhom prokurátora, na ktorých základe sa má v prípravnom konaní rozhodnúť o väzbe treba

vždy pripojiť originál alebo orgánom činným v trestnom konaní overený rovnopis celého

doposiaľ získaného spisového materiálu s očíslovanými listami a s prehľadom obsahu spisu.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju

bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu.

Prokurátor,   ako osoba znalá práva má vedomosť, že sudca pre prípravné konanie

rozhodujúci o takejto žiadosti je povinný okrem skúmania pretrvávania materiálnych

a formálnych podmienok väzby v čase jeho rozhodovania skúmať aj to, či orgány činné

v trestnom konaní vybavujú väzobnú vec prednostne a urýchlene, t. j. skúma aj rýchlosť

a plynulosť konania vo väzobnej veci. Aj preto v súlade s ustanovením § 72 ods. 4 Tr. por.

je povinnosťou prokurátora ak žiadosti obvineného sám nevyhovie, predložiť sudcovi

pre prípravné konanie spisový materiál v rozsahu, ktorý mu umožní rozhodnúť

o posudzovanej otázke v súlade so stavom veci a zákonom.

Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného,

ktorý je prípustný podľa čl. 17 ústavy. Treba však pri nej dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti. Z tohto dôvodu musia orgány činné v trestnom konaní a súd väzobné veci

prejednávať čo najrýchlejšie. Táto požiadavka nadväzuje na čl. 6 Dohovoru a na ustanovenie

§ 2 ods. 6 Tr. por. a zdôrazňuje povinnosť prednostného a urýchleného vybavovania

väzobných vecí. Keďže väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody, vyžaduje

po celý čas trvania súdnu kontrolu. Jej účelom je zabrániť tomu, aby sa väzba priečila svojmu

účelu a zabezpečiť, aby bola uvalená len na nevyhnutnú dobu. Je výsostným právom,

ale aj povinnosťou všeobecného súdu dbať o to, aby doba väzby obvineného neprekročila

nevyhnutnú hranicu. Základné pravidlo čl. 17 ods. 1 ústavy je, že väzba môže trvať len

nevyhnutný čas. Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby

neprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov

väzby, ale aj doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu

zaručené čl. 17 ods. 2 a ods. 5 ústavy môže byť porušené aj tým, že orgány činné v trestnom

konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením.

Na týchto záveroch nič nemení ani legálny postoj obvineného premietnutý do spôsobu

jeho obhajoby, ktorú si môže zvoliť podľa vlastného uváženia. Popieranie spáchania trestného

činu, či nepravdivá výpoveď obvineného o jeho spáchaní ako aj odmietnutie vypovedať

je právom obvineného a nemôže byť dôvodom, ktorý ospravedlňuje nerešpektovanie

povinnosti orgánov činných v trestnom konaní vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene. Rovnako tak obsah argumentácie obvineného obsiahnutej v žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu nezbavuje sudcu pre prípravné konanie povinnosti skúmať aj primeranosť dĺžky trvania väzby obvineného, pretože dôvodmi žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu nie je viazaný.

So zreteľom na tieto skutočnosti (prehľad činnosti vyšetrovateľa) a na citované

ustanovenia dohovoru, ústavy a Trestného poriadku možno konštatovať, že orgány činné

v trestnom konaní nepostupovali v posudzovanej väzobnej veci prednostne a urýchlene.

Na záver najvyšší súd už len poznamenáva, že vážnosť posudzovanej otázky vyžaduje

nielen predloženie spisu sudcovi pre prípravné konanie tak, ako to ustanovuje § 72 ods. 4

Tr. por., ale aj prítomnosť toho prokurátora, ktorý má vedomosť o všetkých úkonoch prípravného konania majúcich vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia sudcu

pre prípravné konanie.  

Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. februára 2017

  JUDr. Martin P i o v a r t s y,   v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová