4 Tost 36/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obžalovaného R.   Z.   pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2013

o sťažnosti obvineného R. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu z 5. novembra 2013, sp. zn. PK - 1T 18/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného R. Z. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len Špecializovaný trestný súd alebo súd

prvého stupňa) uznesením z 5. novembra 2013, sp. zn. PK - 1T 18/2013, rozhodol tak, že

I. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného R. Z. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a

II. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 81 ods. 1 Tr. por. per analogiam s poukazom

na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd peňažnú záruku za obžalovaného R. Z. ponúknuté tetou

Z. F. neprijal.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť obžalovaný R. Z..

V úvodnej časti odôvodnenia svojej sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu

zrekapituloval časovú os súdnych rozhodnutí o jeho väzbe s tým, že ostatným takýmto

rozhodnutím je uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo 6. augusta 2013, sp. zn.

PK – 1T 18/2013, v spojení s uznesením, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 21. augusta 2013, sp. zn. 3 Tost 26/2013.

V jej jadre obžalovaný upriamil pozornosť najvyššieho súdu na ustanovenie § 80

ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a s ním súvisiace články 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (jeho druhú vetu), (ďalej len dohovor) a článok 154c

Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava). V súvislosti s nimi poukázal

aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2005, sp. zn.

1 Toš 60/2005, a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2004, sp. zn.

I. ÚS 100/04.

Konštatoval, že v súlade so zákonom a uvedeným ustanovením Dohovoru ponúkol

ako náhradu za väzbu peňažnú záruku vo výške 40 000 €, eventuálne v primeranej výške

určenej najvyšším súdom s tým, že po zákonnom poučení a v súlade s Trestným poriadkom

túto zloží jeho teta Z. F. zo svojho bankového účtu, na ktorom sa nachádza

78 244,92 €.

Vyslovil, že v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu súd bude môcť verifikovať

a preveriť, či sa bude zúčastňovať na úkonoch trestného konania, či sa zdržiava na adrese

trvalého pobytu alebo orgánom činným v trestnom konaní uvedenej adrese, či bude pôsobiť

na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností

významných pre trestné stíhanie a že sa nedopúšťa žiadnej trestnej alebo inej protiprávnej

činnosti, respektíve plní obmedzenia a povinnosti, ktoré by mu súd eventuálne uložil.

Súdu prvého stupňa vytkol, že ho nepodrobil testu proporcionality, t. j. či obmedzenie

jeho základného práva na osobnú slobodu je ešte primerané verejnému záujmu na riadnom

priebehu trestného konania. Poukázal na to, že prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí

konštatoval len absenciu výnimočných okolností prípadu vylučujúcich nahradenie jeho väzby a nevysvetlil existenciu závažných dôvodov, pre ktoré je jeho väzobné stíhanie nevyhnutné.

Pozornosť najvyššieho súdu upriamil aj na výpoveď svedka J. B. na hlavnom

pojednávaní 5. novembra 2013, v ktorej svedok vo vzťahu k nemu uviedol, že členom

zločineckej skupiny „S.“ nebol.

Obžalovaný podotkol, že vo väzbe sa nachádza už dva roky, ktorej dĺžku so zreteľom

na jej dôvody, priebeh a dĺžku vyšetrovania a na doposiaľ vykonané dokazovanie na hlavnom

pojednávaní poznačil za neprimeranú.

Na záver sťažnosti poukázal na to, že väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú

povahu, ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom na uľahčenie trestného stíhania.

Z týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie zrušil, prepustil ho z väzby na slobodu a rozhodol o prijatí ponúknutej

peňažnej záruky, alternatívne aj za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného R. Z.

preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti

ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Prokurátor úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

podal na obžalovaného R. Z. na Špecializovaný trestný súd v Pezinku

29. júla 2013 obžalobu pre trestné činy právne posúdené v bode 1/ ako zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ ako obzvlášť

závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a na § 141 písm. a/ Tr. zák. a v bode 3/ ako obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ R. Z. je minimálne od roku 2008 členom zločineckej skupiny vystupujúcej

pod názvom „S.“, ktorá ako zločinecká skupina pôsobí od roku 1999 najmä v B. a západnej časti územia Slovenskej republiky a ktorá existuje s cieľom získania najmä finančných

a iných výhod páchaním rôznej najmä násilnej a majetkovej trestnej činnosti a jej príslušníci

sú zoskupení v jednotlivých úrovniach a stupňoch riadenia a organizácie

vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, dlhodobo koordinovane páchajú zločiny, pričom

členovia vo vyššom stupni hierarchie skupiny zadávajú členom z nižších stupňov hierarchie

pokyny k páchaniu trestných činov, určujú spôsoby ich vykonania, vydávajú súhlasy

s páchaním konkrétnych trestných činov, od nižšie postavených členov skupiny preberajú

nezákonne získané finančné prostriedky, s časťou ktorých financujú činnosť a niektorých

členov zločineckej skupiny, pričom R. Z. bol v strednej úrovni hierarchie v štruktúre časti

skupiny pôsobiacej najmä v Bratislave, kde dával pokyny a koordinoval nižšie postavených

členov skupiny J. P., D. T., P. B. a bol podriadeným J. B. a R. L., ktorý riadil celú zločineckú skupinu z najvyššej úrovne hierarchie, pričom R. Z. spáchal ako člen zločineckej skupiny

obzvlášť závažné zločiny uvedené v bodoch č. 2/ a č. 3/,

2/ R. Z. v presne nezistený deň vo februári roku 2011 v B. na S. ulici vyhľadal E. P.,

matku J. P., voči ktorému bolo v tom čase vedené väzobné trestné stíhanie za zločin založenia

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné obzvlášť závažné zločiny spáchané

zločineckou skupinou označovanou „S.“ a v čase, keď E. P. prechádzala okolo motorového

vozidla, v ktorom sedel spolu s ďalšími nezistenými osobami, na ňu začal kričať, aby jej syn

držal hubu a vyhrážal sa, že ak sa nestane, ona zle dopadne,

3/ R. Z. a J. P. v presne nezistený deň začiatkom decembra roku 2009 v reštaurácii C.

v B. na B. ulici s úmyslom obohatiť sa o finančnú hotovosť 7 000 € od poškodeného M. B.,

tohto uviedli do omylu, že za predmetnú sumu mu zariadia vrátenie jeho vozidla Audi Q7,

evidenčné číslo: G., ktoré bolo odcudzené dňa 30. novembra 2009 a predstierali, že to vedia

zabezpečiť, v ten istý deň sa R. Z. a J. P. stretli v priestoroch objektu centra Fiat v B., na M.,

s nadriadeným členom zločineckej skupiny R. L., ktorý súhlasil s vykonaním trestného činu

a zároveň určil, aby od poškodeného získali finančné prostriedky, a aby sa s poškodeným

dohodli na inom mieste mimo B. k prevzatiu vozidla, kde by poškodenému neodovzdali

vozidlo pre nesplnenie nejakej fiktívnej podmienky a peniaze si ponechajú a rozdelia a následne na to sa prostredníctvom osoby N. Z. dohodli, že poškodený M. B. im odovzdá

finančnú hotovosť v areáli obchodného centra P.P., na V. ulici č. X. a vozidlo si potom prevezme pri obchodnom centre M. v N. a takto v presne nezistenom čase J. P. a R.

Z. v areáli obchodného centra P. prevzali hotovosť vo výške 7 000 € od osoby N. Z., ktorému

túto hotovosť odovzdal poškodený M. B. pre vyššie uvedený účel a túto hotovosť

si R. Z., J. P. a R. L. rozdelili a spôsobili tak na majetku poškodeného M. B. škodu vo výške

7 000 €.

Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 8. januára 2012, sp. zn.

Tp 1/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. januára

2012, sp. zn. 1 Tost 1/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/

Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 5. januára 2012.

O väzbe obžalovaného bolo postupne viackrát rozhodované, ostatný raz uznesením

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 6. augusta 2013, sp. zn. PK – 1T 18/2013,

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2013, sp. zn.

3 Tost 26/2013, tak, že obvinený bol vo väzbe ponechaný aj naďalej a jeho sťažnosť bola

zamietnutá.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,

bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/,

môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní

obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil

peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný

pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ až c/ alebo e/,

alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú

záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží

povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom

obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť

oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.

Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá

peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.

Podľa čl. 154c ods. 1 ústavy „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho

poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv

a slobôd.

Podľa čI. 5 ods. 3 Dohovoru: „Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie

sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.  

Najvyšší súd po preskúmaní veci zistil, že Špecializovaný trestný súd postupoval

v súlade so stavom veci a zákonom, keď dospel k záveru, že aj v súčasnom štádiu trestného

stíhania je v posudzovanej veci u obžalovaného naďalej dané dôvodné podozrenie, že mal

spáchať skutky, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba spôsobom v nej uvedeným a dôvody

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por. u neho trvajú nezmenene

aj naďalej.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení výstižne a správne poukázal na to,

že dôvodnosť podozrenia sa ani v súčasnom štádiu trestného stíhania neoslabila a podozrenie

z trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu svedkovia nevyvrátili, ani nespochybnili

a v tejto súvislosti vyslovil aj svoje úvahy vo vzťahu k výpovedi svedka J. B..

Rovnako sa jednotlivo a v potrebnom rozsahu zaoberal aj samotnými dôvodmi väzby

obžalovaného a dostatočným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti odôvodňujú záver,

že tieto pretrvávajú nezmenene aj v súčasnom štádiu trestného stíhania.

Tieto úvahy prvostupňového súdu si najvyšší súd v celom rozsahu osvojil, a preto

na ne v podrobnostiach odkazuje.

Napokon správne vo vzťahu k výroku v bode II. svojho rozhodnutia Špecializovaný

trestný súd upriamil pozornosť na čl. 5 ods. 3 Dohovoru, ktorý obvinenému poskytuje väčší

rozsah základných práv a slobôd ako Trestný poriadok a na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, z ktorých vyplýva orgánu rozhodujúcemu o väzbe obžalovaného povinnosť

preskúmať možnosti nahradenie väzby aj pri existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1

písm. b/ Tr. por. ponúkanými zárukami. Nadväzne na uvedené ustanovenia a príslušné

ustanovenia Trestného poriadku v súlade so stavom veci a zákonom rozhodol, keď ponuku

peňažnej záruky Z. F., tety obžalovaného, neprijal.

K sťažnostným námietkam obžalovaného najvyšší súd považuje za potrebné uviesť

nasledovné.

Pri rozhodovaní o väzbe a ponúknutej peňažnej záruke je potrebné prihliadať

na ustanovenie § 81 ods. 1 Tr. por. (nie na § 80 Tr. por., ktorý upravuje nahradenie väzby

zárukou záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie

obvineného a nie peňažnou zárukou) a na články 154c ods. 1 ústavy a 5 ods. 3 dohovoru.

Na tieto súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí prihliadol a s týmito sa aj zaoberal.

Potrebné je však uviesť, že čl. 5 ods. 3 veta druhá ako dispozitívne ustanovenie len umožňuje

(...môže...) prepustenie dotknutej osoby podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie, ale takýto postup neprikazuje, nejde teda o kogentné ustanovenie tohto

článku dohovoru.

Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na žiadosť obvineného

vzhľadom na čl. 154c ústavy môže podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru   nahradiť väzbu zárukou,

ale len pokiaľ tým neohrozí účel väzby.

Účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu

(§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), zabrániť mu, aby maril a sťažoval uskutočnenie dôkazov ( § 71

ods. 1 písm. b/ Tr. por.), prípadne chrániť spoločnosť pred dokonaním trestného činu alebo

pred jeho opakovaní, či pokračovaním § 71 ods. 1 psím. c/ Tr. por.).

K námietkam obžalovaného opretých o citáciu týchto článkov ústavy a dohovoru

najvyšší súd uvádza nasledovné.

Obžalovaný je stíhaný so zreteľom na čas a povahu skutkov, ktoré mal spáchať

za mimoriadne závažné trestné činy, z ktorých dva (skutky v bodoch 1/ a 3/) boli motivované

výlučne finančným prospechom. Do väzby bol vzatý pre dôvodnú obavu z konania

uvedeného vo všetkých väzobných dôvodoch (§ 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.)

okrem tých, ktoré môžu za splnenia zákonných podmienok nastať až po jeho prepustení

z väzby na slobodu (§ 71 ods. 2 Tr. por.).

V posudzovanom prípade preto existuje súhrn konkrétnych skutočností nepriaznivých

pre obžalovaného, ktoré jednak z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre prijatie

peňažnej záruky, ale aj z hľadiska proporcionality, teda posúdenia či obmedzenie jeho

základného práva na osobnú slobodu je ešte primerané verejnému záujmu na riadnom

priebehu trestného konania, aj podľa názoru najvyššieho súdu vylučujú aplikáciu dobrodenia

čl. 5 ods. 3 druhá veta dohovoru t. j. nahradenie väzby obžalovaného ponúknutou peňažnou

zárukou. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že výška ponúknutej záruky ako i suma,

ktorú má iná osoba na peňažnom účte nepostačujú so zreteľom na doposiaľ zistené

skutočnosti na rozptýlenie obáv z konania obžalovaného uvedeného v § 71 ods. 1 Tr. por., a to ani so zreteľom jej pripadnutia štátu v prípade splnenia zákonných podmienok.

Z týchto dôvodov rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu nepredstavuje

svojvoľný zásah do osobnej slobody obžalovaného a je v súlade s požiadavkou verejného

záujmu na riadnom priebehu trestného stíhania.

Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. novembra 2013

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová