4 Tost 35/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej
veci obvineného JUDr. R. J. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2
Tr. zák., na verejnom zasadnutí 19. novembra 2015, o sťažnosti prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 12. novembra 2015, sp. zn. 2 Tp 27/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica (ďalej len sudca) uznesením z 12. novembra 2015, sp. zn. 2 Tp 27/2015 podľa § 72
ods. 3 Tr. por. nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) a obvineného JUDr. R. J., nar. XY
v T., trvale bytom M., ul. Š. (ďalej len obvinený) nevzal do väzy a prepustil ho zo zadržania
na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť prokurátor.
Sťažnosť bližšie neodôvodnil.
Najvyšší súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1
Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie mu predchádzajúce, a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Na podklade uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Národnej
kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Bratislava, sp. zn.
PPZ-806/NKA-PK-BA-2015 zo dňa 09.11.2015 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené
obvinenie JUDr. R. J. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 25.09.2015 v presne nezistenom čase v obci M., Š., v priestoroch Obecného úradu
M., ako starosta obce M., si od stavebníčky M. M. vyžiadal v súvislosti s vydaním
kolaudačného rozhodnutia podľa zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorú žiadosť podala menovaná
stavebníčka dňa 20.5.2015 na stavebnom úrade M., finančnú hotovosť vo výške
2.000,- €, pričom prijatie chcel formálne legalizovať prostredníctvom darovacej
zmluvy pre obec M., so slovami „Dalo by sa to urobiť, keď dáte dar 2.000,-€“, avšak
menovaná vyžiadaný úplatok vo forme daru odmietla uhradiť,
- dňa 25.02.2015 v presne nezistenom čase v obci M., Š., v priestoroch Obecného úradu
M., ako starosta obce M., si od stavebníčky S. H. vyžiadal za bezproblémové
vybavenie jej žiadosti o zmenu stavby pred dokončením v rámci stavebného konania
podľa zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov, ktorú menovaná podala dňa 24.02.2015 na stavebnom úrade M.,
finančnú hotovosť vo výške 2.000,- €, pričom prijatie chcel formálne legalizovať
prostredníctvom darovacej zmluvy pre obec M. a menovaná vyžiadaný úplatok
vo forme daru uhradila bankovým prevodom,
- dňa 20.06.2011 v presne nezistenom čase v M., Š., v priestoroch Obecného úradu M.,
ako starosta obce M., si od stavebníka Mgr. T. H. vyžiadal za bezproblémové
kolaudačné konanie, podľa zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktoré mu bolo dňa 04.02.2011
stavebným úradom M. prerušené, finančnú hotovosť vo výške 1.700,- €, pričom prijatie chcel formálne legalizovať prostredníctvom darovacej zmluvy pre obec M.,
so slovami „je vo zvyku dávať obci dar a lepšie si zapamätám ľudí, ktorý dar obci
poskytli“, a menovaný vyžiadaný úplatok vo forme daru uhradil vo výške 700,- €.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že:
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí
vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Sudca pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby postupoval v súlade s formálnymi a materiálnymi podmienkami väzby uvedenými v zákone,
na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia a v súlade so stavom veci dospel
k záveru, že v posudzovanej veci žiaden z prokurátorom navrhovaných dôvodov väzby,
ani iný dôvod väzby, nie je daný.
Z obsahu predloženého spisu a dokazovania, ktoré bolo v posudzovanej veci doposiaľ
vykonané, vyplýva, že dôvodnosť podozrenia, ktorá je materiálnou podmienkou väzby
je vo vzťahu k predmetnému trestnému činu v súčasnom štádiu trestného stíhania odôvodnená
dôkazmi, na ktoré podrobne a správne v súlade so stavom veci poukázal sudca na strane 7
napadnutého uznesenia.
Pokiaľ ide o samotnú existenciu dôvodov väzby obvineného, v súčasnom štádiu
trestného stíhania, z predloženého spisu ani najvyšší súd nezistil žiadne konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce obavu z konania obvineného uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Sudca v odôvodnení napadnutého uznesenia (strany 7, 8 a 9) veľmi podrobne, správne, a výstižne poukázal na všetky relevantné a konkrétne skutočnosti, ktoré existenciu týchto
dôvodov v posudzovanom prípade nateraz vylučujú.
Pretože len samotná skutočnosť, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,
sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, nie je bez splnenia ďalších
zákonných podmienok na vzatie obvinenej osoby do väzby postačujúca. Najvyšší súd
sa s úvahami sudcu rozhodujúceho o väzbe stotožnil, tieto nepovažuje za potrebné opakovať,
a v celom rozsahu na ne odkazuje.
Najvyšší súd však na záver poznamenáva, že nevzatie obvineného do väzby
v súčasnom štádiu trestného stíhania neznamená, že obvinený nemôže byť vzatý do väzby
neskôr, v prípade, ak z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplynie dôvodná
obava z konania zakladajúceho niektorý z dôvodov väzby.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. novembra 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová