4 Tost 35/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. D. H., v trestnej veci odsúdeného Ing. P. Ď., pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), v konaní
o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
4 T 2/2005 na neverejnom zasadnutí 25. januára 2011 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2010, sp. zn. 3 Ntok 1/2010,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ing. P. Ď.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. novembra 2010, sp. zn. 3 Ntok 1/2010,
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného Ing. P. Ď. na povolenie obnovy
konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 T 2/2005
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn.
4 To 2/2008, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený Ing. P. Ď., ktorú
zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 28a) a následne ju i písomne odôvodnil
podaním z 13. decembra 2010. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že túto podal na
základe § 189 ods. 1 písm. a/ Tr. por. pre nesprávnosť výroku uznesenia. Poukázal na absenciu uvedenia konkrétneho ustanovenia § 394 Tr. por. vo výroku napadnutého uznesenia,
ktorá podľa jeho názoru zakladá jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť.
Odsúdený Ing. P. Ď. ďalej uviedol, že návrh na povolenie obnovy konania z 24.
januára 2010 odôvodnil novým, súdu skôr neznámym dôkazom (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. októbra 2008, sp. zn. 2 Obo 142/2008), ktorý preukazuje
skutočnosti o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, vo vzťahu ku ktorým
je pôvodne uložený peňažný trest (1 000 000 Sk/33 193,92 eur) v zrejmom nepomere, preto
mal krajský súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť a nie ho zamietnuť.
Ďalšou novou skutočnosťou preukazujúcou dôvodnosť návrhu na povolenie obnovy
konania je podľa sťažovateľa aj absencia overených kópií daňových priznaní za mesiace máj
až október 1996, ktoré sa v procesnom spise nenachádzajú. Hoci si odvolací súd od daňového
úradu vyžiadal overené kópie daňových priznaní za mesiace apríl až október 1996 a tieto
oboznámil na verejnom zasadnutí 23. októbra 2008, v spise sa nachádza iba overená kópia
daňového priznania za apríl 1996, čo je podľa sťažovateľa takisto dôvodom na povolenie
obnovy konania.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie
a rozhodol vo veci sám tak, že obnova konania sa povoľuje, alebo alternatívne aby vrátil vec
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť odsúdeného Ing. P. Ď. nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti,
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom
trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Najvyšší súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdu
neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní a zákonnosť rozhodnutia,
ktorým bolo toto konanie právoplatne skončené. Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy
konania sa obmedzuje iba na zistenie, či existujú skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy
podľa § 394 Tr. por.
Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by v predmetnom prípade existovali
dôvody na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. l Tr. por.
Zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania krajský súd odôvodnil v podstate
tým, že pri ukladaní peňažného trestu súd obligatórne prihliada na osobné a majetkové
pomery páchateľa a nemožno automaticky prijať záver, že ak je účastník v civilnom spore
oslobodený od súdneho poplatku, ide o rozhodnutie bezvýhradne zaväzujúce a určujúce
vo vzťahu k majetkovým pomerom uvedenej osoby v každom ďalšom súdnom konaní.
V súvislosti s argumentáciou odsúdeného o nezabezpečení overených kópií daňových
priznaní krajský súd konštatoval, že v spisovom materiáli sa nachádza kompletná
dokumentácia poskytnutá príslušným daňovým úradom a vzťahujúca sa k obdobiu
vymedzenému v skutkovej vete rozsudku, pričom z rozhodnutí prvostupňového i odvolacieho
súdu je zrejmé, že z uvedených listinných dôkazov pri svojich rozhodnutiach vychádzali
a spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi ich považovali za dostatočné na uznanie viny.
Predovšetkým treba uviesť, že i keď rozhodnutie krajského súdu je z hľadiska vecného
správne, najvyšší súd sa nestotožnil s celým jeho odôvodnením, a preto považuje za potrebné
odôvodnenie rozhodnutia modifikovať a doplniť.
K prvému dôvodu na obnovu konania uvádzanému odsúdeným Ing. P. Ď. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2008, sp. zn. 2 Obo 142/2008), nutno podotknúť, že dôvody, pre ktoré bolo odsúdenému predmetným
uznesením priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku v civilnom spore, boli známe
aj odvolaciemu súdu v čase rozhodovania o vine a treste odsúdeného. V spisovom materiáli
sa na č. l. 419 nachádza návrh odsúdeného zo 7. októbra 2008 (doručený súdu
13. októbra 2008) na oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania, v ktorom
odsúdený in fine uviedol, že t. č. je vo výkone trestu odňatia slobody, nemá trvalý príjem
presahujúci životné minimum, nemá žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok a nevlastní
ani iné aktíva. Predmetné uznesenie teda vo svojom odôvodnení neobsahuje žiadne nové
skutočnosti a dôkazy, ktoré by súdu v čase rozhodovanie o vine a treste boli neznáme.
Druhý dôvod na obnovu konania spočíva podľa odsúdeného Ing. P. Ď. v tom, že v
spisovom materiáli absentujú overené kópie daňových priznaní za mesiace máj
až október 1996. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje, že overené
kópie daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti C., s. r. o.,
za obdobie apríl až september 1996 si odvolací súd vyžiadal 29. júla 2008, pričom Daňový
úrad Bratislava II ich súdu doručil 19. augusta 2008. Odvolací súd tieto listinné dôkazy
oboznámil ich prečítaním na verejnom zasadnutí 23. októbra 2008, čo nespochybňuje
ani odsúdený. V odôvodnení rozsudku z 30. októbra 2008 odvolací súd uviedol, že predmetné
overené kópie sú v plnej zhode s neoverenými kópiami daňových priznaní, ktoré boli
zabezpečené v priebehu prípravného konania.
Pokiaľ sa v spisovom materiáli (na č. l 406 – 407) nachádza iba overená kópia
daňového priznania za mesiac apríl 1996, ide o administratívne pochybenie súvisiace
so žurnalizáciou súdneho spisu, ktoré však samo osebe nie je dôvodom na povolenie obnovy
konania, navyše, keď je zrejmé, že chýbajúce overené kópie obsahujú tie isté skutočnosti
a dôkazy, ktoré sú už v procesnom spise zadokumentované na inom mieste.
Na margo, k sťažnostnej námietke odsúdeného Ing. P. Ď., v zmysle ktorej neuvedenie
konkrétneho odseku ustanovenia § 394 Tr. por. vo výroku napadnutého uznesenia zakladá
jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že
Trestný poriadok neukladá súdu rozhodujúcemu o návrhu na povolenie obnovy konania
povinnosť uvádzať vo výroku zamietajúceho uznesenia vydaného podľa
§ 399 ods. 2 Tr. por. konkrétne ustanovenie § 394 Tr. por., ako je tomu napríklad pri vydaní
oslobodzujúceho rozsudku (viď § 165 ods. 2 Tr. por.). Uvedenie konkrétnych podmienok na obnovu konania, ktoré súd nezistí, je náležitosťou odôvodnenia zamietajúceho uznesenia.
V posudzovanom prípade krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne uviedol,
že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako ich predpokladá
ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.
Nakoľko krajský súd nepochybil, keď podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
odsúdeného Ing. P. Ď. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková