4 Tost 34/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2013 v trestnej veci proti odsúdenému R. L. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. októbra 2013, sp. zn. 1T 6/1999. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného R. L. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 362 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného R. L. na opätovné prejednanie veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1T 6/1999, v ktorej bol právoplatne uznaný za vinného z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený R. L. prostredníctvom obhajcu v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosť. V podstate poukázal v nej na to, že prvostupňový súd nesprávne vyložil ustanovenie § 362 ods. 1 Tr. por., keď vychádzal z toho, že jednou z podmienok pre povolenie opätovného prejednania veci je jeho prítomnosť v konaní o povolení prejednania veci. Podľa názoru sťažovateľa treba zmysel tohto ustanovenia vysvetliť tak, že „ak podal v lehote 6 mesiacov návrh, odvtedy ako sa dozvedel o svojom odsúdení, má právo, aby bol v novom konaní prítomný na opätovnom prejednaní jeho konania.“

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že nie je dôvodná.

Podľa § 362 ods. 1 Tr. por. odsúdený v konaní podľa tohto dielu (piaty diel – Konanie proti ušlému - § 358 a nasl. Tr. por.) má právo podať

podľa § 358 ods. 1 konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“),

podľa § 358 ods. 2 proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť, ak v čase konania nedovŕšila devätnásty rok svojho veku.

Z uvedeného vyplýva, že základnou formálnou podmienkou je, aby odsúdený podal návrh na opätovné prejednanie veci do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení a aby sa tak stalo v jeho prítomnosti.

V posudzovanej veci ani jedna z týchto podmienok nebola splnená.

Z vyžiadaného spisu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky č. 32916/09- 61/M-405/1 najvyšší súd zistil, že v konaní o milosť, ktorú podal otec odsúdeného M. L. okrem iného uviedol, že jeho syn „po dopadnutí sa rozhodol pre útek“ a z jeho dopisov „nie“, že „svoj skutok za 17 rokov nespočetne – krát oľutoval, pretože ho psychicky, ale hlavne zdravotne poznačil na celý život“. „Tento útek bolo veľmi nešťastné rozhodnutie z jeho strany, pretože ho poznačil na ďalších 17 rokov, keďže žil vo viacerých štátoch ako štvanec“.

Prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 21. októbra 2010 č. 17/2010-R odsúdenému milosť neudelil, po tom čo vtedajšia ministerka spravodlivosti navrhla žiadosti nevyhovieť.

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie odsúdeného v návrhu na opätovné prejednanie veci, že v roku 1993 opustil územie Slovenskej republiky v decembri v roku 2012 bol počas vianočných sviatkov v kontakte s rodinou a otec mu oznámil, že bol právoplatne odsúdený za skutok, ktorého sa mal dopustiť spoločne s R. S. a P. F., pričom konanie bolo proti nemu vedené ako proti ušlému a že o trestnom stíhaní nemal vedomosť, je nepravdivé, v rozpore so skutočnosťou.“

Za toho stavu nielenže nesplnil podmienku prítomnosti v konaní o opätovné prejednanie veci tak, ako oprel záver o zamietnutí návrhu súd prvého stupňa, ale ani lehotu v ktorej mal podať takýto návrh v zmysle § 362 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Emil B dž o ch, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová