4 Tost 34/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňaského v trestnej veci

vyžiadanej osoby R. V., v konaní o návrhu krajského prokurátora v Košiciach na vzatie

vyžiadanej osoby do vydávacej väzby prejednal na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011

sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. septembra 2011,

sp. zn. Ntc 13/2011, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a vyžiadaná

osoba R. V., nar. X., sa prepúšťa ihneď z väzby na slobodu.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením z 26. septembra 2011, sp. zn. Ntc 13/2011,

podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon

o európskom zatýkacom rozkaze) na návrh krajského prokurátora v Košiciach

z 23. septembra 2011, sp. zn. 2KPt 61/2011, rozhodol tak, že :

podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze sa vyžiadaná osoba R. V.,

nar. X., trvale bytom B., t. č. v predbežnej väzbe od 07. septembra 2011 berie do vydávacej

väzby.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal R. V. (vyžiadaná osoba) v zákonnej

lehote sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu.

Namietal, že skutok, pre ktorý bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz nespáchal

a v R. bol v mesiaci jún 2011 asi päť dní z dôvodu zberu železa. Bol tam spolu s J. V. a N. L.. Osobu, ktorá mala byť zavraždená nikdy nevidel a ani ju nepozná.

Z R. sa vrátili všetci spolu.

Ďalej namietol, že pred rozhodnutím krajského súdu o jeho vzatí do vydávacej väzby

nebol v rozpore s § 19 ods. 2, ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze vypočutý.

Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil

ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu

§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby

je dôvodná.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší

napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci

sám.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe

je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu

o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu

súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak je to potrebné

na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze

na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu

tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh

prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor krajskej

prokuratúry príslušný podľa § 11 vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného

vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Podľa § 19 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor vyžiadanú

osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a doručí jej kópiu

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona po doručení originálu európskeho zatýkacieho

rozkazu s prekladom do štátneho jazyka ak sa preklad vyžaduje, prokurátor vyžiadanú osobu

poučí o možnosti súhlasiť s vydaním a o dôsledkoch tohto súhlasu zároveň túto osobu poučí

o tom, že udelený súhlas nemožno odvolať; ďalej túto osobu poučí o možnosti vzdať

sa uplatnenia zásady špeciality podľa § 31 ods. 1 a o dôsledkoch vzdania sa uplatnenia

tejto zásady, ak by sa inak táto zásada vo vzťahu k štátu pôvodu uplatnila.

S poukazom na uvedené (§ 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze)

je potrebné zdôrazniť, že hoci je posudzovanie väzby podľa § 16 ods. 1 citovaného

zákona v porovnaní s postupom podľa Trestného poriadku vymedzené reštriktívne

(súd v tomto prípade nie je viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por.), neznamená to,

že súd je povinný bez ďalšieho, len vzhľadom na samotnú existenciu európskeho zatýkacieho

rozkazu vziať vyžiadanú osobu na základe návrhu prokurátora podľa § 15 ods. 6 uvedeného

zákona do väzby. Aj v tomto prípade zákon ustanovuje podmienky, ktoré musia pre vzatie

do väzby byť splnené.

Vypočutie vyžiadanej osoby má slúžiť na posúdenie, či je vzhľadom na okolnosti

prípadu a osobné pomery vyžiadanej osoby ohrozené dosiahnutie účelu konania o európskom

zatýkacom rozkaze, v dôsledku čoho potom existuje dôvod na obmedzenie jej osobnej

slobody, resp. jej držanie vo väzbe, alebo tento účel možno dosiahnutý aj pri jeho ponechaní

na slobode. Rozhodnutie o väzbe podľa § 16 ods. 1, alebo podľa § 15 ods. 2 zákona

o európskom zatýkacom rozkaze (predbežná väzba) nemôže byť len výlučne formálne

a teda ani vzatie do väzby nemôže byť obligatórne.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že krajský súd o vydávacej väzbe vyžiadanej

osoby rozhodol na podklade návrhu krajského prokurátora v Košiciach z 23. septembra 2011,

sp. zn. 2 Kpt 61/2011. V rámci skúmania podmienok vydávacej väzby súd zistil, že vyžiadaná

osoba je trestne stíhaná pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že spolu s J. V. a N. L.

vo vedomej a chcenej spolupráci ako spolupáchatelia (§ 12 Trestného zákonníka Rakúskej

republiky) v noci z 28. na 29. júna 2011 vo V. viacerými bodnými ranami do hornej časti tela úmyselne usmrtili R. A., právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 75 Trestného

zákona Rakúskej republiky. Tieto skutočnosti spolu s poukazom na znenie § 16 ods. 1 zákona

o európskom zatýkacom rozkaze viedli krajský súd k záveru, že v posudzovanom prípade

sú splnené zákonné podmienky vydávacej väzby v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona,

pretože je potrebné zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky

za účelom jej vydania do Rakúskej republiky.

Z obsahu pripojeného procesného spisu vyplýva, že na vyžiadanú osobu vydala Štátna

prokuratúra Viedeň 19. augusta 2011, sp. zn. 4 St 65/11w, európsky zatýkací rozkaz z dôvodu

trestného stíhania pre skôr uvedený trestný čin spáchaný na už uvedenom skutkovom základe,

zo spáchania ktorého je okrem iných osôb dôvodne podozrivá aj vyžiadaná osoba.

V posudzovanom prípade je zrejmé, že sudca krajského súdu odôvodnil vzatie

vyžiadanej osoby len citáciou ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom

rozkaze, avšak akékoľvek konkrétne skutočnosti odôvodňujúce uvedenú obavu v predmetnom

rozhodnutí absentujú.

Potrebné je však predovšetkým poukázať na skutočnosť, že vyžiadaná osoba nebola ani raz v predmetnom konaní pred rozhodnutím o väzbe či už predbežnej alebo vydávacej

vypočutá, teda v obidvoch prípadoch bolo o väzbe rozhodnuté „ex catedra“, čo možno

jednoznačne považovať za závažné procesné pochybenie vyplývajúce z ustanovení § 19

ods. 2 a ods. 3 uvedeného zákona.

Vypočutie vyžiadanej osoby má slúžiť na posúdenie, či je vzhľadom na okolnosti

prípadu a osobné pomery vyžiadanej osoby ohrozené dosiahnutie účelu konania o európskom

zatýkacom rozkaze, v dôsledku čoho potom existuje dôvod na obmedzenie jej osobnej

slobody, resp. jej držanie vo väzbe, alebo tento účel možno dosiahnutý aj pri jeho ponechaní

na slobode. Rozhodnutie o väzbe podľa § 16 ods. 1, alebo podľa § 15 ods. 2 zákona

o európskom zatýkacom rozkaze (predbežná väzba) nemôže byť len výlučne formálne

a teda ani vzatie do väzby nemôže byť obligatórne.

Na záver najvyšší súd poznamenáva, že prepustenie osoby z predbežnej (vydávacej)

väzby nevylučuje jej opakované vzatie do predbežnej väzby alebo jej vzatie do vydávacej väzby po splnení zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovení o Európskom zatýkacom

rozkaze.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. októbra 2011

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová