4 Tost 33/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej
veci vyžiadanej osoby T. F. , v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o vzatí vyžiadanej
osoby do predbežnej väzby, na neverejnom zasadnutí konanom
20. septembra 2016, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25. augusta 2016, sp. zn. 5 Ntc/13/2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby T. F.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. augusta 2016, sp. zn. 5 Ntc/13/2016,
podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) na návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Banskej Bystrici z 25. augusta 2016, sp. zn. KPtm 61/16/6600-15, rozhodol tak, že
vzal slovenského štátneho občana T. F., nar. X. v R., trvale bytom T.,toho času bytom
T., P., do predbežnej väzby s tým, že táto začala plynúť dňa 23. augusta 2016
o 15.50 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť T. F., ktorý ju
prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Mgr. Ivany Švarcovej dodatočne odôvodnil.
V písomnom odôvodnení sťažovateľ uviedol, že o svojom trestnom stíhaní
v Rakúskej republike nemal vedomosť, úradná pošta mu nebola zasielaná, pričom poštu
preberá. Zdržiava sa v mieste trvalého bydliska a má aktívnu živnosť v Rakúsku. Stará sa
o chorého otca, ktorý je onkologickým pacientom, a sám má poškodený zrak, má
diagnostikovaný šedý zákal. Dňa 28. septembra 2016 je objednaný na operáciu oka
v nemocnici v Banskej Bystrici, inak mu hrozí trvalá strata zraku. Európsky zatýkací rozkaz
mu nebol doručený, prečítaný mu bol obsah jeho kópie a o skutočnostiach, pre ktoré má byť
trestne stíhaný, sa dozvedel od konajúcej prokurátorky na výsluchu dňa 24. augusta 2016.
Má za to, že s ohľadom na uvedené skutočnosti je jeho vzatie do predbežnej väzby
neprimerane prísnym rozhodnutím, zvlášť keď v jeho prípade ide o významný a rozsiahly
zásah do existencie rodiny, keď na jeho starostlivosť a pomoc je priamo odkázaný jeho chorý
otec a maloletá dcéra. Podľa jeho názoru absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že sa vyhýba
trestnému konaniu v Rakúsku, resp. že tu nemá žiadne sociálne a pracovné väzby. Poukazujúc
na to, že v Slovenskej republike nie je trestne stíhaný a je bezúhonnou osobou s rodinným
zázemím, a zároveň zdôrazňujúc potrebu absolvovať operačný zákrok, navrhol nahradiť
inštitút predbežnej väzby a naplniť účel konania o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu
použitím primeraných opatrení a obmedzení pri zachovaní jeho osobnej slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený po preskúmaní veci zistil,
že sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou,
v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste.
Na základe podanej sťažnosti najvyšší súd preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie,
ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby nie je dôvodná.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o EZR príslušný sudca rozhoduje o väzbe podľa § 15 až 17
uznesením. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť
prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť
prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť
zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní,
nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa
preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej
väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť
na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom
viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže
rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa
použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky
zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je
pripojený záznam podľa § 3 písm. l).
Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,
ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej väzbe.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že krajský súd rozhodol o predbežnej väzbe T.
F. na podklade návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 25. augusta
2016, sp. zn. KPtm 61/16/6600-15, ktorá podaný návrh odôvodnila tým,
že 08. augusta 2016 bol na občana Slovenskej republiky T. F. vydaný európsky zatýkací
rozkaz Š., Rakúska republika, pod číslom 2 St 140/16y, za účelom jeho vydania do Rakúskej
republiky na trestné stíhanie za trestný čin krádeže vlámaním podľa § 127 a iné Trestného
zákona Rakúskej republiky, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že za
použitia hasáka a 3 skrutkovačov násilím otvoril trezor v detskej izbe v dome R. E., ktorých
bol opatrovateľom v období od 15. júna 2016 do 17. júna 2016, zatiaľ čo pán E. bol
v nemocnici, a odcudzil z trezora peniaze v celkovej hodnote 95.000,- Eur. Vyššie uvedené
nástroje z vlámania a použité rukavice boli nájdené v izbe T. F..
T. F. bol 23. augusta 2016 o 15.50 hod. v T. zadržaný príslušníkmi PPZ, odboru
pátrania a kriminalisticko-technických činností Bratislava.
T. F. pri výsluchu pred sudcom rozhodujúcim o jeho vzatí do predbežnej väzby zotrval
na svojich vyjadreniach z výsluchu pred prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Banskej
Bystrici, pred ktorou uviedol, že trestnej činnosti, za ktorú je stíhaný, sa nedopustil.
V Rakúsku od júna 2016 opatroval pána R. E., po prevoze ktorého do nemocnice odišiel na
Slovensko o deň skôr ako mu mal skončiť turnus, a do Rakúska sa už nevrátil, lebo od
kolegýň, ktoré tiež opatrujú osoby v Rakúsku, sa dozvedel, že ho v Rakúsku obvinili
z krádeže. Uviedol, že predtým asi rok robil opatrovateľa v Nemecku, pričom aj teraz
plánoval ísť za prácou do Nemecka, kde si prácu zatiaľ nevybavil iba z dôvodu plánovanej
operácie oka. Trvalý pobyt má evidovaný u rodičov, pričom cca 2 mesiace býva u priateľky
na adrese, na ktorej nemá nahlásený prechodný pobyt. Na území Slovenskej republiky nie je
zamestnaný ani evidovaný na ÚPSVaR ako nezamestnaný alebo sociálne odkázaný občan
a na území Slovenskej republiky nepoberá ani žiadne príjmy. Žiadne príjmy nemá ani
z Rakúska, kde má stále v platnosti živnosť. Žije z úspor a po Európe cestuje kvôli práci.
Potvrdil, že si pred cca mesiacom kúpil ojazdené motorové vozidlo Ford Mondeo, na ktoré si zarobil v zahraničí. Pred sudcom navyše dodal, že keďže nič zlé nespravil, nepovažoval
za potrebné ísť do Rakúska kvôli chýrom, ktoré sa o ňom šíria.
Sudca krajského súdu rozhodol o návrhu krajskej prokuratúry na vzatie T. F. do
predbežnej väzby v rámci lehôt stanovených zákonom. Rovnako za zistených okolností
(vydaný európsky zatýkací rozkaz, svojvoľný a predčasný odchod vyžiadanej osoby
z Rakúska, vyhýbanie sa návratu do Rakúska z dôvodu zistenia, že došlo k obvineniu jeho
osoby z krádeže, absencia stabilných pracovných a sociálnych väzieb, priznaný úmysel
vycestovať za prácou z územia Slovenskej republiky) v súlade so zákonom rozhodol aj o jeho
vzatí do predbežnej väzby, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené
zákonné podmienky uvedené v § 15 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o EZR, pričom dôvodmi
väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nebol viazaný. Napadnuté uznesenie je
odôvodnené zákonným spôsobom, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky z hľadiska účelu
predbežnej väzby poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré si v celom
rozsahu osvojil. K sťažovateľovým námietkam uvádza nasledovné:
Pokiaľ ide o námietku absencie akéhokoľvek dôkazu o vyhýbaní sa vyžiadanej osoby
trestnému konaniu v Rakúsku, treba uviesť, že táto nie je opodstatnená. Takým dôkazom je
samotné vyjadrenie vyžiadanej osoby počas výsluchu pred prokurátorkou krajskej prokuratúry
i krajským sudcom, v zmysle ktorého sa do Rakúska nevrátil z dôvodu zistenia, že došlo
k obvineniu jeho osoby z krádeže, čomu prispôsobil aj svoje plány, keď sa rozhodol
vycestovať za prácou do Nemecka. Uvedené skutočnosti svedčia o pretrvávajúcom úmysle
vyžiadanej osoby sa aj naďalej vyhýbať trestnému konaniu v Rakúsku. Je preto dôvodná
obava, že pokiaľ by bola táto osoba prepustená z predbežnej väzby (aj pri uložení
primeraných povinností či obmedzení), mohlo by dôjsť k zmareniu účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze určitou formou obštrukčného konania, ktoré je jej vlastné.
V tejto súvislosti neobstojí ani argument sťažovateľa, spočívajúci v existencii
rodinných väzieb na území Slovenskej republiky a nutnosti zabezpečiť starostlivosť o chorého
otca a maloletú dcéru, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že s rodičmi ani maloletou
dcérou nežije v jednej domácnosti. Navyše, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že práca
vyžiadanej osoby v zahraničí (či už v minulosti alebo v budúcnosti) mu nepochybne taktiež
neumožňuje poskytovať príbuzným každodennú osobnú starostlivosť. Vyžiadaná osoba je v súčasnosti bez stabilného zamestnania a žije z úspor, z ktorých zrejme plní aj svoju
vyživovaciu povinnosť. Je evidentné, že v jej plnení tak môže pokračovať aj po svojom vzatí
do predbežnej väzby.
Irelevantná je aj námietka sťažovateľa ohľadom jeho zdravotného stavu. Plánovaný
operačný zákrok, nie je dôvodom na nevzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby, nakoľko
tento môže byť v prípade potreby s príslušným zabezpečením vykonaný počas predbežnej
väzby i v civilnom nemocničnom zariadení.
Základným účelom predbežnej väzby, ktorý je vymedzený legálnou definíciou
citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR, je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby
na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom
zatýkacom rozkaze, ktorým je vydanie vyžiadanej osoby do štátu pôvodu na trestné stíhanie,
prípadne na vykonanie už uloženého trestu, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na
jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho
jazyka, ak sa preklad vyžaduje. Pri rozhodovaní o predbežnej väzbe preto súd nie je viazaný dôvodmi väzby v zmysle § 71 Tr. por., ale rozhoduje výlučne s ohľadom na uvedený účel.
Inštitút predbežnej väzby podľa § 15 zákona o EZR má iný charakter než väzba v rozsahu jej
úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného poriadku, keďže ide o pozbavenie osobnej
slobody na základe článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, na ktoré sa - na rozdiel od písm. c) tohto odseku – nevzťahujú práva podľa článku 5
ods. 3 citovaného Dohovoru, vrátane práva na prepustenie zadržanej osoby z predbežnej
väzby, ktoré by bolo podmienené zárukou. Z dikcie účelu predbežnej väzby je zrejmé, že
prípady, kedy súd nevezme zadržanú osobu do predbežnej väzby, sú výnimočné a vzťahujú sa
najmä na situácie, keď je daný niektorý z obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR, prípadne existujú iné
závažné okolnosti, a súčasne, že prepustením zadržanej osoby nehrozí zmarenie konania
o európskom zatýkacom rozkaze. Posúdenie závažnosti jednotlivých okolností je pritom
výlučne na zvážení rozhodujúceho súdu. Krajský súd vzhľadom na zistené okolnosti
posudzovaného prípadu rozhodol o návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Banskej Bystrici správne a v súlade so zákonom.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. septembra 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová