4 Tost 32/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Richarda Bureša
v trestnej veci odsúdeného P. G. a spol. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra
2005, na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2014 o sťažnosti odsúdeného P. G. proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 4. augusta 2014, sp. zn. 6Ntok 1/2013, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
Odsúdený P. G., nar. X. v M., trvale bytom M.M., t. č. v Ústave na výkon väzby
Leopoldov,
sa p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením zo 4. augusta 2014, sp. zn. 6Ntok 1/2013, podľa
§ 403 Tr. por. s použitím § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vzal odsúdeného P. G.
do väzby s tým, že táto sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradil väzbu odsúdeného P. G. dohľadom
probačného a mediačného úradníka nad odsúdeným.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený P. G..
V jej písomnom odôvodnení namietol, že väzbu v posudzovanej veci vykonal v čase
od 13. decembra 2004 do 13. decembra 2006, po prepustení z nej, aj keď mu hrozilo uloženie
vysokého trestu, nikam neušiel, žil riadnym životom a súdu bol k dispozícii.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho
z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti odsúdeného P. G.
preskúmal v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie
predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že Krajský súd v Trnave uznesením
zo 4. augusta 2014, sp. zn. 6Ntok 1/2013, rozhodol tak, že
I.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v trestnej veci odsúdeného P. S., nar. X. a P. G., nar. X.,
vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 2T 9/2005, p o v o l i l v prospech P. S., nar.
X., obnovu konania a s poukazom na ustanovenie § 401 Tr. por. aj v prospech
spoluodsúdeného P. G., nar. X.,
II.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil výrok o treste z rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 29. novembra 2010, sp. zn. 2T 9/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. apríla 2011, sp. zn. 6 To 3/2011, vo vzťahu k osobám odsúdených P. S., nar.
X. a P. G., nar. X., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V súlade s ustanovením § 403 Tr. por. krajský súd po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o povolení obnovy konania rozhodol bezodkladne napadnutým uznesením
aj o väzbe odsúdeného P. G..
V pôvodnom konaní bol odsúdený P. G. vzatý do väzby uznesením Okresného súdu
Senica z 15. decembra 2004, č.k. Tp 24/04-62, z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. a/,
písm. c/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 decembra 2005 s tým, že táto mu začala
plynúť 13. decembra 2004.
Uznesením Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 13. decembra 2006, sp. zn.
3 Ntv 42/2006, podľa § 71 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 lehota trvania
väzby odsúdenému predĺžená nebola s odôvodnením, že dôvody pre ktoré vec v dvojročnej
lehote nebolo možné prejednať a rozhodnúť pre absenciu obťažnosti alebo iného závažného
dôvodu neboli objektívneho charakteru.
Následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2010, sp. zn. 2T 9/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2011,
sp. zn. 6 To 3/2011, bol odsúdený P. G. v bode 1/ uznaný za vinného z trestného činu lúpeže
podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,
v bode 2/ z pokusu trestného činu krádeže podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/
Tr. zák., v bode 3/ z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 247 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 4/ z trestného činu sprenevery podľa § 248
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že
1/ obžalovaný P. G., obžalovaný P. S. a obžalovaný P. M. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode dňa 26. septembra 2004 v čase asi o 04.40 hod. v L. v objekte bývalého PD
L. na čerpacej stanici zv. J. prepadli pracovníčku čerpacej stanice E. B., nar. X. tým
spôsobom, že po príchode na čerpaciu stanicu na osobnom motorovom vozidle zn. Ford
Escort, tmavozelenej farby s dosiaľ nezisteným evidenčným číslom zastavili pri výdajnom
stojane benzínu UNI 95, vystúpili z vozidla a po výzve pracovníčky čerpacej stanice,
že sa platí vopred, P. M. zostal stáť pri vozidle a P. G. spolu s P. S., ktorý mal na hlave čiernu
kuklu, prišli k okienku pokladne, kde P. S. pištoľou ktorú držal v ruke, vyrazil sklenenú výplň
na okne pokladne, následne otvoril okno a na pracovníčku čerpacej stanice namieril pištoľ
a povedal jej „navaľ prachy“, čo E. B. neurobila a začala kričať o pomoc, na čo jeden z nich
jej povedal „nekrič, lebo Ťa odbachnem a navaľ prachy“, pričom po tejto vyhrážke
im pracovníčka čerpacej stanice zo strachu vydala finančnú hotovosť z pokladne vo výške
6 100 Sk, ktorú od nej zobral P. S., následne obaja utiekli k vozidlu, kde na nich čakal P. M.,
ktorý stál opodiaľ a dával pozor, všetci traja nasadli do vozidla a s vozidlom odišli do mesta
preč, čím uvedeným konaním spôsobili spoločnosti J., IČO: X. škodu vo výške 6 100 Sk
(202,48 €),
2/ dňa 3. júna 2004 v čase o 02.30 hod. v obci P. po vzájomnej dohode v úmysle
vykonať krádež predajného novinového stánku PNS a odcudziť z neho nájdené veci M. B.
s Ľ. F. (voči ktorým je vedené osobitné konanie), prišli k predajnému novinovému stánku
PNS, ktorý sa nachádza pri kultúrnom dome oproti rodinného domu č. p. X. v obci P. a M. B. s Ľ. F. vytrhli železnú tyč, ktorou bola zaistená sieťová kovová mreža presklenej časti stánku
PNS, následne M. B. prineseným diamantom na rezanie skla rezal na presklenej časti stánku
za odklopenou sieťovou kovovou mrežou, pričom boli na mieste vyrušení príslušníkmi
Obvodného oddelenia Policajného zboru Holíč a z miesta činu utiekli a F. D., (voči ktorému
je vedené osobitné konanie) s P. G. po celú dobu páchania skutku dávali pozor, čím
majiteľovi stánku Ž. T. T., nar. X. spôsobili škodu vo výške 400 Sk, poškodením zariadenia
novinového stánku (13,28 €),
3/ spoločne po vzájomnej dohode s Ľ. F., F. D. a M. B., (voči ktorým je vedené
osobitné konanie) dňa 3. júna 2004 v čase asi o 00.30 hod. prišli na osobnom motorovom
vozidle zn. Žiguli červenej farby e.. č. P., ktoré užíval P. G. do RO G. v k. ú. Š. za účelom
odcudzenia benzínu z odstavených osobných motorových vozidiel, kde zaparkovali
pri motorovom vozidle zn. Š 120 červenej farby e. č. O., ktorého majiteľom je M. B., nar.
X.X., bytom C., ul. P. č. p. X., Česká republika, vystúpili z vozidla, kde F. D. otvoril kapotu
motora na vozidle Š 120 a začali vypúšťať benzín, načo boli vyrušení majiteľom vozidla,
ktorý sa za nimi rozbehol, kde ho pri tom F. D. uderil rukou do tváre, následkom čoho spadol
na zem a odobral sa do otvorenej chatky, z ktorej odcudzil mobilný telefón zn. Siemens C 55,
peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 1 000 Sk, 100 Kč a doklady na meno M. B.
z Českej republiky, čím majiteľovi vozidla a odcudzených vecí spôsobili škodu vo výške
najmenej 6 544 Sk (217,22 €),
4/ dňa 29. septembra 2004 v presne nezistenom čase v Š. uzavrel nájomnú zmluvu
s prenajímateľom – S. S. – zastúpená otcom R. C., ktorej predmetom bolo získanie
finančných príjmov z prenájmu nákladného automobilu zn. LIAZ 110, EČ: S., zapísaného
v technickom preukaze č. X. a prívesu EČ: S., zapísanom v technickom preukaze č. X.
so 7 kusmi hliníkových bočníc v hodnote 70 000 Sk a 4 ks pneumatík o rozmere 11x20
v hodnote 40 000 Sk podľa vyjadrenia prenajímateľa, kde výška nájomného medzi
zmluvnými i stranami činila 10 000 Sk mesačne, ktoré sa zaviazal nájomca poukazovať
v hotovosti prenajímateľovi vždy do konca príslušného mesiaca, do úplného splnenia, t.j.
do výšky 60 000 Sk, čo bola konečná suma a po splatení by bola kvalifikovaná ako kúpna
cena, čo do dnešného dňa nevykonal, odovzdal jazdnú súpravu do zberných surovín v obci Č. a spôsobil tak poškodenej S. S. škodu vo výške 170 000 Sk (5 642,97 €).
Za to mu bol podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol odsúdený pre výkon uloženého trestu zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 (tri) roky, 8 (osem) mesiacov.
Súčasne bol zrušený rozsudok Okresného súdu Levice z 9. novembra 2009, sp. zn.
3T 268/09, a trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 11. marca 2010, sp. zn. 2T 43/2009,
ohľadom tohto odsúdeného vo výroku o treste.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 bol odsúdený P. G.
povinný uhradiť škodu poškodenej S. S., nar. X., bytom Š., zastúpenej otcom R. C., bytom Š.
vo výške 5 642,07 € (170 000 Sk).
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. obžalovaný P. G. bol spolu so spoluobžalovanými P. S.
a P. M. zaviazaní uhradiť poškodenej strane Y., škodu vo výške 202,48 € (6 100 Sk).
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzba len vtedy,
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký
trest.
Z obsahu citovaného uznesenia Okresného súdu Senica je zrejmé, že u odsúdeného
P. G. konkrétne skutočnosti na podklade ktorých bol vzatý do väzby z dôvodu
§ 67 ods. 1 písm. a/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 spočívali v tom, že nemal stále
bydlisko.
Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že po prepustení z väzby
na slobodu v priebehu súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Trnave po vypátraní
pobytu odsúdeného bol tento súdu k dispozícii, hlavného pojednávania sa zúčastňoval, alebo
požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na tomto úkone a napokon požiadal,
aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Po prepustení na slobodu až do právoplatného odsúdenia odsúdený opätovne do väzby
vzatý už nebol a ako v podanej sťažnosti správne namietol, po prepustení z väzby na slobodu
napriek hrozbe uloženia vysokého trestu až do svojho právoplatného odsúdenia nikam
neušiel.
Na podklade týchto zistení, na rozdiel od prvostupňového súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že v súčasnom štádiu trestného stíhania neexistujú
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z konania odsúdeného uvedené v § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por., t. j., že na slobode odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak
vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Totožnosť odsúdeného je známa, má stále bydlisko
a hrozba vysokým trestom sama osebe, bez spojenia s inými skôr uvedenými skutočnosťami
tento dôvod väzby nezakladá. Napokon ani súd prvého stupňa okrem hrozby vysokého trestu,
resp. že v pôvodnom konaní mu taký trest uložený bol, neuviedol v napadnutom rozhodnutí
žiadne iné konkrétne skutočnosti, ktoré by tento dôvod väzby odôvodňovali.
Väzba je zaisťovací procesný úkon, ktorý vzhľadom na ustanovenie čl. 17 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody občanov,
ku ktorému môže dôjsť len v prípade splnenia zákonom ustanovených dôvodov. Väzbu
a dĺžku jej trvania možno v konkrétnom prípade ospravedlniť, len ak existujú jasné náznaky
skutočného verejného záujmu, ktoré napriek prezumpcii neviny prevažujú nad právom
obvineného na osobnú slobodu. Tieto však v posudzovanom prípade v súčasnom štádiu
trestného stíhania u odsúdeného zistené neboli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však na záver poznamenáva, že v prípade,
ak sa odsúdený v budúcnosti dopustí niektorého z konaní uvedených v § 71 ods. 2 Tr. por.,
môže byť napriek tomuto rozhodnutiu opätovne vzatý do väzby, ktorej lehota sa vzhľadom
na ustanovenie § 77 ods. 3 Tr. por. posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby
v pôvodnom konaní.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. septembra 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová