4 Tost 30/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2012 v trestnej veci I.   D., v konaní o európskom

zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby I. D. proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 24. júla 2012, sp. zn. 4 Ntc 4/2012, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby I. D.

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. júla 2012, sp. zn. 4 Ntc 4/2012,

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 24. júla 2012, sp. zn. 4 Ntc 4/2012,

podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon

o európskom zatýkacom rozkaze) vzal vyžiadanú osobu I. D., nar. X. v R., trvale bytom B.

č. X., okr. R., t. č. v predbežnej väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica (ďalej len

I. D.) do vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu podala I. D. včas sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila

prostredníctvom ustanoveného obhajcu.  

V dôvodoch tejto sťažnosti uviedla, že spolupráci s políciou ani so žiadnymi inými

orgánmi sa nevyhýba a preto nie je daná žiadna skutočnosť odôvodňujúca jej vzatie

do vydávacej väzby. V Rakúskej republike bola len dva krát na veľmi krátky pobyt

niekoľkých dní a vždy sa vrátila domov do miesta svojho trvalého bydliska, kde sa stará

o svoje maloleté deti. Zodpovedá skutočnosti, že v Rakúsku bola vypočutá na polícii, avšak po výsluchu bola prepustená na slobodu a nebolo jej prikázané, že nesmie opustiť

územie Rakúskej republiky. Poukázala na to, že ako občianka Európskej únie má v rámci

nej právo voľného pohybu a táto skutočnosť nemôže svedčiť v jej neprospech. Na záver

sťažnosti namietla, že v rôznych častiach vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu

sú uvedené rôzne údaje o trestnom čine, ktorého sa mala v Rakúsku dopustiť.

Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil

a prepustil ju z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade podanej sťažnosti preskúmal

v rozsahu § 192 Tr. por. správnosť výrokov, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť,

ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť I. D.

nie je dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

ak nie je dôvodná.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe

je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu

súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak je to potrebné

na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze

na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu

tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh

prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

Podľa § 16 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze príslušný sudca rozhodne

o prepustení osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby orgánom štátu

pôvodu, alebo v prípadoch uvedených v § 25 ods. 1 a 3, posledným dňom ustanovenej lehoty.

Okrem toho sudca rozhodne o prepustení z vydávacej väzby, ak

a/ justičný orgán štátu pôvodu zrušil európsky zatýkací rozkaz alebo ak ho vo vzťahu

  k Slovenskej republike odvolal,

b/ príslušný sudca rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná, alebo

c/ inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor krajskej

prokuratúry príslušný podľa § 11 vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného

vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor vyžiadanú

osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a doručí jej kópiu

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona po doručení originálu európskeho zatýkacieho

rozkazu s prekladom do štátneho jazyka ak sa preklad vyžaduje, prokurátor vyžiadanú osobu

poučí o možnosti súhlasiť s vydaním a o dôsledkoch tohto súhlasu zároveň túto osobu poučí o tom, že udelený súhlas nemožno odvolať; ďalej túto osobu poučí o možnosti vzdať

sa uplatnenia zásady špeciality podľa § 31 ods. 1 a o dôsledkoch vzdania sa uplatnenia

tejto zásady, ak by sa inak táto zásada vo vzťahu k štátu pôvodu uplatnila.

Podľa § 19 ods. 4 uvedeného zákona ak informácie poskytnuté justičným orgánom

štátu pôvodu v európskom zatýkacom rozkaze nie sú dostatočné pre rozhodnutie

o jeho výkone, najmä ak európsky zatýkací rozkaz neobsahuje všetky povinné náležitosti

a údaje nevyhnutné na rozhodnutie, alebo ak je zrejmé, že ho zjavne vydal orgán, ktorý nebol

príslušný na jeho vydanie, alebo ak právne hodnotenie skutku ako trestného činu

podliehajúceho vydaniu alebo nepodliehajúceho preskúmaniu obojstrannej trestnosti je zjavne

nesprávne, požiada prokurátor neodkladne justičný orgán štátu pôvodu o dodatočné

informácie.

Z predloženého spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4 Ntc 4/12 vyplýva,

že prokuratúra vo Wiener Neustadt v Rakúskej republike vydala dňa 15. júna 2012 pod sp. zn.

6St 291/11M európsky zatýkací rozkaz za účelom vydania I. D. slovenskej štátnej občianky

na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 104A rakúskeho Trestného zákonníka na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo vydanom

európskom zatýkacom rozkaze.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 19. júla 2012 podal návrh

na vzatie I. D. do vydávacej väzby spolu s overenou kópiou originálu európskeho zatýkacieho

rozkazu.

Krajský súd o vydávacej väzbe vyžiadanej osoby rozhodol na podklade návrhu

krajského prokurátora v Bratislave z 19. júla 2012, sp. zn. 2 Kpt 53/2012.

Z výpovede I. D. pri jej zadržaní pred prokurátorom krajskej prokuratúry a rovnako

tak aj pred predsedom senátu krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval o návrhu

krajskej prokuratúry na vzatie menovanej do predbežnej väzby na rozdiel od obsahu podanej

sťažnosti vyplýva, že v Rakúsku nebola dvakrát, ale trikrát a chodila tam z dôvodu zárobku

na krátkodobý pobyt.

Skutočnosť o jej opakovanom pobyte v zahraničí spolu s poukazom na znenie § 16

ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze viedli krajský súd k záveru,

že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné podmienky vydávacej väzby v zmysle § 16

ods. 1 citovaného zákona, pretože je potrebné zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby

na území Slovenskej republiky.

K podaným sťažnostným námietkam najvyšší súd považuje za potrebné uviesť

nasledovné.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že I. D. si je vedomá,

že sa voči nej vedie trestné stíhanie pre obojstranne trestný čin úmyselnej povahy, za ktorý

je možné jej uložiť trest odňatia slobody až na tri roky a že v krátkej minulosti sa opakovane

zdržiavala na rôznych miestach v zahraničí, teda mimo miesta svojho trvalého bydliska.

Je teda zrejmé, že v konaní o európskom zatýkacom rozkaze je potrebné zabezpečiť

prítomnosť I. D. na území Slovenskej republiky a zabrániť, aby nedošlo k zmareniu účelu

tohto konania.

Skutočnosť, že v rôznych častiach vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu

sú o trestnom čine, pre ktorý je v Rakúskej republike I. D. stíhaná uvedené rôzne údaje,

je v súlade s § 19 ods. 4 zákona o európskom zatýkacom rozkaze dôvodom predbežného

vyšetrovania Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici tak, aby informácie poskytnuté

justičným orgánom štátu pôvodu v európskom zatýkacom rozkaze boli dostatočné

pre rozhodnutie o jeho výkone (č. l. 45, 46, 55, 56). V súčasnom štádiu konania so zreteľom

na uvedené ustanovenie zákona o európskom zatýkacom rozkaze nie je splnená zákonná

podmienka na zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu a prepustenie I. D. z vydávacej

väzby na slobodu.

Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová