UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obžalovaného T. R. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. BB-3T/32/2014, na neverejnom zasadnutí dňa 13. júna 2018 v Bratislave o sťažnostiach obžalovaných T. R., J. E. a Q. T. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30. novembra 2017, sp. zn. BB-3T/32/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 30. novembra 2017, BB-3T/32/2014, sa zrušuje a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd uznesením z 30. novembra 2017 podľa § 425 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku rozhodol o zaistení majetku obžalovaných T. R., J. E. a Q. T.. Z odôvodnenia uznesenia a súdneho spisu vyplýva, že Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 30. novembra 2017 uznal obžalovaných vinnými a okrem iného im uložil tresty prepadnutia majetku, preto postupujúc podľa § 425 ods. 1 veta druhá Tr. por. obligatórne zaistil majetok obžalovaných. Proti tomuto uzneseniu podali obžalovaní T. R., J. E. a Q. T. sťažnosti. Obžalovaný T. R. odôvodnil sťažnosť tým, že postup v zmysle § 425 ods. 1 Tr. por. znamená, že v uznesení o zaistení majetku musia byť u obžalovaného jednotlivé časti majetku presne špecifikované uvedením ich opisu, a to najmä z dôvodu, aby jednotlivé časti majetku nemohli byť zameniteľné s majetkom, na ktorý sa zaistenie majetku v zmysel § 50 ods. 3 Tr. por. nevzťahuje. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že prvostupňový súd majetkové pomery u obžalovaného neskúmal. Navrhol preto, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný Q. T. dôvody sťažnosti bližšie neuviedol, poukázal na predchádzajúce prednesy. Obžalovaný J. E. v dôvodoch sťažnosti poukázal na nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť uznesenia. K sťažnostiam obžalovaných sa prokurátor nevyjadril. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s citovaným ustanovením, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Tr. por., na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú v sťažnosti uvedené, resp. absentujú, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stánky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestaného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve. Najvyšší súd pritom zistil, že podaná sťažnosť je prípustná v súlade s § 185 ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. a riadne odôvodnená v súlade s ustanovením § 189 ods. 3 Tr. por., pričom však dospel k záveru, že sťažnosti obžalovaných sú v celom rozsahu dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 30. novembra 2017 boli obžalovaní uznaní vinnými z trestnej činnosti, za ktorú im boli okrem iného, uložené aj tresty prepadnutia majetku. Týmto je de facto splnená podmienka postupu podľa § 425 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96. Rozhodnutie o zaistení majetku po vyhlásení rozsudku, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť je síce obligatórne, avšak v danom prípade je potrebné považovať ho za predčasné, a to z nasledujúcich dôvodov: Podľa § 50 ods. 2 Tr. por. časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.Podľa § 50 ods. 3 Tr. por. zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.Ustanovenie § 425 ods. 1 Tr. por. stanovuje povinnosť súdu pri zaistení majetku primerane postupovať podľa § 50 ods. 2,3 a § 94 až § 96 Tr. por. Vyššie citované ustanovenie § 50 ods. 2 Tr. por. pritom stanovuje osobitné obsahové náležitosti uznesenia o zaistení nároku poškodeného a tiež pravidlá nakladania so zaisteným hnuteľným a nehnuteľným majetkom a ods. 3 tohto ustanovenia uvádza negatívne vymedzenie vo vzťahu k možnosti zaistenia nároku poškodeného. Ustanovenia § 94 Tr. por. upravuje úschovu vydaných, odňatých a prevzatých vecí a ustanovenie § 95 Tr. por. zaistenie peňažných prostriedkov a ustanovenie § 96 Tr. por. zaistenie zaknihovaných cenných papierov. Postupovať primerane v zmysle vyššie uvedeného znamená, že v uznesení o zaistení majetku obvineného musia byť jednotlivé časti majetku obvineného presne špecifikované uvedením ich opisu a následne sa vyžaduje vyjadrenie zákazu pre obvineného, či inú príslušnú osobu, nakladať s takto zaisteným majetkom, resp. majetkovými právami. Zaistenie majetku sa môže týkať nielen majetku, ktorého je obvinený výlučným vlastníkom, ale i takého, ktorého je podielovým resp. bezpodielovým spoluvlastníkom. V danom prípade je zaistenie majetku iba všeobecne uvedené, bez bližšej konkretizácie, pričom je potrebné konštatovať, že takto uvedený výrok je nevykonateľný. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke rozhodnutí pod č. 94/2014, v zmysle ktorého vo výroku uznesenia o zaistení majetku obvineného v zmysle § 425 ods. 1 Tr. por. treba s poukazom na primerané aplikovanie § 50 ods. 2 Tr. por. presne konkretizovať a opísať jednotlivé časti majetku obvineného, na ktoré sa zaistenie vzťahuje a vysloviť zákaz pre obvineného, či inú oprávnenú osobu, nakladať s takto zaisteným majetkom a majetkovými právami. Na základe vyššie uvedených dôvodov, po zistení, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne a zákonné, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. toto zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.