4 Tost 3/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 28. júla 2015 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného J. P. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 30. októbra 2014, sp. zn. PK-1T/26/2011, takto
r o z h o d o l:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. februára 2012, sp. zn. PK-1T/26/2011 bol J. P. uznaný za vinného zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (v bode 1), obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., sčasti dokonaný, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2), obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a vo vzťahu k ods. 5 dokonaný s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (v bode 3), zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (v bode 10), zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (v bode 11), zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (v bode 12).
Za to mu bol o. i. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pričom na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Rozsudok vo vzťahu k odsúdenému J. P. nadobudol právoplatnosť 23. februára 2012.
Opatrením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 6. októbra 2011, sp. zn. PK-1T/26/2011, bola v tom čase obžalovanému J. P. ustanovená obhajkyňa Mgr. M. Č., advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom v P. (zv. XXIV, č. 1. 7711-7712).
Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 9. mája 2013, č. k. PK-1T/26/2011-10995 (zv. XXXIV, č. 1. 10995-11007), v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2013, sp. zn. 6 Tost 22/2013 (zv. XXXVI, č. 1. 11451-11452), právoplatným 22. augusta 2013, bola ustanovenej obhajkyni Mgr. M. Č. priznaná odmena a náhrady v sume 11 992,33 eur, ktorá jej bola 23. októbra 2013 aj vyplatená (zv. XXXVI, č. l. 16703).
Uznesením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30. októbra 2014 bol odsúdený podľa § 558 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 555 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zaviazaný k povinnosti na náhradu hotových výdavkov štátu na účet špecializovaného trestného súdu vyplatených ustanovenej obhajkyni Mgr. M. Č. sume 11 992,33 eur.
V zákonnej lehote určenej v § 187 ods. 1 Tr. por. podal proti tomuto uzneseniu odsúdený J. P. sťažnosť. V jej odôvodnení uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, a finančne ho podporuje iba jeho rodina. Jeho práceschopnosť nie je na dobrej úrovni, nakoľko čaká na eskortovanie do nemocnice pre odsúdených v Trenčíne, kde by sa mal podrobiť operácii, po ktorej bude vykonávať rehabilitáciu. Doposiaľ v rámci výkonu trestu vykonáva prácu bez nároku na pracovnú odmenu a prídavky k strave. Jeho žiadosti o zaradenie do práce, napriek voľným pracovným miestam, doposiaľ nebolo vyhovené.
Z uvedených dôvodov nemá možnosť jednorázovo vyplatiť danú pohľadávku štátu a preto požiadal o upustenie od jej vymáhania. V závere odôvodnenia sťažnosti uviedol, že po zlepšení ekonomickej situácie, po dohode s justičnou pokladnicou, by pohľadávku mohol začať splácať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti odsúdeného podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že špecializovaný trestný súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Aj podľa názoru sťažnostného súdu u odsúdeného J. P. nie sú splnené zákonné podmienky na bezplatnú obhajobu alebo zastupovanie za zníženú náhradu.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. por. obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu: nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania, a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por., najneskôr do 30 dní potom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 558 ods. 2 Tr. por. pred rozhodnutím o povinnosti odsúdeného na náhradu trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zisťoval, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, alebo obhajobu za zníženú náhradu, pričom dospel k záveru, že finančná situácia sťažovateľa v súčasnej dobe síce nie je najlepšia, pretože aktuálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne zaradený a nemá teda žiadne finančné príjmy. Nevlastní na území Slovenskej republiky žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. V minulosti bol vlastníkom a držiteľom viacerých motorových vozidiel, vozidlo zn. A. (EČV: XY, rok výroby 2009) prepísal na inú osobu dňa 4. júla 2012.
Na druhej strane sa jedná o osobu v produktívnom veku, práceschopnú, slobodnú a bezdetnú, bez akejkoľvek vyživovacej povinnosti a bez žiadnych ďalších nesplatených pohľadávok. S prihliadnutím aj na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody a prípadnú možnosť jeho pracovného zaradenia v rámci výkonu trestu odňatia slobody je značne pravdepodobné, že záväzok voči štátu podľa § 555 ods. 1 písm. c/ Tr. por. bude môcť splniť.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predseda senátu prvostupňového súdu zaviazal odsúdeného na povinnosť nahradiť štátu odmenu a náhradu hotových výdavkov vyplatenú ustanovenej obhajkyni správne a v súlade so všetkými relevantnými zákonnými požiadavkami, a preto si v celom rozsahu osvojil jeho rozhodnutie a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia bez toho, aby bolo potrebné túto argumentáciu opakovať.
Nad rámec tohto odôvodnenia najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že najvýznamnejšími okolnosťami, na základe ktorých bolo potrebné takto rozhodnúť, sú tie okolnosti, ktoré charakterizujú osobu odsúdeného ako práceschopného mladého muža nachádzajúceho sa v dlhšie trvajúcom výkone trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na tieto okolnosti ani najvyšší súd nemá pochybnosti o jeho reálnej možnosti splnenia svojho záväzku voči štátu.
Z tohto pohľadu treba zdôrazniť, že v súčasnosti nie je možné uvažovať o možnosti trvalého upustenia od vymáhania tejto pohľadávky. Rozhodnutie o upustení od vymáhania súdnej pohľadávky môže vydať justičná pokladnica za splnenia zákonných podmienok ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Podľa § 4 ods.11 tohto zákona, justičná pokladnica môže na písomnú žiadosť povinného uzavrieť s ním písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade plnenia, tak ako na to správne upozornil predseda senátu prvostupňového súdu v dôvodoch napadnutého uznesenia.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného J. P. nie je dôvodná, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. júla 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová