4 Tost 3/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 11. februára 2014 v konaní o európskom zatýkacom rozkaze,
o sťažnosti vyžiadanej osoby B. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo 16. januára 2014, sp. zn. 2Ntc/1/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby B. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave na základe návrhu prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Bratislave z 15. januára 2014, sp. zn. 2Kpt 11/14, uznesením
zo 16. januára 2014, sp. zn. 2Ntc 1/2014, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o EZR“) vzala
vyžiadanú osobu B. K., nar. X. v B. trvale bytom Š. ul. č. X., bez prihlásenia u L. W., M.
č. X., Slovenská republika, občana Slovenskej republiky, do predbežnej väzby na základe
formulára typu A k európskemu zatýkaciemu rozkazu Úradu predbežného vyšetrovania
pri trestnom súde v Bolzane (Bozen), Talianska republika z 2. augusta 2013, sp. zn.
5128/12R.G.N.R.-501446/13R.G. GIP, na účely trestného stíhania pre päť trestných činov
účasti na trestnom zoskupení organizovaní/organizovaná alebo ozbrojená lúpež podľa
talianskeho Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obvinený bol súčasťou zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo nedovolené obohacovanie sa z trestnej činnosti, okrem iného krádeže pretekárskych bicyklov. Toto
združenie, resp. zločinecká skupina mala logistický základ v Slovenskej republike v Bratislave, kde boli skladované všetky bicykle ukradnuté v Taliansku, Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku. Táto zločinecká skupina použila na krádeže vozidlá na prevoz rozobratých
kradnutých bicyklov, telefóny, ktoré boli zakúpené v Rakúsku, GPS zn. Garmin, ktoré
zaznamenávali presne miesta pretekov, vysielačky pre vzájomnú komunikáciu počas krádeže,
rôzne nástroje a internetové stránky, ktoré sa využívali pre predaj odcudzených bicyklov.
Menovaný najmä spolupráci s ostatnými spolupáchateľmi spáchal nasledujúce trestné
činy: dňa 23. júna 2012 počas nočných hodín sa vlámal hlavnými dverami do lyžiarskej
miestnosti hotela SUN VALLEY v Bozen, kde odcudzil 18 závodných bicyklov. Rovnakým
spôsobom dňa 23. júna 2012 odcudzil 11 závodných bicyklov z hotela ALASKA v Bozen.
Dňa 22. júna 2013 v nočných hodinách odcudzil 6 horských bicyklov držaných v lyžiarskej miestnosti hotela SCOIATTOLO v Bozen a dňa 9. septembra 2012 v Moena ukradol
vlámaním z hotela SPORT ďalšie závodné bicykle.
Štát pôvodu vo formulári typu A konanie vyžiadanej osoby (ďalej len B. K.) právne
posúdil tamojšieho Trestného zákona ako trestný čin podľa ARTT. 416,56,110,624 PAR.1
AND 625 NO.2 AND 61 NO.5 a podľa EZR ako účasť na trestnom zoskupení (organizovaní)
organizovaná alebo ozbrojená lúpež.
Predbežná väzba začala plynúť 14. januára 2014 o 15.50 hod. a vykonáva sa v Ústave
na výkon väzby v Bratislave.
Proti tomuto uzneseniu včas podal B. K. sťažnosť. V jej dodatočnom písomnom
odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu namietol nesprávne opakované uvádzanie
jedného z rozhodujúcich údajov pre realizáciu európskeho zatýkacieho rozkazu, a to
označenie mesta „Bozen“ namiesto správneho označenia mesta „Bolzano“ vo formulári
justičného orgánu štátu pôvodu. Poukázal aj na nezrovnalosti v popise skutkového deja
ako aj jeho právneho posúdenia v predmetnom formulári. Okrem toho o jednom zo skutkov
bolo justičnými orgánmi štátu pôvodu už rozhodnuté a nie je preto možné, vzhľadom
na „res iudicata“ a „nebis in idem“ v konaní pokračovať. Namietol aj skutočnosť uvedenú v zápisnici o výsluchu B. K., že bol oboznámený s fotokópiou európskeho zatýkacieho
rozkazu, pretože to z objektívnych dôvodov nebolo možné. B. K. od začiatku poprel
dôvodnosť svojho trestného obvinenia a stíhania v cudzine tvrdiac, že sa žiadnej trestnej
činnosti nedopustil okrem tej, za ktorú už bol právoplatne postihnutý. Zároveň predložil listiny orgánu štátu pôvodu, týkajúce sa jeho trestného stíhania a poukázal na svoj bezúhonný
život, prácu a rodinné pomery.
Podľa jeho názoru v posudzovanom prípade neboli zistené konkrétne dôvody
predbežnej väzby podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR navyše za situácie, že príslušné orgány
štátu pôvodu sa ho nepokúsili ani len informovať o údajnom prebiehajúcom trestnom konaní
a zabezpečiť účasť na procesných úkonoch, hoci o jeho pobyte na území Slovenskej republiky
preukázateľne dlhodobo vedeli.
Uviedol, že v prípade jeho prepustenie z väzby na slobodu v konaní o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu nehrozí žiadna obava, že by maril účel konania o vykonaní
tohto rozkazu a poukázal na znenie §-ú 15 ods. 2 zákona o EZR, podľa ktorého sudca môže
ponechať zadržanú osobu na slobode a môže súčasne rozhodnúť o uložení primeraných
opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa
všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije na takýto prípad primerane.
Konštatoval, že väzba ani v zmysle zákona o EZR nemôže mať donucovací ani
sankčný charakter, ale je výslovne zabezpečovacím úkonom, používaným len ako prostriedok
ultima ratio, keď iné prostriedky zlyhali.
Z týchto dôvodov B. K. navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil
a prepustil ho z väzby na slobodu a s poukazom na § 15 ods. 2 zákona o EZR i s prípadným
využitím primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu
konania o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť
podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistilo, že sťažnosť B. K. nie je dôvodná.
Podľa § 15 ods. 1 zák. o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť
zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona, sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej
väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo je prepustiť
na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní (Poznámka:
Trestný poriadok) nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva
na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení
na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, 13) ktorý a použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe
nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh
prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. 1/ (Poznámka; formulár).
Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 tohto zákona, predbežná väzba nesmie trvať viac
ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej
väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu
prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie B. K. do predbežnej väzby postupoval v súlade
s uvedenými zákonnými ustanovenia. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom
na ne odkazuje.
K jednotlivým námietkam B. K. uvedeným v podanej sťažnosti najvyšší súd
poznamenáva nasledovné.
Z obsahu formulára typu A justičného orgánu štátu pôvodu nie je pochybné, ktorý
orgán a v ktorom meste predmetný európsky zatýkací rozkaz týkajúci sa B. K. vydal.
Označenie mesta Bolzen (v slovenčine Bolzano), nie je zameniteľné so žiadnym iným. Stále ide o to isté mesto, takže predmetná námietka je právne irelevantná.
Rovnako zreteľná je aj formulácia skutku majúceho charakter organizovanej trestnej
činnosti z 9. septembra 2012 a nie ku dňu 8. septembra 2012, kedy bol spáchaný skutok
vymedzený v uvádzanom odsudzujúcom rozhodnutí štátu pôvodu.
Napokon možno vysloviť, že sťažnostné námietky B. K. týkajúce sa ním uvádzaných
nepresností a nedostatkov skutkovej povahy a povahy „nebis in idem“ musia byť predmetom
predbežného vyšetrovania a následného postupu týkajúceho sa výkonu európskeho
zatýkacieho rozkazu, resp. odmietnutia jeho vykonania (§ 23 zák. o EZR).
Z dikcie ustanovenia § 15 ods. 2 zák. EZR je zrejmé, že inštitút „predbežnej
väzby“ nie je možné stotožňovať s inštitútom väzby v zmysle Trestného poriadku. Dôvod
tejto „predbežnej väzby“ je určený účelom uvedeným v prvej vete § 15 ods. 1 zák. o EZR,
čo krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkretizoval na strane 4.
Z popisu skutkov vyplýva, že B. K. mal pôsobiť v zločineckej skupine, ktorá mala
páchať trestné činy v rôznych štátoch Európy a predmetnú trestnú činnosť mal v rôznom
časovom období páchať v Taliansku (zo spáchanie jedného z týchto trestných činov mal byť
už justičnými orgánmi štátu pôvodu právoplatne odsúdený), a to aj napriek tomu,
že v podanej sťažnosti okrem iného upriamil pozornosť na svoju bezúhonnosť a dostatočný
finančný príjem zo svojho dlhoročného podnikania. Z uvedeného je zrejmé, že B. K.
sa pohybuje po území Európy a so zreteľom na počet odcudzených závodných bicyklov, ich
nepochybne vysokú hodnotu a výšku trestu, ktorý mu môže byť uložený, ani deklarovaná
spolupráca s talianskym obhajcom nevylučuje odôvodnenú obavu, že bude rôznym spôsobom
mariť účel konania o európskom zatýkacom rozkaze.
Skutočnosť, že B. K. sa cíti byť nevinný, nie je právne relevantná skutočnosť, pretože
najvyššiemu súdu neprináleží posudzovať rozhodnutia cudzozemských orgánov z tohto
pohľadu.
Keďže dôvod predbežnej väzby u B. K. trvá, najvyšší súd sťažnosť B. K.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. februára 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová