4 Tost 3/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 11. februára 2014 v konaní o európskom zatýkacom rozkaze,

o sťažnosti vyžiadanej osoby B.   K.   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo 16. januára 2014, sp. zn. 2Ntc/1/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby B. K. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave na základe návrhu prokurátorky

Krajskej prokuratúry v Bratislave z 15. januára 2014, sp. zn. 2Kpt 11/14, uznesením

zo 16. januára 2014, sp. zn. 2Ntc 1/2014, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o EZR“) vzala

vyžiadanú osobu B. K., nar. X. v B. trvale bytom Š. ul. č. X., bez prihlásenia u L. W., M.

č. X., Slovenská republika, občana Slovenskej republiky, do predbežnej väzby na základe

formulára typu A k európskemu zatýkaciemu rozkazu Úradu predbežného vyšetrovania

pri trestnom súde v Bolzane (Bozen), Talianska republika z 2. augusta 2013, sp. zn.

5128/12R.G.N.R.-501446/13R.G. GIP, na účely trestného stíhania pre päť trestných činov

účasti na trestnom zoskupení organizovaní/organizovaná alebo ozbrojená lúpež podľa

talianskeho Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

obvinený bol súčasťou zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo nedovolené obohacovanie sa z trestnej činnosti, okrem iného krádeže pretekárskych bicyklov. Toto

združenie, resp. zločinecká skupina mala logistický základ v Slovenskej republike v Bratislave, kde boli skladované všetky bicykle ukradnuté v Taliansku, Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku. Táto zločinecká skupina použila na krádeže vozidlá na prevoz rozobratých

kradnutých bicyklov, telefóny, ktoré boli zakúpené v Rakúsku, GPS zn. Garmin, ktoré

zaznamenávali presne miesta pretekov, vysielačky pre vzájomnú komunikáciu počas krádeže,

rôzne nástroje a internetové stránky, ktoré sa využívali pre predaj odcudzených bicyklov.

Menovaný najmä spolupráci s ostatnými spolupáchateľmi spáchal nasledujúce trestné

činy: dňa 23. júna 2012 počas nočných hodín sa vlámal hlavnými dverami do lyžiarskej

miestnosti hotela SUN VALLEY v Bozen, kde odcudzil 18 závodných bicyklov. Rovnakým

spôsobom dňa 23. júna 2012 odcudzil 11 závodných bicyklov z hotela ALASKA v Bozen.

Dňa 22. júna 2013 v nočných hodinách odcudzil 6 horských bicyklov držaných v lyžiarskej miestnosti hotela SCOIATTOLO v Bozen a dňa 9. septembra 2012 v Moena ukradol

vlámaním z hotela SPORT ďalšie závodné bicykle.

Štát pôvodu vo formulári typu A konanie vyžiadanej osoby (ďalej len B. K.) právne

posúdil tamojšieho Trestného zákona ako trestný čin   podľa ARTT. 416,56,110,624 PAR.1

AND 625 NO.2 AND 61 NO.5 a podľa EZR ako účasť na trestnom zoskupení (organizovaní)

organizovaná alebo ozbrojená lúpež.

Predbežná väzba začala plynúť 14. januára 2014 o 15.50 hod. a vykonáva sa v Ústave

na výkon väzby v Bratislave.

Proti tomuto uzneseniu včas podal B. K. sťažnosť. V jej dodatočnom   písomnom

odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu namietol nesprávne opakované uvádzanie

jedného z rozhodujúcich údajov pre realizáciu európskeho   zatýkacieho rozkazu, a to

označenie mesta „Bozen“ namiesto správneho označenia mesta „Bolzano“ vo formulári

justičného orgánu štátu pôvodu. Poukázal aj na nezrovnalosti v popise skutkového deja

ako aj jeho právneho posúdenia v predmetnom formulári. Okrem toho o jednom zo skutkov

bolo justičnými orgánmi štátu pôvodu už rozhodnuté a nie je preto možné, vzhľadom

na „res iudicata“ a „nebis in idem“ v konaní pokračovať. Namietol aj skutočnosť uvedenú v zápisnici o výsluchu B. K., že bol oboznámený s fotokópiou európskeho zatýkacieho

rozkazu, pretože to z objektívnych dôvodov nebolo možné. B. K. od začiatku poprel

dôvodnosť svojho trestného obvinenia a stíhania v cudzine tvrdiac, že sa žiadnej trestnej

činnosti nedopustil okrem tej, za ktorú už bol právoplatne postihnutý. Zároveň predložil listiny orgánu štátu pôvodu, týkajúce sa jeho trestného stíhania a poukázal na svoj bezúhonný

život, prácu a rodinné pomery.

Podľa jeho názoru v posudzovanom prípade neboli zistené konkrétne dôvody

predbežnej väzby podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR navyše za situácie, že príslušné orgány

štátu pôvodu sa ho nepokúsili ani len informovať o údajnom prebiehajúcom trestnom konaní

a zabezpečiť účasť na procesných úkonoch, hoci o jeho pobyte na území Slovenskej republiky

preukázateľne dlhodobo vedeli.

Uviedol, že v prípade jeho prepustenie z väzby na slobodu v konaní o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu nehrozí žiadna obava, že by maril účel konania o vykonaní

tohto rozkazu a poukázal na znenie §-ú 15 ods. 2 zákona o EZR, podľa ktorého sudca môže

ponechať zadržanú osobu na slobode a môže súčasne rozhodnúť o uložení primeraných

opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa

všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije na takýto prípad primerane.

Konštatoval, že väzba ani v zmysle zákona o EZR nemôže mať donucovací ani

sankčný charakter, ale je výslovne zabezpečovacím úkonom, používaným len ako prostriedok

ultima ratio, keď iné prostriedky zlyhali.

Z týchto dôvodov B. K. navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil

a prepustil ho z väzby na slobodu a s poukazom na § 15 ods. 2 zákona o EZR i s prípadným

využitím primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu

konania o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť

podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistilo, že sťažnosť B. K. nie je dôvodná.

Podľa § 15 ods. 1 zák. o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť

zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyžaduje.

Podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona, sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín

od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej

väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo je prepustiť

na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní (Poznámka:

Trestný poriadok) nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva

na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení

na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, 13) ktorý a použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe

nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh

prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. 1/ (Poznámka; formulár).

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 tohto zákona, predbežná väzba nesmie trvať viac

ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora

vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej

väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu

prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie B. K. do predbežnej väzby postupoval v súlade

s uvedenými zákonnými ustanovenia. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom

na ne odkazuje.

K jednotlivým námietkam B. K. uvedeným v podanej sťažnosti najvyšší súd

poznamenáva nasledovné.

Z obsahu formulára typu A justičného orgánu štátu pôvodu nie je pochybné, ktorý

orgán a v ktorom meste predmetný európsky zatýkací rozkaz týkajúci sa B. K. vydal.

Označenie mesta Bolzen (v slovenčine Bolzano), nie je zameniteľné so žiadnym iným. Stále ide o to isté mesto, takže predmetná námietka je právne irelevantná.

Rovnako zreteľná je aj formulácia skutku majúceho charakter organizovanej trestnej

činnosti z 9. septembra 2012 a nie ku dňu 8. septembra 2012, kedy bol spáchaný skutok

vymedzený v uvádzanom odsudzujúcom rozhodnutí štátu pôvodu.

Napokon možno vysloviť, že sťažnostné námietky B. K. týkajúce sa ním uvádzaných

nepresností a nedostatkov skutkovej povahy a povahy „nebis in idem“ musia byť predmetom

predbežného vyšetrovania a následného postupu týkajúceho sa výkonu európskeho

zatýkacieho rozkazu, resp. odmietnutia jeho vykonania (§ 23 zák. o EZR).

Z dikcie ustanovenia § 15 ods. 2 zák. EZR je zrejmé, že inštitút „predbežnej

väzby“ nie je možné stotožňovať s inštitútom väzby v zmysle Trestného poriadku. Dôvod

tejto „predbežnej väzby“ je určený účelom uvedeným v prvej vete § 15 ods. 1 zák. o EZR,

čo krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkretizoval na strane 4.

Z popisu skutkov vyplýva, že B. K. mal pôsobiť v zločineckej skupine, ktorá mala

páchať trestné činy v rôznych štátoch Európy a predmetnú trestnú činnosť mal v rôznom

časovom období páchať v Taliansku (zo spáchanie jedného z týchto trestných činov mal byť

už justičnými orgánmi štátu pôvodu právoplatne odsúdený), a to aj napriek tomu,

že v podanej sťažnosti okrem iného upriamil pozornosť na svoju bezúhonnosť a dostatočný

finančný príjem zo svojho dlhoročného podnikania. Z uvedeného je zrejmé, že B. K.

sa pohybuje po území Európy a so zreteľom na počet odcudzených závodných bicyklov, ich

nepochybne vysokú hodnotu a výšku trestu, ktorý mu môže byť uložený, ani deklarovaná

spolupráca s talianskym obhajcom nevylučuje odôvodnenú obavu, že bude rôznym spôsobom

mariť účel konania o európskom zatýkacom rozkaze.

Skutočnosť, že B. K. sa cíti byť nevinný, nie je právne relevantná skutočnosť, pretože

najvyššiemu súdu neprináleží posudzovať rozhodnutia cudzozemských orgánov z tohto

pohľadu.

Keďže dôvod predbežnej väzby u B. K. trvá, najvyšší súd sťažnosť B. K.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 11. februára 2014

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová