4 Tost 3/2011

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Miroslava Osifa,

v trestnej veci obvineného Š.   K., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa

§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 7. februára 2011 o sťažnosti

obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica z 25. januára 2011, sp. zn. Tp 62/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Š. K.s a   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením z 25. januára 2011, sp. zn. Tp 62/2010, v bode I. výroku podľa § 76 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že lehotu väzby obvineného Š. K. predĺžil do 30. apríla 2011

a v bode II. výroku zamietol návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) na zmenu dôvodov väzby

a obvineného ponechal vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku pod bodom I. o predĺžení   lehoty väzby podal

obvinený Š. K. ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú či už sám alebo prostredníctvom

obhajcu vôbec neodôvodnil.

Výrok uznesenia o zamietnutí návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby

nadobudol právoplatnosť 25. januára 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej prieskumnej povinnosti podľa § 192

ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia o predĺžení lehoty väzby i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného Š. K. nie je

dôvodná.

Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

Odboru Západ, pracovisko Nitra, uznesením z 11. júla 2010, ČVS: PPZ-184/BOK-ZA-2010,

podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie Š. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej

vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 9. júla 2010 v čase o 21.05 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle

zn. Honda CIVIC striebornej metalízy svetlej VIN: S. s ŠPZ – D., obvinený na ul. Z.

pred rodinným domom č. X. v H., kde po príchode na miesto vystúpil zo svojho auta, ktoré

nechal naštartované, na sebe mal oblečenú bielu košeľu, čierne nohavice, v tvári mal nasadené

čierne slnečné okuliare a oslovil tam prítomných - poškodeného L. B., nar. X. v P., a jeho

družku I. B., nar. X. v H., trvale bytom obaja H. ul. Z. č. X. s tým, že:,,Tuto niekde by mal

bývať pán G.“ na to I. B. reagovala spôsobom, že vyzvala poškodeného L. B., aby šiel rýchle

do dvora svojho rodinného domu, nato obvinený obišiel svoje vozidlo zozadu, prišiel

k dverám spolujazdca vodiča, ktoré otvoril a hľadal niečo na sedadle pričom hovoril:

,,Alebo podľa tohto budete vedieť čo hľadám“ v tom čase I. B. aj L. B. dostali strach, I. B.

sa postavila spôsobom, že bránila svojím telom poškodeného, ktorému sa nepodarilo

odomknúť bráničku na svojom rodinnom dome a vstúpiť do dvora z dôvodu, že bol

vystrašený, obvinený vytiahol zo svojho vozidla Z. igelitovú tašku, v ktorej vo vnútri držal

krátku brokovú strelnú zbraň nezistenej značky a výrobného čísla a snažil sa touto zbraňou

namieriť na poškodeného, pričom I. B. mu stála v ceste, nato obvinený pristúpil k nej,

igelitovú tašku dal zo zbrane dolu a rukou I. B. odtlačil tvár nabok od smeru, kde stál

poškodený, následne jej zbraň priložil vedľa ucha a vystrelil, pričom výstrel smeroval za I. B.,

načo sa poškodený L. B. rozbehol smerom k S. ulici, následne sa za poškodeným rozbehol

aj obvinený, medzitým I. B. kričala na svojho syna Ing. T. P., nar. X., trvalo bytom H., ul. Z.

č. 2957/2X., potom obvinený dobehol poškodeného, ktorý spadol na zem, priložil mu k hlave zbraň a vystrelil, následne sa páchateľ rozbehol ku svojmu vozidlu a rýchlou jazdou sa snažil

ujsť z miesta činu, v tom čase T. P. vybehol von z domu a začal strieľať na obvineného,

zo svojej legálne držanej zbrane zn. GLOCK 19 a vystrelil na obvineného celkovo 12 striel,

pričom strely zasiahli vozidlo obvineného, ktoré následkom poruchy spôsobenej streľbou

zostalo stáť na rozhraní Z. a S. ulice, potom ako auto zostalo stáť, obvinený vystúpil z auta

a rozbehol sa smerom na P. ulicu, nakoľko T. P. už nemal v zásobníku náboje, prestal

prenasledovať obvineného a vrátil sa späť domov, kde prebil svoju zbraň, potom nasadol

do svojho vozidla zn. Škoda Octavia a snažil sa opäť prenasledovať páchateľa, pričom však

ako šiel na svojom vozidle za ním, tohto sa mu už nepodarilo nájsť, poškodený L. B.

následkom výstrelu zo zbrane poškodený utrpel devastačné zranenia zväčša ľavej časti lebky,

ktorým na mieste podľahol, I. B. pri zločine utrpela povrchové poranenie hlavy a páchateľ

skutku v dôsledku streľby T. P. utrpel strelné poranenie lakťa ľavej ruky.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

z 12. júla 2011, sp. zn. Tp 62/2010, bol obvinený Š. K. vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71

ods. 1 písm. a/ Tr. por., pričom väzba u obvineného začala plynúť 10. júla 2010 o 15.30 hod.

Zákonná sedemmesačná lehota väzby u obvineného uplynie dňa 10. februára 2011.

Prokurátor podal 5. januára 2011 návrh na predĺženie lehoty väzby obvineného

do 30. apríla 2011, ktorý odôvodnil v podstate tým, že pre obtiažnosť veci sa dokazovanie

nepodarí ukončiť do skončenia základnej lehoty väzby v prípravnom konaní a prepustením

obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené dosiahnutie účelu trestného konania.

Špecializovaný trestný súd u obvineného predĺžil lehotu trvania väzby

do 30. apríla 2011 a spis predložil 26. januára 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie o sťažnosti obvineného.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby

v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem

mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň

tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh

na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.

Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe

alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak,

aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému

súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby

v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený

súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo

lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného

z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.

Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas, a ak

nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť

a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené

dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov,

lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7.

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

ak nie je dôvodná.

Použitie aplikovaného ustanovenia § 76 ods. 2 veta druhá Tr. por. predpokladá,

predĺženie väzby ak, nebolo možné zo závažných dôvodov trestné stíhanie v zákonnej lehote

ukončiť a prepustením obvineného hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené

dosiahnutie účelu trestného konania.

Nadriadený súd musí v prípade podania sťažnosti rozhodnúť do uplynutia lehoty,

ktorá sa má predĺžiť.

Najvyšší súd po oboznámení spisového materiálu zistil, že v posudzovanej veci boli

dodržané lehoty uvedené v § 76 ods. 2, ods. 3 Tr. por. a   vyšetrovanie vo veci prebieha

plynule bez prieťahov. Skutočnosť, že vyšetrovanie sa nepodarilo ukončiť v stanovenej

lehote nespôsobili orgány činné v trestnom konaní.

Pokiaľ ide o existenciu konkrétnych skutočností zakladajúcich dôvodnosť predĺženia

základnej lehoty väzby v prípravnom konaní,   je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na charakter a obtiažnosť veci trestné stíhanie naozaj nebude možné skončiť v stanovenej

sedemmesačnej lehote, nakoľko treba vykonať výsluchy ďalších svedkov a aj znalecké

dokazovanie, ako to uvádzal prokurátor v podanom návrhu. Následne bude potrebné

obvineného i oboznámiť s výsledkami vyšetrovania a podať návrh na podanie obžaloby.

Lehota do 30. apríla 2011 sa vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho

dokazovania   javí dostatočnou na doplnenie dokazovania, a ukončenie vyšetrovania

do uvedeného dátumu.

Pokiaľ ide o dôvod väzby, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu

stotožnil so záverom sudcu špecializovaného trestného súdu, že u obvineného Š. K. v tomto

štádiu trestného konania je daný podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Z doposiaľ zabezpečených a   vykonaných dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie,

že obvinený Š. K. sa mal dopustiť skutku, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, a ktorý má

znaky vyššie uvedeného obzvlášť závažného zločinu.

Sudca špecializovaného trestného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia veľmi

podrobne a v dostatočnom rozsahu poukázal na dôkazy a z nich vyplávajúce doteraz zistené

skutočnosti nasvedčujúce vyššie uvedenému záveru, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

v   podrobnostiach na túto argumentáciu len odkazuje, keďže ju považoval za správnu

a v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o   existenciu konkrétnych skutočností zakladajúcich dôvod, tzv. útekovej

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na charakter

tejto trestnej činnosti, na spôsob konania obvineného po spáchaní skutku, ktorý ušiel a skrýval

sa na neznámom mieste a v neposlednom rade aj s poukazom na hrozbu vysokého trestu,

ktorého uloženie mu hrozí, uvedené konkrétne skutočnosti zakladajú reálnu obavu z úteku

obvineného, resp. z jeho skrývania sa, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a trestu.  

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného Š. K. podľa

§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 7. februára 2011

  JUDr. Emil   B d ž o c h, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová