4 Tost 28/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej
na neverejnom zasadnutí 06. októbra 2015 v trestnej veci R. B., v konaní o európskom
zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby R. B. proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 22. septembra 2015, sp. zn. 3 Ntc 11/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby R. B. proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 22. septembra 2015, sp. zn. 3 Ntc 11/2015 sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. septembra 2015, sp. zn. 3 Ntc 11/2015 rozhodol
tak, že
I. podľa § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení
zákona č. 344/2012 Z. z. (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) vzal vyžiadanú
osobu R. B., nar. XY v K., trvale bytom S., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS
Bratislava na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III z 15.07. 2015, sp. zn.
3 T 139/2012 do vydávacej väzby s tým, že táto bude spočívať do pominutia dôvodov väzby
u vyžiadanej osoby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bude uložený vyžiadanej osobe,
a to v súvislosti s trestným stíhaním vedeným na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
3 T 139/2012, kedy spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon
vydávacej väzby,
II. vydávacia väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Bratislava.
Proti tomuto uzneseniu včas podal R. B. sťažnosť.
V jej písomnom odôvodnení uviedol, že pre existenciu vydávacej väzby nie je daný
žiaden dôvod, pretože sám má záujem na riešení svojho trestného stíhania v Maďarskej
republike. Pozornosť odvolacieho senátu upriamil aj na skutočnosť, že obžaloby okrem
Okresného súdu Bratislava III boli na neho podané aj na Okresných súdoch Bratislava I a II,
ako aj na Okresnom súde Spišská Nová Ves, a o týchto nebolo doposiaľ rozhodnuté. Podľa
jeho názoru, z tohto dôvodu by mali byť súdy Slovenskej republiky uprednostnené pred
Európskym zatýkacím rozkazom. Poukázal aj na skutočnosť, že si v konaní o Európskom
zatýkacom rozkaze uplatnil zásadu špeciality, čo v napadnutom uznesení nie je spomenuté.
Namietol, že obhajca Mgr. R. B. mu nebol riadne ustanovený a „...bol uprednostnený iba
v jednej trestnej veci a to Okresného súdu Bratislava III...“. Napokon vytkol, že Okresný súd
Bratislava III vo väzobnej veci nekoná s osobitným urýchlením, pretože hlavné pojednávanie
10. septembra 2015 bolo odročené len pre nedoručenie spisu Okresného súdu Bratislava II.
Z týchto dôvodov bez ďalšieho navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade podanej sťažnosti preskúmal
v rozsahu § 192 Tr. por. správnosť výrokov, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a zistil, že sťažnosť R. B. nie je dôvodná.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe
je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak je to potrebné,
na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto
konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak sa vyžiadaná osoba
nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, súd
po doručení originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa
preklad vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzba, ktorá bude spočívať.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na konanie podľa odseku 1
je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor krajskej
prokuratúry príslušný podľa § 11 vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného
vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.
Z predloženého spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Ntc 11/2015 vyplýva,
že Okresný súd v Györi dňa 31. marca 2015, sp. zn. Bny.97/2015/2 vydal na R. B.,
slovenského štátneho občana európsky zatýkací rozkaz na trestné stíhanie do Maďarskej republiky pre zločin krádeže spáchaný súčasným odobratím platobného prostriedku
nahrádzajúceho hotovosť a spôsobujúci menšiu škodu podľa § 370 odsek 1 maďarského
trestného zákona, ktorý sa s prihliadnutím na odsek 2 písm. b), bod be) kvalifikuje a trestá
podľa odseku 3 písm. b) bodu ba) maďarského trestného zákona, z ktorého je podozrivá
vyžiadaná osoba na skutkovom základe, že 13. januára 2015 v čase okolo 18.30 hod. a 18.35
hod. v reštaurácii s názvom A. na adrese M. za účelom neoprávneného nadobudnutia
prospechu odcudzila peňaženku z kabáta poškodeného F. K. položeného na stoličke a v nej
hotovosť 300.000 HUF a 600 eur (181.758 HUF), tiket na lotériu o ešte neaktivovanú
platobnú kartu banky FHB.
Za tento zločin možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou 3 (tri) roky.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 08. septembra 2015, sp. zn.
2 KPt 86/15/1100-37 podala na Krajský súd v Bratislave, aj s originálom európskeho
zatýkacieho rozkazu, návrh na vzatie R. B. do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.
Krajský súd v Bratislave o vydávacej väzbe vyžiadanej osoby rozhodol na podklade
takto podaného návrhu.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že R. B. spáchanie predmetného
trestného činu nepoprel, avšak uviedol, že sám je ochotný riešiť trestné stíhanie menej
významného trestného činu v Maďarskej republike.
Príslušný orgán štátu pôvodu požiadal o vydanie R. B. pre trestný čin, za ktorý možno
v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou tri roky. Podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky by jeho spáchanie bolo možné posúdiť ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
Z konania R. B. a z popisu skutku uvedeného vo vydanom európskom zatýkacom
rozkaze je zrejmé, že na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom
zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky a na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu
účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, bolo potrebné tohto vziať do vydávacej
väzby. Navyše menovaný sa v čase rozhodovania krajského súdu nachádzal vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, a preto bol namieste postup podľa
§ 17 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze s tým, že vydávacia väzba bude spočívať
do pominutia dôvodov väzby u vyžiadanej osoby alebo výkonu trestu odňatia slobody,
ak bude uložený vyžiadanej osobe, a to v súvislosti s trestným stíhaním vedeným
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3 T 139/2012, kedy spočívanie vydávacej väzby
zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky R. B. najvyšší súd poukazuje na to, že postup podľa
§ 17 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze rieši situáciu, kedy je už osobná sloboda
vyžiadanej osoby obmedzená tým, že je vo väzbe v zmysle § 71 Trestného poriadku
Slovenskej republiky a účel zabezpečenia tejto osoby pre potreby konania o európskom
zatýkacom rozkaze je splnený. Je preto zbytočné duplikovať zabezpečovacie opatrenie
vyžiadanej osoby tým, že by súčasne vykonávala väzbu podľa § 71 Trestného poriadku
a vydávaciu väzbu podľa zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Z tohto dôvodu súd
po doručení originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, avšak výkon väzby bude
spočívať, t. j. fakticky sa nebude vykonávať.
Z tohto pohľadu nie je rozhodujúce na koľkých súdoch Slovenskej republiky boli
na menovaného podané obžaloby. Významná pre rozhodnutie o návrhu na vzatie vyžiadanej
osoby do vydávacej väzby je však tá skutočnosť, že vyžiadaná osoba sa nachádza vo väzbe
v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, pričom postupom podľa § 17 ods. 1
zákona o európskom zatýkacom rozkaze boli de facto uprednostnené súdy Slovenskej
republiky pred európskym zatýkacím rozkazom, ako sa toho vyžiadaná osoba v podanej
sťažnosti domáhala. Pozornosti najvyššieho súdu neunikla ani tá skutočnosť, že vyžiadaná
osoba uplatnila v tomto konaní zásadu špeciality. Uvedené má však svoj odraz v tom,
že vydaná osoba nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená
jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky
zatýkací rozkaz nevzťahoval. Pre rozhodnutie prvostupňového súdu táto skutočnosť
z hľadiska predmetu rozhodovania však rozhodujúca nebola, a preto nemal dôvod sa ňou
v napadnutom rozhodnutí zaoberať. Z obsahu predloženého spisu ďalej spoľahlivo vyplýva,
že v tomto konaní bola vyžiadaná osoba zastúpená obhajcom JUDr. R. B., ktorý jej bol
ustanovený opatrením sudcu prvostupňového súdu 28. júla 2015, a tento bol o termíne
výsluchu riadne a včas upovedomený, bol prítomný pri rozhodovaní o posudzovanej otázke
22. septembra 2015 a na tomto sa v súlade s právami obhajcu aktívne zúčastnil.
Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 06. októbra 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová