N a j v y š š í   s ú d  

4 Tost 28/2014

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej

veci obvineného M. V. a spol. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,

ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. prerokoval

na neverejnom zasadnutí 6. augusta 2014 sťažnosť obvineného M. V. proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 24. júla 2014, sp. zn. Tp 39/2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. V. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica napadnutým uznesením podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného

M. V. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Prokurátor po vyhlásení uznesenia sa vzdal práva podať proti nemu sťažnosť

a obvinený po porade s obhajcom podal proti nemu sťažnosť, ktorú 28. júla 2014 odôvodnil

prostredníctvom obhajcu.

V odôvodnení sťažnosti, obdobne ako v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

(č.l. 806) zo 4. júla 2014 poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia

v aktuálnom štádiu trestného konania nemôže obstáť, lebo sú v ňom uvedené totožné

dôvody ako v predošlých rozhodnutiach o jeho väzbe. Napriek tomu, že došlo k zastaveniu trestného stíhania ohľadne niektorých čiastkových útokov, sudca pre prípravné konanie

konštatuje zachovanú dôvodnosť podozrenia u obvineného vyplývajúcu najmä z výpovedí

spoluobvineného A. H., svedkov T., K. a listinných dôkazov, hoci v dobe spáchania týchto

niektorých skutkov sa nachádzal vo výkone trestu v Maďarsku. Obvinený v tejto súvislosti

naopak má za to, že došlo k zníženiu miery dôvodnosti jeho podozrenia, lebo uvedené

výpovede spoluobvineného a svedkov boli spochybnené, v dôsledku čoho došlo

k vymiznutiu dôvodnosti podozrenia, čo malo viesť k jeho prepusteniu z väzby

na slobodu. Podľa jeho názoru dôvody väzby mali byť skúmané citlivejšie ako na začiatku

trestného stíhania. Dôvody útekovej väzby nie sú dané, lebo on sa pred trestným stíhaním

neskrýval, pretože riešil svoj zdravotný stav a v súčasnosti má záujem ihneď po prepustení

z väzby na slobodu nastúpiť do ústavnej liečby. Dôvody kolúznej väzby nie je možné

vyvodzovať z konania iných osôb bez ohľadu na jeho vedomie a zavinenie. Osoby, s ktorými

mal údajne páchať trestnú činnosť, sú nateraz vo výkone väzby v Maďarsku, čo reálne

znemožňuje, aby mohol pokračovať v páchaní rovnakej trestnej činnosti, pre ktorú je trestne

stíhaný. Obvinený má za to, že v danom prípade absentuje existencia dôvodného podozrenia,

že spáchal trestný čin a preto zanikli dôvody jeho väzby. Žiada preto, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 písm. a/

Tr. por. toto zrušil a podľa § 79 ods. 2 Tr. por. ho prepustil z väzby na slobodu.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej iba prokurátor) vo vyjadrení z 10. júla 2014 (č.l. 803) k žiadosti obvineného

uviedol, že tejto nevyhovel a navrhuje ju zamietnuť, pretože dôvody väzby u neho

naďalej existujú.

Po zákonnom doručení napadnutého uznesenia všetkým procesným stranám bola vec

nadriadenému súdu predložená 1. augusta 2014.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podanej sťažnosti

oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť

obvineného nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinený M. V. aj s ďalšími

obvinenými je v súčasnosti trestne stíhaný pre pokračovací zločin neodvedenia dane

a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. i/ Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný 12-imi čiastkovými skutkami tak,

ako je to uvedené v uzneseniach vyšetrovateľa PZ, Úradu boja proti korupcii,

Odbor boja proti korupcii Stred z 13. decembra 2011, ČVS: PPZ-51/BPK-S-2008

a 7. marca 2014, ČVS: PPZ-587/NKA-FP-ST-2012.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie alebo špecializovaný

trestný súd) zo 7. augusta 2013, sp. zn. Tp 39/2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 20. augusta 2013, sp. zn. 5 Tost 26/2013 bol obvinený M. V. podľa

§ 72 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 73 ods. 6 Tr. por. vzatý do väzby z dôvodov

§ 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 6. augusta 2013 o 10.40 hod., kedy bol zatknutý na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu

z 29. mája 2013, sp. zn. Tp 39/2013. Ďalším uznesením sudcu pre prípravné konanie

uvedeného súdu z 11. decembra 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 9. januára 2014, sp. zn. 2 Tost 42/2013 boli dôvody väzby u tohto obvineného

rozšírené aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Uznesením sudcu pre prípravné konanie

tohto súdu z 20. februára 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej iba najvyšší súd) z 27. februára 2014, sp. zn. 1 Tost 7/2014 bola lehota

trvania väzby obvinenému M. V. predĺžená do 6. septembra 2014.  

Najvyšší súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia zistil, že sudca pre prípravné

konanie nielenže poukázal na uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj na uznesenia prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 9. júla 2014

o zastavení trestného stíhania obvineného M. V. a ďalších obvinených v tejto veci ohľadne

niektorých čiastkových útokov. Rovnako tak poukázal aj na všetky rozhodnutia o väzbe

v tejto veci a na niektoré príslušné ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa rozhodovania

o väzbe.

Sudca pre prípravné konanie sa správne a v dostatočnom rozsahu zaoberal

materiálnymi a formálnymi podmienkami, ktoré musia byť naplnené preto, aby mohla byť obmedzená osobná sloboda obvineného výkonom väzby. Najvyšší súd sa so zisteniami sudcu pre prípravné konanie stotožnil, pričom podtrhuje najmä to, že poukázal

aj na konkrétne dôkazy (zatiaľ získané svedecké výpovede P. T., Ing. E. K. a účtovné

doklady), z ktorých zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutky, pre ktoré bolo

začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestného činu, sú dôvody

na podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený a z jeho konania a ďalších konkrétnych

skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený sa dopustí konaní uvedených

v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. V podrobnostiach preto

najvyšší súd poukazuje na podrobnú dôvodovú časť napadnutého uznesenia, ale tiež

na predchádzajúce rozhodnutia tohto súdu v tejto trestnej veci a na uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v tejto veci.  

Sťažnostné námietky, ktoré sú v podstate zopakovaním skutočností uvedených

v žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu a v prechádzajúcich sťažnostiach nie sú

dôvodné. Zastavenie trestného stíhania ohľadne len niektorých čiastkových útokov

v tomto prípade nespôsobilo zníženie miery dôvodnosti podozrenia až na veľmi nízku,

resp. vymiznutie alebo spochybnenie výpovedí spoluobvineného a svedkov, ako na to

poukázal obvinený. Obvinený je totiž naďalej trestne stíhaný pre zločin neodvedenia

dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť čiastkovými útokmi a nimi mal spôsobiť škodu vo veľkom rozsahu –

7.618.199,00 Eur.

Sudca pre prípravné konanie v dostatočnom rozsahu poukázal aj na opodstatnenosť

existencie väzby u obvineného. K uvedenému preto najvyšší súd zdôrazňuje, že osobná

sloboda obvineného bola obmedzená po tom, čo sa zdržiaval na miestach bez prihlásenia

a preto bol vydaný príkaz na jeho zatknutie. Absolvovanie akejkoľvek liečby v civilnom

zdravotníckom zariadení je možné iba za situácie, ak by ju nebolo možné poskytnúť

v nemocnici pre obvinených. Dôvody kolúznej väzby sú tiež dostatočne doložené

výpoveďami spoluobvineného A. H., svedkov M.. B., P. S., Ľ. G.. Napokon aj predstihová

väzba je u obvineného dôvodná, nakoľko mal po dlhšiu dobu na území dvoch krajín

spáchať 12 čiastkových skutkov.

Úvaha obvineného, že konanie inej osoby – osôb, hoci aj príbuzných obvineného,

nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom (kolúznej) väzby obvineného, lebo iné osoby

by mu mohli privodiť väzbu i bez jeho vedomia a zavinenia, je neopodstatnená a zavádzajúca. V danom prípade sa totiž tento dôvod väzby uplatnil vo viacerých konkrétnych

skutočnostiach, ktoré sudca pre prípravné konanie aj podrobne vysvetlil. Pokračovať

v páchaní trestnej činnosti nie je možné lebo všetky zainteresované osoby sú vo väzbe

v Maďarskej republike a obvinenému navyše v tom bráni aj jeho súčasný zdravotný stav.

Podľa najvyššieho súdu z doteraz získaných dôkazov vyplývajú skutočnosti, ktoré toto

tvrdenie obvineného vyvracajú.

Vyššie uvedené preukazuje, že u obvineného M. V. existujú dôvody väzby podľa § 71

ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., a preto sudca pre prípravné konanie

špecializovaného trestného súdu rozhodol zákonne, keď žiadosť obvineného zamietol.

Preto sťažnosť proti tomuto uzneseniu najvyšší súd zamietol ako nedôvodnú.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. augusta 2014  

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

  predseda senátu  

Vyhotovil: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová