4 Tost 28/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného Bc. R.   K.,   pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 13. novembra 2012 v Bratislave, o sťažnostiach obvineného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 12. júla 2012, sp. zn. BB-4T 26/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa   z r u š u j e napadnuté uznesenie a samosudcovi Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sa u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.  

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) podal 21. júna 2012 na Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica návrh na schválenie dohody o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným Bc. R. K. a navrhol vydať rozsudok, že obvinený je vinný, že

dňa 26. novembra 2011 o 08:25:09 hod. v S., v priestoroch kancelárie vedúceho dopravného inšpektorátu, nachádzajúcej sa na prízemí budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru S., poskytol priamo finančný úplatok vo výške 15 € vedúcemu dopravného inšpektorátu mjr. JUDr. V. K. za to, že v rozpore s ustanovením § 122 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bez prítomnosti vlastníka alebo držiteľa vozidla, prípadne splnomocnenej osoby vykonal evidenčný úkon v evidencii motorových vozidiel – vyradenia vozidla z evidencie, ev. č. S. so správnym poplatkom 5 € v prospech osoby R. B. a to tak, že počas toho, ako stál po ľavej strane JUDr. V. K., ktorý vykonal uvedený evidenčný úkon, vybral z peňaženky bankovku v nominálnej hodnote 20 €, položil ju na ľavú stranu pracovného stola JUDr. V. K. so slovami “na kolky“ a rozdiel medzi touto sumou a správnym poplatkom vo výške 15 € ponechal JUDr. V. K. pre osobnú potrebu, ktorý si po vykonaní evidenčného úkonu už bez prítomnosti Bc. R. K. bankovku zobral a vložil do šuplíka nachádzajúceho sa na ľavej strane pracovného stola,   t e d a   inému v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a taký čin spáchal voči verejnému činiteľovi, čím spáchal prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a za to sa odsudzuje podľa § 333 ods. 2, § 56 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 400 €, podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len samosudca) uznesením, sp. zn. BB-4T 26/2012, zo dňa 12. júla 2012 podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Tr. por. dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom a obvineným Bc. R. K. (ďalej len obvinený) neschválil, nakoľko navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

Uznesenie bolo doručené všetkým procesným stranám. Prokurátor a obvinený podali proti uzneseniu sťažnosti v zákonnej lehote, ktoré aj písomne odôvodnili (obvinený prostredníctvom dodatočne zvoleného obhajcu) a dôvody týchto sťažností boli na vedomie zaslané protistranám.

Prokurátor napadnuté uznesenie považuje za nezákonné. Obvinený dal úplatok 15 € nie ako verejný činiteľ v pohnútke pomôcť pri odhlasovaní vozidla, súdne trestaný nebol, a preto v jeho prospech svedčia dve poľahčujúce okolnosti. Zo strany obvineného išlo o jednorazové vybočenie z rámca obvyklého spôsobu života a z policajného zboru bol už prepustený na vlastnú žiadosť. Ďalej prokurátor poukázal na ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru....., podľa ktorého príslušník polície sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, opätovnému prijatiu do služobného pomeru bráni § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovaného zákona. K sťažnosti prokurátor ako prílohu priložil právoplatné rozsudky špecializovaného trestného súdu o schválených dohodách, sp. zn. BB-3T 34/2011 (obvinený T. N.), BB-4T 42/2011 (obvinený T. P.), BB-3T 22/2011 (L. K.), PK-1T 52/2011 (PaedDr. K. S.), PK-2T 43/2011 (P. K.), PK-2T 34/2011 (Z. P.), BB-3T 28/2011 (Ľ. Z.), BB-3T 2/2012 (A. M.), BB-4T 5/2012 (A. F.), PK-2T 2/2012 (J. M.), BB-4T 11/2012 (J. S.), PK-1T 44/2011 (D. P.) a PK-1T 8/20125 (Z. T.), súvisiacich s vylúčenou trestnou vecou obvineného mjr. JUDr. V. K. na samostatné konanie, ktorý od vyššie menovaných obvinených mal prijímať úplatky v súvislosti s jeho činnosťou ako vedúceho Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru S., pričom v týchto veciach boli, okrem jedného prípadu, uložené samostatné peňažné tresty. Prokurátor má za to, že neschválená dohoda o vine a treste ohľadne dohodnutého trestu zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v Trestnom zákone a spĺňa aj kritériá generálnej a individuálnej prevencie. Predmetná dohoda nie je zrejme neprimeraná, nestačí iba neprimeranosť a túto je potrebné posudzovať zo strany súdu vyššou mierou tolerancie. V závere sťažnosti prokurátor najvyššiemu súdu navrhol, aby podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a prikázal súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obvinený v dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že nie je sporné, že skutok sa stal a že tento skutok spáchal a svoje konanie oľutoval. Jeho postoj bol podkladom k postupu prokurátora, okrem iného k návrhu na schválenie peňažného trestu. Služobný pomer skončil, čo potvrdzuje rozhodnutie MV SR č. p. SPC-OSZ-VZ-47111-1/2012, ktoré je právoplatné, lebo proti nemu nepodal odvolanie, čím odpadla obava z pokračovania trestnej činnosti a už trestné stíhanie jeho osoby je dostatočne výchovným k tomu, aby naďalej žil riadnym, životom. Podľa jeho názoru prísnejší peňažný trest splní zákonom predpokladaný účel trestu z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania.  

Sťažnosti s trestným spisom boli dňa 8. augusta 2012 predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len sťažnostný súd) na rozhodnutie, ktorý na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti prokurátora i obvineného sú dôvodné.

Na úvod Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na § 331 ods. 1 písm. b/ Tr. por. návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. Podľa § 331 ods. 3 Tr. por. v uznesení podľa odseku 1 písm. b/ treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie opiera.

Najvyšší súd zistil, že samosudca sa citovaným ustanovením Trestného poriadku dôsledne neriadil. Pochybil už v tom, že namiesto odmietnutia návrhu dohody o vine a treste rozhodol o jej neschválení, ktorý pojem zákon nepozná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že samosudca sa žiadnym spôsobom nezaoberal hodnotením osoby obvineného, prípadne jeho narušenosťou a z toho vyplývajúcimi možnosťami jeho prevýchovy a nápravy, čo má priamy dopad na druh a výmeru sankcie, ktorá by mala byť uložená v zmysle zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák. Pritom je samosudca povinný zohľadniť aj to, že obvinený súdne trestaný doposiaľ nebol, spáchanie skutku, pre ktorý je trestne stíhaný priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval, že z jeho strany išlo o náhodné a mimoriadne vybočenie z riadneho života a úplatok poskytol len vo výške 15 € vedúcemu dopravného inšpektorátu, ktorý mal pritom sám porušiť svoje povinnosti a na pohnútku, ktorá obvineného k takémuto konaniu v priamom úmysle viedla. Nie bez významu je aj fakt, že obvinený sa mal dopustiť trestného činu, kde zákon dovoľuje uloženie peňažného trestu a že obvinený v súvislosti s tým bol (čo je treba ešte preveriť) „postihnutý“ prepustením zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť.

Vážnejším pochybením podľa najvyššieho súdu je však to, že samosudcu návrh dohody o vine a treste dôsledne nepreskúmal, čo do jej obsahu a podľa obsahu spisu, a to aj v zmysle § 238 – § 239 Tr. por. Preto prehliadol, že vyšetrovaním v prípravnom konaní nebolo zaobstarané služobné hodnotenie obvineného, záznam o disciplinárnych odmenách a trestoch a nebolo preverené, či obvinený v dobe skutku nebol v postavení podriadeného vo vzťahu k mjr. JUDr. V. K. (z výpovede obvineného nie úplne jasne vyplýva, že v dobe skutku nemal byť v podriadenom vzťahu) a či nebol u obvineného ukončený služobný pomer príslušníka Policajného zboru. Uvedené nedostatky neodstránil ani sám samosudca, napr. dožiadaním na príslušný útvar Policajného zboru, čo je zrejmé z ustanovenia § 238 ods. 2 Tr. por. V dôsledku toho o podanom návrhu na schválenie dohody o vine a treste rozhodol nesprávne a v dôvodoch napadnutého uznesenia nepoukázal na významné konkrétne skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu by mali preukazovať zrejmú neprimeranosť navrhnutej dohody, na čo správne v podaných sťažnostiach reagovali obvinený a prokurátor.

K uvedenému sťažnostný súd dodáva, že samosudca sa v napadnutom uznesení zaoberal prednostne personálnymi otázkami, k čomu v danej veci nebol oprávnený (uvedenú problematiku rieši zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.... č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších zmien, v ustanoveniach § 192 ods. 1 písm. f/, § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2, na čo je správne poukázané v sťažnostiach), nehľadiac na to, že obvinený podľa sťažnostných dôvodov už by nemal byť príslušníkom Policajného zboru.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd musí konštatovať, že napadnuté uznesenie je nezákonné, a preto ho zrušil a samosudcovi prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol v zmysle § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Okrem toho najvyšší súd neprehliadol, že pri preskúmaní podaného návrhu na schválenie dohody o vine a treste sa samosudca nezaoberal tým, či predmetný návrh pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä, či prípravné konanie, ktoré predchádzalo podanému návrhu, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku. V tejto súvislosti najvyšší súd upriamuje pozornosť samosudcu na obrazovo zvukový záznam, ktorý mal byť vyhotovený na základe príkazu sudcu pod č.: BB-ŠTS-V-817-1/10-Ntt-700 z 3. novembra 2010 (prílohou trestného spisu je aj utajovaná príloha pod sp. zn. : SKIS-V-13-90/2012-IS-OISZ-A a neutajovaný 1 kus DVD pod ČVS: SKIS-192/OISZ-V-2012 so záznamami pod č. SKIS-V-2131/2011-IS-OŠČ-ITP a SKIS-V-2345/2011-IS-OŠČ-ITP), v tom smere, či ide o zákonný príkaz a o zákonným spôsobom vyhotovený obrazovo zvukový záznam, ktorý by mal tiež preukazovať spáchanie skutku, pre ktorý sa trestné konanie vedie. Iba pre úplnosť pripomína, že neoznačené – nešpecifikované záznamy mali byť prehraté pri výsluchoch obvinených Bc. R. K. (č.l. 18) a mjr. JUDr. V. K. (č.l. 37, pričom posledne uvedený v posudzovanej trestnej veci nebol vypočutý ako svedok). Rovnako nadriadený súd poukazuje na to, že pri výsluchu obvineného a štúdia spisu mal byť prítomný ako nezúčastnená osoba kpt. JUDr. M. J., pričom osoba tohto mena je uvedená aj na zhotovenom zázname.  

So zreteľom na uvedené bude samosudca v novom konaní povinný vo veci znovu konať a rozhodnúť o návrhu prokurátora na schválenie dohody o vine a treste. Preto je nevyhnutné, aby postupom podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. por. odstránil nedostatky prípravného konania a zákonným spôsobom zaobstaral všetky podklady potrebné pre rozhodnutie, posúdil zákonnosť vyšetrovania a ním získané dôkazy a v súlade so zákonom podľa § 331 ods. 1 Tr. por. rozhodol, pričom uznesenie musí spĺňať i náležitosti uvedené v § 176 ods. 1, ods. 2 Tr. por.  

Na základe týchto skutočností senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. novembra 2012

JUDr. Martin Piovartsy, v.r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová