4 Tost 26/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Richarda Bureša

na neverejnom zasadnutí 17. júla 2014 v trestnej veci L.   B., v konaní o európskom

zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby L. B. proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave z 18. júna 2014, sp. zn. 6Ntc 8/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby L. B. proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 18. júna 2014, sp. zn. 6Ntc 8/2014, sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave uznesením z 18. júna 2014, sp. zn. 6Ntc 8/2014, podľa § 17

ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon

o európskom zatýkacom rozkaze) vzal vyžiadanú osobu L. B., nar. X. v D., naposledy bytom

D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov v inej trestnej veci

do vydávacej väzby s tým, že táto bude spočívať do vykonania trestu odňatia slobody

nariadeného Okresným súdom Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 2T 32/2010,

prípadne do podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.

Proti tomuto uzneseniu podal L. B. včas sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil

prostredníctvom obhajcu.

V dôvodoch sťažnosti uviedol, že pred vydaním napadnutého uznesenia nebol

krajským súdom, ktorý vo veci rozhodol vypočutý, doposiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie

Krajského súdu v Nitre o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, či mal krajský súd k dispozícii originál tohto

rozkazu a ponechal na zváženie odvolacieho súdu úplnosť výroku napadnutého uznesenia, z ktorého podľa jeho názoru konkrétne nevyplýva, na podklade akého európskeho

zatýkacieho rozkazu bol vzatý do vydávacej väzby. Napokon namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje popis skutku s uvedením jeho právneho posúdenia, pre ktorý má byť

vo vydávacej väzbe.

Z týchto dôvodov bez ďalšieho navrhol, aby najvyšší súd napadnutého uznesenie

zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade podanej sťažnosti preskúmal

v rozsahu § 192 Tr. por. správnosť výrokov, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť L. B. nie je dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je

dôvodná.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe

je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu

o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu

súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak je to potrebné

na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze

na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto

konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora

vykonávajúceho predbežne vyšetrovanie.

Podľa § 16 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze príslušný sudca rozhodne

o prepustení osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby orgánom štátu

pôvodu, alebo v prípadoch uvedených v § 25 ods. 1 a ods. 3, posledným dňom ustanovenej

lehoty.

Okrem toho sudca rozhodne o prepustení z vydávacej väzby, ak

a) justičný orgán štátu pôvodu zrušil európsky zatýkací rozkaz alebo ak ho vo vzťahu k Slovenskej republike odvolal,

b) príslušný sudca rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná, alebo

c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak sa vyžiadaná osoba

nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo

sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, súd

po doručení originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzba, ktorá bude spočívať.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na konanie podľa odseku 1

je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone

trestu odňatia slobody.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor krajskej

prokuratúry príslušný podľa § 11 vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného

vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a doručí jej kópiu

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak sa žiada o vydanie

pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou

trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným

orgánom štátu pôvodu označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných

činov uvedených v odseku 4, vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa

práva vykonávajúceho štátu.

Z predloženého spisu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6Ntc 8/2014, vyplýva,

že Okresný súd v Györi dňa 14. januára 2014, sp. zn. B.417/2012/36, vydal na L. B.,

slovenského štátneho občana európsky zatýkací rozkaz na trestné stíhanie do Maďarskej republiky pre jednonásobný zločin podvodu, ktorý sa kvalifikuje a má byť trestaný podľa

§ 318 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ zákona o trestnom zákonníku číslo IV. z roku 1978 (trestný

zákon), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo vydanom

európskom zatýkacom rozkaze a za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou

hranicou 3 (tri) roky.

Tento mal spáchať na tom skutkovom základe, že v mesiaci jún 2010 sa predstavil

falošným menom – ako A. K. a vydával sa za šoféra jedného z ministerstiev Slovenskej

republiky. V troch častiach si požičal od poškodenej E. B. 600 000 HUF v kozmetickom

salóne na adrese G.. Obžalovaný sľúbil, že požičanú sumu do niekoľkých dní splatí, k tomu

však nedošlo, obžalovaný odišiel na neznáme miesto. Obžalovaný L. B. pomýlil poškodenú

so zámerom neoprávneného nadobudnutia zisku, keď sa jej predstavil falošným menom,

oznámil falošné údaje ohľadom svojho zamestnania, čím vyvolal zdanie, že má prácu, ktorá

dobre vynáša a vytvára bezpečné finančné pozadie. V tom čase voči obžalovanému bolo

vedené v Slovenskej republike trestné stíhanie, v dôsledku ktorého bol zadržaný v septembri

roku 2010. Obžalovaný požičané peniaze vrátiť nechcel a ani nemohol, poškodenej takto

spôsobil škodu vo výške 600 000 HUF, ktorá sa nenahradila.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre dňa 4. apríla 2014, sp. zn. 2KPt 11/14/4400-26, podala na Krajský súd v Nitre aj s originálom európskeho zatýkacieho

rozkazu o. i. návrh na vzatie L. B. do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.

Krajský súd v Trnave (na podklade rozhodnutí Krajského súdu v Nitre z 30. apríla

2014, sp. zn. 1Ntc 11/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, sp. zn. 6 Tost 19/2014) o vydávacej väzbe vyžiadanej osoby rozhodol

na podklade takto podaného návrhu.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že L. B. si je vedomý, že na území

Maďarskej republiky spáchal trestný čin a že sa voči nemu vedie trestné stíhanie

pre obojstranne trestný čin úmyselnej povahy, za ktorý je možné mu uložiť trest odňatia

slobody až na tri roky. Uviedol, že škodu, ktorú spôsobil, je ochotný uhradiť, o čom napísal

aj na súd v Györi, na čo dostal odpoveď, že so zreteľom na túto okolnosť bude trestné konanie

voči nemu prerušené.

Príslušný orgán štátu pôvodu požiadal o vydanie L. B. pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou tri roky a ktorý je v európskom

zatýkacom rozkaze príslušným orgánom štátu pôvodu trestne stíhaný pre trestný čin, ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze označený priradením k jednej kategórii trestných činov

uvedených v § 4 odseku štyri (písm. t/). V takom prípade vykonávajúci justičný orgán

neskúma, či ide o čin trestný podľa práva vykonávajúceho štátu.

Z konania L. B., ku ktorému sa priznal a z popisu skutku uvedeného

vo vydanom európskom zatýkacom rozkaze je zrejmé, že na zabezpečenie prítomnosti

vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky

a na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, bolo

potrebné tohto vziať do vydávacej väzby, pričom sa tak stalo postupom, ktorý je v súlade

so zákonom o európskom zatýkacom rozkaze. Zároveň však so zreteľom na skutočnosť,

že menovaný v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody nariadený Okresným súdom

v Nových Zámkoch a uložený v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 2T 32/2010,

bolo potrebné rozhodnúť, že jeho väzba bude spočívať do vykonania tohto trestu, prípadne

do podmienečného prepustenie z výkonu tohto trestu.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky L. B., najvyšší súd poukazuje na to,

že menovaný bol vo veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia ku všetkým rozhodujúcim

skutočnostiam vypočutý v prítomnosti svojho obhajcu najskôr prokurátorkou Krajskej

prokuratúry v Nitre (4. apríla 2014) a neskôr (30. apríla 2014) senátom Krajského súdu v Nitre. Krajský súd v Trnave mohol preto o návrhu prokurátorky spoľahlivo rozhodnúť

na podklade náležite zisteného skutkového stavu veci a zároveň pri zachovaní všetkých práv

vyžiadanej osoby. Z obsahu predloženého spisu spoľahlivo tiež vyplýva, že originál

európskeho zatýkacieho rozkazu bol orgánmi štátu pôvodu slovenským orgánom

ako vykonávajúcim justičným orgánom doručený a z napadnutého uznesenia (jeho úvodnej

časti) je nepochybné o akom, respektíve ktorom európskom zatýkacom rozkaze na podklade

návrhu prokurátorky krajský súd v posudzovanej veci rozhodol a aké konanie vyžiadanej

osoby bolo predmetom tohto rozkazu.

Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. júla 2014

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová