N a j v y š š í s ú d
4 Tost 26/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvineného J. H. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. a iné, na neverejnom zasadnutí 14. augusta 2013 v Bratislave o sťažnosti obvineného J. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30. júla 2013, sp. zn. PK-1Tš 19/2006, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
II. Podľa § 403 Tr. por. obvinený J. H., nar. X., naposledy bytom H. X., toho času v Ústave na výkon väzby v Bratislave, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava sa n e b e r i e do väzby a p r e p ú š ť a sa ihneď na slobodu.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. za existencie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa p r i j í m a písomný sľub obvineného J. H. a podľa § 80 ods. 2 Tr. por. mu u k l a d á povinnosť oznámiť súdu, na ktorom sa vedie trestné konanie, každú zmenu miesta pobytu.
IV. Podľa § 82 ods. 1 písm. a/, písm. f/ Tr. por. sa u k l a d a j ú obvinenému J. H. tieto primerané povinnosti a obmedzenia :
- zákaz vycestovať do zahraničia,
- dostaviť sa na príkaz súdu na úkony trestného konania,
- povinnosť pravidelne dvakrát do mesiaca v určených dňoch sa dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v obvode ktorého bude mať trvalý pobyt.
Podľa § 82 ods. 3 Tr. por. plnenie a kontrolu uložených povinností a obmedzení vykoná probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode ktorého bude mať obvinený J. H. trvalý pobyt.
O d ô v o d n e n i e
Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len Špecializovaný trestný súd alebo súd prvého stupňa) uznesením z 30. júla 2013, sp. zn. PK-1Tš 19/2006, podľa § 403 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. vzal do väzby obvineného J. H.. Väzba začala plynúť dňa 30. júla 2013 o 16.00 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava.
Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo doručené všetkým procesným stranám podal obvinený J. H. sťažnosť ihneď na neverejnom zasadnutí po jeho vyhlásení.
V odôvodnenej sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu, rovnako ako aj vo vyjadrení na neverejnom zasadnutí 30. júla 2013 uviedol, že ak by nebol vzatý do (útekovej) väzby mohol by bývať v byte u svojej matky Z. H. v obci Z., ul. S. X., ktorý bol medzičasom bez jeho vedomia prevedený na jeho brata I. H. a jeho manželku S., ktorí s tým súhlasia a prihlásia ho tam k trvalému pobytu. Brat I. H. je spoločníkom a konateľom spoločnosti P. - P., s.r.o., so sídlom M. X., B., kde ho zamestná ako vodiča, ak bude prepustený z väzby na slobodu. Uvedené vyplýva z čestného vyhlásenia jeho brata I. H. z 5. augusta 2013, výpisu obchodného registra z 5. marca 2009 a z 5. augusta 2013 k firme P. - P. a listu vlastníctva z 5. augusta 2013 o vlastníctve bytu. K dôvodom preventívnej väzby uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody, so započítaním vykonanej väzby je sedem a pol roka a za tú dobu dospel k presvedčeniu, že pokračovanie v trestnej činnosti u neho neprichádza do úvahy. Ochotný je podrobiť sa právoplatne uloženej ústavnej protitoxikomanickej liečbe. Vo výkone trestu odňatia slobody bol viackrát disciplinárne odmenený, trestaný nebol a aj na základe toho bol preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zdržiavať sa bude v mieste trvalého bydliska - Z., ul. S. X. v byte svojho brata I. H.. Po prípadnom prepustení z väzby na slobodu povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti a dodrží všetky prípadné obmedzenia, ktoré mu súd uloží. Trestnému konaniu sa vyhýbať nebude a na každé súdom nariadené pojednávanie sa kedykoľvek dostaví, čo potvrdzuje písomným sľubom z 5. augusta 2013.
V závere sťažnosti obvinený navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zrušiť napadnuté uznesenie a rozhodnúť o jeho prepustení na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci prieskumnej povinnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obvineného J. H. je dôvodná.
Z napadnutého uznesenia, ale aj z predloženého spisu vyplýva, že obvinený J. H. bol uznesením sudcu Okresného súdu v Dunajskej Strede z 1. februára 2006, sp. zn. Tp 7/2006, vzatý do väzby, so začiatkom jej výkonu 30. januára 2006 od 02.00 hod. (zväzok I., č.l. 157 trestného spisu).
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 21. februára 2007, sp. zn. PK-1Tš 19/2006, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2007, sp. zn. 1Toš 8/2007, bol obvinený J. H. uznaný vinným v bode I. z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, v bode II. z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v bode III. z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., v bode IV. zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., v bode V. zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti citovaného rozsudku.
Obvinenému bol za skutok pod bodom I. uložený podľa § 35 ods. 3, § 187 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka, so zaradením podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. januára 2006, sp. zn. 3T 251/2003. Za skutky pod bodmi II. - V. mu bol uložený podľa § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 172 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 a pol roka, so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený aj trest prepadnutia veci - mincí a bankoviek uvedených v skutkovej vete rozsudku. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou (zväzok III., č.l. 690, 731 trestného spisu).
V konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2009, sp. zn. 1Tdo Vš 5/2007, bolo dovolanie obvineného odmietnuté (zväzok III., č.l. 777 trestného spisu) a tiež bol zamietnutý jeho návrh na obnovu konania uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 28. januára 2011, sp. zn. 2Nt 3/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2011, sp. zn. 2 Tost 6/2011 (zväzok III., č.l. 833, 890 trestného spisu).
Uložené tresty obvinený J. H. začal vykonávať 3. mája 2007 so započítaním väzby od 30. januára 2006 do 3. mája 2007, pričom trest by mal vykonať 30. januára 2018 (zväzok III., č.l. 730, 742, 877 trestného spisu). Ku dňu tohto rozhodovania obvinený už z uložených trestov vykonal celkove aj s väzbou 7 rokov, 6 mesiacov a 14 dní.
Na podklade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 o zrušení takzvanej asperačnej zásady pri ukladaní trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 11. júna 2013, sp. zn. BB-4Nt 3/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2013, sp. zn. 2 Tost 21/2013, povolil obnovu konania v prospech obvineného J. H. a zrušil celý výrok o treste z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 21. februára 2007, sp. zn. PK-1Tš 19/2006 (zväzok IV., č.l. 907, 909 trestného spisu). Príkazom predsedu senátu prvostupňového súdu z 30. júla 2013 bol obvinený J. H. ihneď prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a súčasne bol daný príkaz na jeho predvedenie na neverejné zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo ešte toho dňa, na ktorom bol obvinený po výsluchu za účasti prokurátora a obhajcu napadnutým uznesením vzatý do väzby, ktorú vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave, Chorvátska 5 (zväzok IV., č.l. 921, 924, 938, 972 trestného spisu).
Podľa aktuálneho odpisu registra trestov obvinený sa doposiaľ za spáchanie trestnej činnosti zodpovedal síce štyrikrát, ale dva predchádzajúce rozsudky 1T 33/1996 z 19. januára 1998 a 3T 215/2003 zo 16. januára 2006 boli zrušené v rámci ukladania súhrnných trestov. Vo výkone trestu bol jedenkrát z rozsudku 2T 21/1998 zo 6. októbra 1998, pričom v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení sa osvedčil, takže sa na neho, ohľadne tohto postihu hľadí, ako by nebol odsúdený.
Dňa 5. augusta 2013 bol nariadený výkon uloženého protitoxikomanického ústavného liečenia (zväzok IV., č.l. 950 trestného spisu).
Čestné vyhlásenie I. H. z 5. augusta 2013 (č.l. 965), kópia výpisu z obchodného registra z 5. marca 2009 (č.l. 966), internetový výpis z obchodného registra z 5. augusta 2013 (č.l. 967), internetového výpisu z katastra nehnuteľností z 5. augusta 2013 (č.l. 969) a písomný sľub obvineného (č.l. 971) preukazujú skutočnosti uvádzané v sťažnosti obvineného.
Najvyšší súd tiež poukazuje na to, že obvinený J. H. bol rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. februára 2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2007 právoplatne uznaný za vinného v bode I. z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, podľa ktorého je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na dva roky až osem rokov. Ďalej bol v bodoch IV. a V. uznaný za vinného z dvoch trestných činov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. účinného od 1. januára 2006, podľa ktorého je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. V bodoch II. a III. bol uznaný za vinného z trestných činov podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 2 rokov do 5 rokov a podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., za čo je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov.
Z uvedeného vyplýva, že bez aplikácie takzvanej asperačnej zásady možno očakávať uloženie miernejšieho trestu, než aký bol uložený v pôvodnom rozsudku.
Špecializovaný trestný súd v napadnutom uznesení správne konštatoval, že u obvineného J. H. boli v čase rozhodovania na súde I. stupňa dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Pritom útekovú väzbu odôvodnil skutočnosťou, že obvinený nemá žiadne bydlisko, žiadne zamestnanie, ani iný spôsob obživy a naďalej mu hrozí uloženie vysokého trestu. Preventívnu väzbu videl v tom, že obvinený bol v minulosti odsúdený za rôznu trestnú činnosť a v aktuálne vedenom trestnom konaní sa dopustil rôznej trestnej činnosti celkovo v piatich skutkoch.
Podľa najvyššieho súdu však u obvineného v súčasnosti existuje iba dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne uznaný za vinného pretrváva dôvodná obava, že by mohol pokračovať v páchaní úmyselnej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o takzvanú útekovú väzbu najvyšší súd uvádza, že v dobe rozhodovania prvostupňového súdu obvinený iba slovne vyhlásil, že má kde bývať a má aj možnosť zamestnať sa. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa však obvinený vyhlásenie doložil „čestným prehlásením brata a výpismi z obchodného registra a katastrálneho úradu“ o možnosti trvalého bývania a jeho zamestnania sa. Taktiež predložil písomný sľub. Tieto skutočnosti, ako aj to, že obvinený doposiaľ vykonal z uložených trestov odňatia slobody (dva a pol roka a deväť a pol roka, teda 12 rokov) už viac ako 7 a pol roka najvyšší súd zohľadnil a zistil, že nie je daný dôvod väzby podľa písm. a/, § 71 ods. 1 Tr. por.
Na tomto základe najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol. Podľa § 403 Tr. por. obvineného J. H. nevzal do väzby a prepustil ho ihneď na slobodu.
Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., keďže sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. prijal písomný sľub obvineného J. H. a tomuto uložil podľa § 80 ods. 2 Tr. por. povinnosť oznámiť Špecializovanému trestnému súdu, prípadne odvolaciemu súdu, každú zmenu miesta pobytu.
Písomný sľub bol prijatý, lebo bol považovaný za dostatočný s ohľadom na povahu prejednávaného prípadu a správanie sa obvineného vo výkone trestu. Obvinený je povinný obsah písomného sľubu plniť.
Na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou najvyšší súd obvinenému podľa § 82 ods. 1 písm. a/, písm. f/ Tr. por. uložil primerané povinnosti a obmedzenia tak, ako sú uvedené vo výroku tohto uznesenia, pokiaľ v tom čase nebude sa podrobovať nariadenej ústavnej protitoxikomanickej liečbe.
Podľa § 82 ods. 3 Tr. por. plnenie a kontrolu uložených povinností a obmedzení vykoná probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode ktorého bude mať trvalý pobyt obvinený J. H..
V tej súvislosti najvyšší súd v zmysle § 80 ods. 3 Tr. por. poučuje obvineného v tom smere, že ak nebude plniť uložené mu primerané povinnosti a obmedzenia alebo obsah písomného sľubu môže súd rozhodnúť o jeho vzatí do väzby.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o sťažnosti obvineného tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. augusta 2013
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová