4 Tost 24/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci proti obvinenému Y. K. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a zák. č. 140/1961 Zb. a iné na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 o sťažnostiach obvinených G. Y., E. Y., P. Z., H. R. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 17. júna 2016, sp. zn. 2Tp/9/2016 rozhodol
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosti obvinených G. Y., E. Y., P. Z., H. R. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo 17. júna 2016, sp. zn. 2Tp 9/2016
I. podľa § 72 ods. 2 Tr. por. Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzal do väzby obvinených
G. Y., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom L., H. č. XX,
E. Y., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom L., F. č. XX,
P. Z., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom L., J. č. X a,
H. R., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom R., S. č. X, s tým, že
väzba u obvineného G. Y. začala plynúť dňa 14. 06. 2016 v čase o 04.20 hod, a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre,
väzba u obvineného E. Y. začala plynúť dňa 14. 06. 2016 v čase o 04.00 hod., a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave,
väzba u obvineného P. Z. začala plynúť dňa 14. 06. 2016 v čase o 04.30 hod. a bude sa vykonávať v Bratislave,
väzba u obvineného H. R. začala plynúť dňa 14. 06. 2016 v čase o 04.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvinených G. Y., E. Y., P. Z., a H. R. dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenými nenahradil.
III. Podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na vzatie do väzby ďalších obvinených nevyhovel a
1. Y. K., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale L., P. č. X, 2. Y. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., V. č. XX, 3. H. J., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., O. č. X, 4. JUDr. H. K., nar. XX.XX.XXXX v L. L., trvale bytom L., X H. č. XX, 5. Ing. C. S., nar. XX.XX.XXXX v L. L., trvale bytom L., L. č. XX, 6. H. S., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., R. č. X, 7. J. L., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., A. D. č.X, 8. H. E., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., Y. č. XX, 9. V. R. nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., H. č. XX a 10. E. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., F. č. XX,
n e v z a l d o v ä z b y
a prepustil ich zo zadržania na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu včas podali sťažnosti obvinení G. Y., E. Y., P. Z., H. R. voči výroku o ich vzatí do väzby a aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v neprospech týchto obvinených pretože neboli vzatí do väzby aj z ním navrhnutých dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. a zároveň aj proti výroku napadnutého uznesenia v bode III o nevyhovení jeho návrhu na vzatie do väzby obvinených Y. K., Y. H., H. J., JUDr. H. K., Ing. C. S., H. S., J. L., H. E., V. R. a E. H..
Obvinený P. Z. v písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajkyne uviedol, že žiaden trestný čin nespáchal a výpoveď svedka H. F. nie je pravdivá. Menovaný svedok ho usvedčuje v snahe zabezpečiť si v trestnom konaní miernejšie procesné postavenie. Napokon ani z výpovede svedkyne U. H. o konkrétnych osobách, ktoré mali páchať trestnú činnosť jeho meno nevyplýva.
Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie vo vzťahu k jeho osobe zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu a sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodnú zamietol.
Obvinení G. Y., E. Y. a H. R. podané sťažnosti neodôvodnili.
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v písomnom odôvodnení podanej sťažnosti vyslovil domnienku, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. tak ako sú uvedené v návrhu prokurátora u každého obvineného existujú.
Uviedol, že aj keď je možné akceptovať názor, že od spáchania stíhaných skutkov u viacerých obvinených uplynulo určité obdobie, táto skutočnosť sama osebe neznižuje ani spoločenskú nebezpečnosť spáchanej trestnej činnosti ani neeliminuje obavu, že obvinení ujdú alebo sa budú skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu alebo trestu. Hoci všetci deklarovali, že sa zdržiavajú v mieste trvalého bydliska, ktoré majú uvedené v osobných dokladoch, u niektorých z nich bolo pozitívne zistené, že toto je iba formálne uvedené a v skutočnosti sa zdržiavajú na iných miestach. Vyplýva to z protokolov o ich výsluchoch v procesnom postavení obvinených, kde sami uviedli adresu trvalého bydliska alebo možné miesta, kde sú v skutočnosti dostupní a kde je možné ich zastihnúť. Z výpovede svedka H. F. tiež vyplýva, že všetci obvinení boli medzi sebou v kontakte, mali tiež kontakty na políciu a obvykle vedeli, kedy bude voči nim vykonaný policajný zásah. V takých prípadoch buď čakali na policajtov na viditeľnom mieste, aby sa tak vyhli poškodeniu vchodových dverí zasahujúcimi jednotkami, alebo odišli z miesta bydliska do pripravených úkrytov, aby sa tak vyhli zadržaniu.
Osobitne v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 26. mája 2014, sp. zn. PK-2T 14/2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp. zn. 2To 9/2014, ktorými boli členovia zločineckej skupiny zv. „J." vrátane jej najvyššie postaveného člena a jeho blízkych „spolupracovníkov" odsúdení na dlhoročné tresty odňatia slobody a na tresty prepadnutia majetku. V posudzovanej veci je opätovne vedené trestné stíhanie proti členom tej istej zločineckej skupiny, pričom osobitne v osobe obvineného E. Y. ide o páchateľa, ktorý sa v období po 26. novembri 2014 znovu snažil obnoviť činnosť skupiny s použitím tých istých foriem páchania trestnej činnosti a v spolupráci s tými členmi skupiny, ktorí buď boli oslobodení alebo ktorí pre členstvo v skupine ani trestne stíhaní neboli. V podstate všetci obvinení poznajú citované rozsudky a vedia aké tresty boli E. S. a ostatným páchateľom uložené, videli aké dôkazy boli na hlavnom pojednávaní produkované a ako ich vyhodnotil súd. Tieto poznatky majú takpovediac z prvej ruky, pretože na hlavné pojednávanie viacerí chodili osobne ako verejnosť (napr. obv. S., obv. Y. a ďalší). Táto skutočnosť odôvodňuje obavu, že obvinení ujdú, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu a hroziacemu testu, pretože vedia aké tresty im reálne hrozia v prípade uznania viny.
Existencia dôvodov tzv. kolúznej väzby podľa jeho názoru vyplýva z okolností za ktorých mal byť spáchaný skutok v bode 4/ uznesenia o vznesení obvinenia, keď obvinený JUDr. H. K. usmernil ostatných obvinených zúčastnených na skutku, že majú o konflikte v M. vypovedať nepravdu a ako majú vypovedať, aby ich výpovede spolu vyzneli vierohodne a podali o skutku nepravdivý, ale vierohodný obraz a predovšetkým, aby sa vytvoril priestor pre páchateľa v tomto prípade obvineného R. na únik pre trestným stíhaním. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že sa tento účel aj krivými výpoveďami účastníkov konfliktu podarilo dosiahnuť. Hoci od uvedeného skutku uplynula už dlhšia doba, momentálne sú všetci obvinení (nielen JUDr. H. K., E. Y., H. R., Y. H. a Y. F.) v rovnakej situácii a čelia rovnakému problému, t. j. uniknúť trestnému stíhaniu. Hrozí dôvodná obava, že podniknú znova všetky kroky, vrátane tých protizákonných, aby si vytvorili podmienky, ktoré im umožnia trestnému postihu uniknúť. Vedia, ktorí svedkovia ich usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, vedia akú majú oni sami povesť a že ľudia, vrátane svedkov, z nich majú strach, resp., že sa necítia dobre v ich spoločnosti a radšej s nimi nejdú do žiadneho konfliktu. Túto situáciu zneužívajú vo svoj prospech bežne pri páchaní trestnej činnosti a možno úplne dôvodne predpokladať, že tak urobia opäť, aby dosiahli zmeny svedeckých výpovedí vo svoj prospech. Ide teda o reálne skutočnosti odôvodňujúce dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Konštatoval, že naplnenie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. nevyžaduje jednoznačne preukázanie, že obvinení reálne už vykonali kroky smerujúce k ovplyvňovaniu svedkov, resp. že už svedkov ovplyvňovali, ale stačí dôvodná obava podporená konkrétnymi skutočnosťami, že budú tak robiť. V uvedenom prípade táto obava skutočne existuje a bez bližšej konkretizácie uviedol, že konkrétne prípady z minulosti z iných trestných vecí, ktoré sa týkali tých istých páchateľov, resp. členov tej istej zločineckej skupiny sú dostatočne zrejmé. V súvislostí s tým poukázal aj na trestné stíhanie viacerých obhajcov pre trestný čin marenia spravodlivosti v prípadoch, keď vynášali odkazy obvinených rozličným svedkom a nad rámec bežnej obhajoby vykonávali aktivity trestného charakteru za účelom dosiahnuť oslobodenie svojich klientov spod obžaloby, resp. dosiahnutia zastavenia trestného stíhania. Rovnako tak bez bližšej personifikácie vo vzťahu k obvineným poukázal na zastrašovanie a ovplyvňovanie svedkov vo viacerých trestných veciach, v ktorých boli trestne stíhaní jednotliví členovia skupiny „J.", tak ako to vyplýva aj zo záznamu o podanom vysvetlení E. X., ktorý v prílohe predložil.
K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. uviedol, že obvinení sa podľa svedka H. F. dlhodobo podieľali na páchaní trestnej činnosti v prospech skupiny „J." v tejto zastávali rozličné funkcie od biletárov (v podstate všetci obvinení v úvodných fázach ich členstva v skupine), členov výjazdu a vedúcich výjazdu (obv. H. J., obv. G. Y., obv. P. Z., obv. Y. H., obv. J. L., obv. H. R., obv. V. R. a obv. E. H.), tzv. ochrankárov, vrátane osobných ochrancov vedúceho skupiny J. E. S. (obv. Y. K., obv. H. E., obv. J. L. a obv. E. H.). Požívali vysokú dôveru u vedúceho skupiny E. S., ktorý im na znak svojej priazne a na znak príslušnosti ku skupine osobne dal vyrobiť a odovzdal nože značky Z. označené konkrétnymi číslami. Zo záznamov o domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov vyplýva, že takéto nože boli dňa 14. júna 2016 zaistené u obvineného H. (nôž č. 03), obvineného R. (nôž č. 30), obvineného S. (nôž č. 19), obvineného J. (nôž č. 05). Rovnaké nože s ďalšími číslami boli zaistené u členov skupiny v rámci trestného stíhania vedeného proti obvinenému E. S. v roku 2011 a v trestnej veci vedenej proti obvinenému H. F. v roku 2015 (obv. H. F. nôž č. 14, Y. H. nôž č. 21, A. G. nôž č. 22, obv. Ing. C. S. nôž č. 23). Taktiež všetci obvinení používali rovnaké strelné zbrane, a to pištole zn. R., ktoré boli dňa 14. júna 2016 nájdené a zaistené pri domových prehliadkach pri prehliadkach iných priestorov u obvinených E. J., E. H., E. Y., J. B., J. P., Y. H., J. L., H. E., a Y. K.. Rovnaké zbrane boli v minulosti nájdené u členov skupiny J. E. S., H. Y., Ing. C. S., Y. H., H. R., H. L., H. C. a C. Y., z ktorých väčšina v minulosti bola aj odsúdená za členstvo v tejto zločineckej skupine (okrem Y. H. a H. R.). Uvedené skutočnosti potvrdzujú skutočnosť, že obvinení sa nevzdali svojho členstva v skupine, aj naďalej rešpektujú pravidlá skupiny a sú pripravení plniť úlohy vyplývajúce z ich členstva v skupine vrátane páchania trestnej činnosti. Hrozí teda reálna a dôvodná obava, že v prípade ich ponechania na slobode sa znova zapoja do trestnej činnosti za účelom dosiahnutia zisku a trvalých príjmov, a to nielen pre seba, ale aj pre iných členov skupiny a ich rodinných príslušníkov, ktorí boli vzatí do väzby v tejto trestnej veci alebo v iných trestných veciach. Poukázal v tejto súvislosti aj konkrétne na výpoveď svedkyne U. H., partnerky H. F., ktorej obvinení E. Y. a ďalšie osoby nosili peniaze až do konca mája 2016 pre H. F. a na pokrytie jej nákladov spojených s bývaním. Rovnaký spôsob podpory uplatňovala skupina „J." aj vo vzťahu k ďalším svojim členom, ktorí boli vzatí do väzby v iných trestných veciach.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Tr. por. obvinených Y. K., Y. H., H. J., JUDr. H. K., Ing. C. S., H. S., G. Y., E. Y., J. L., P. Z., H. E., H. R., V. R. a E. H. vezme do väzby.
J. § 192 ods. 3 Tr. por. o sťažnosti podľa § 190 ods. 3 proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, okrem uznesenia podľa § 403 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.
Riadiac sa týmto ustanovením najvyšší súd o sťažnostiach obvinených G. Y., E. Y., P. Z., H. R. a prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí.
Najvyšší súd na podklade nimi podaných sťažností preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že ich sťažnosti nie sú dôvodné.
Uznesením vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúra Bratislava sp. zn. PPZ-71/NKA-PZ-BA-2016 z 02. februára 2016 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a uznesením toho istého vyšetrovateľa sp. zn. PPZ-71/NKA-PZ-BA-2016 z 13. júna 2016 bolo vznesené obvinenie E. S., H. Y., J. P., Y. K., H. J., Y. H., H. J., JUDr. H. K., Ing. C. S., H. S., G. Y., E. Y., K. P., J. L., P. Z., H. E., G. J., H. R., V. R., JUDr. K. G., E. H., E. J., Ing. J. H., PhDr. D. K., G. S., F. J. a J. B. za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a zák. č. 140/1961 Zb., zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 Tr. zák. s poukázaním na § 140 písm. c) Tr. zák., zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4, písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na § 140 písm. c) Tr. zák. a pre ďalšie trestné činy na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení.
Na úvod posudzovanej veci je potrebné uviesť, že sudca pre prípravné konanie ako vecne príslušný pri rozhodovaní o väzbe obvineného postupoval v súlade s ustanoveniami § 73 ods. 5, ods. 6, § 72 ods. 2 Tr. por. a zákonné lehoty na rozhodnutie o vzatí obvinených do väzby boli spolu s ostatnými formálnymi náležitosťami tohto postupu dodržané. Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por. môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
V súlade so stavom veci a zákonom postupoval sudca pre prípravné konanie, keď dospel k záveru, že v súčasnom (počiatočnom) štádiu trestného stíhania je v posudzovanej veci u menovaných obvinených daná dôvodnosť podozrenia, že mali spáchať skutky, pre ktoré sú trestne stíhaní v čase a spôsobom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia.
Dôvodnosť podozrenia ako jedna z materiálnych podmienok väzby, že menovaní obvinení mali spáchať predmetné skutky v tomto štádiu trestného stíhania vyplýva najmä z výpovedí svedkov H. F., a na ne nadväzujúcich ďalších výpovedí svedkov uvedených na strane 16, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal prvostupňový súd.
Z týchto vyplýva, akým spôsobom sa mali títo dopustiť spáchania trestných činov, pre ktoré sú trestne stíhaní.
Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obvinení G. Y., E. Y., P. Z. a H. R. na rozdiel od ostatných spoluobvinených nemali prestať s páchaním trestnej činnosti, ktorú predtým páchali a túto mali vykonávať až do doby ich zadržania, zisk z nej si mali medzi sebou deliť a prípadne z neho podporovať osoby majúce problém so zákonom alebo ich rodinných príslušníkov.
Uvedené skutočnosti sú preto aj podľa názoru najvyššieho súdu natoľko konkrétne, že reálne odôvodňujú obavu z konania obvinených uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., t. j. že na slobode budú v páchaní trestnej činnosti pokračovať.
Správny a v súlade so stavom veci je však aj záver sudcu pre prípravné konanie, že z konania obvinených ani z ďalších konkrétnych skutočností nemožno vyvodiť záver o existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por.
Z obsahu zápisníc o výsluchoch obvinených možno zistiť, že títo obvinení majú trvalé bydlisko, a pokiaľ sa bez prihlásenia zdržujú na inom mieste, túto skutočnosť vyšetrovateľovi na začiatku výsluchu dobrovoľne oznámili čo prokurátor v podanej sťažnosti napokon aj sám konštatoval. S výnimkou obvinených P. Z. a H. R. sú obvinení zamestnaní. Ak v tejto súvislosti prokurátor argumentoval spoločenskou nebezpečnosťou konania obvinených a ich vedomosťami o možnom trestnom postihu pochádzajúcimi z predchádzajúceho súdneho konania, z právoplatného rozsudku týkajúceho sa členov tejto skupiny je potrebné uviesť, že tieto samé osebe väzobný dôvod, nezakladajú a ani samotná hrozba vysokým trestom takýto dôvod väzby nezakladá.
Najvyšší súd navyše uvádza, že samotné členstvo v zločineckej skupine alebo jej podporovanie automaticky taktiež žiaden dôvod väzby nezakladá. To platí aj pre prokurátorom všeobecne uvádzané „konkrétne'' prípady v iných trestných veciach a „trestné stíhanie viacerých obhajcov pre trestný čin marenia spravodlivosti v iných prípadoch". Pokiaľ ide o prílohu k prokurátorom podanej sťažnosti, ktorou je úradný záznam spísaný s E. X. nar. XX. C. XXXX, trvale bytom O. ul. č. XX, L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove najvyšší súd konštatuje, že takýto úkon podľa Trestného poriadku nemožno považovať ani za dôkaz ani za konanie obvineného alebo konkrétnu skutočnosť odôvodňujúcu obavu z konania uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Z obsahu predloženého úradného záznamu vo vzťahu k tomuto väzobnému dôvodu totiž vyplýva, že opisuje len konanie už právoplatne odsúdeného E. S. k neznámej žene s prezývkou „B.".
Správne a v súlade so zákonom postupoval sudca pre prípravné konanie aj pri posudzovaní možnej aplikácie náhradného inštitútu väzby podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. Práve povaha prejednávaného prípadu a odôvodnená obava z pokračovania v trestnej činnosti obvinených odôvodňujú tak závažný zásah do ich osobnej slobody, ktorým väzba nepochybne je a zároveň vylučuje jej nahradenie legálnym inštitútom, ktorým dohľad probačného a mediačného úradníka nepochybne je.
Na záver najvyšší súd už len dodáva, že povinnosťou vyšetrovateľa vyplývajúcou mu z ustanovení § 2 ods. 6, § 76 ods. 1a § 2 ods. 10 Tr. por. bude konať vo veci prednostne a urýchlene tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Preto bude musieť s rovnakou starostlivosťou objasňovať skutočnosti svedčiace proti obvinenému ale aj skutočnosti, ktoré svedčia v jeho prospech (dôsledne sa vyrovnať s obhajobou obvineného) a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová